A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Dekabristi (z rus. декабрь = december) boli šľachtickí revolucionári, predovšetkým dôstojníci ruskej armády, ktorí 14. decembra (26. decembra podľa gregoriánskeho kalendára) 1825, na námestí pred senátom a synodou v Petrohrade, odmietli prísahu novému cisárovi Mikulášovi I.. Tým vyjadrili protest proti autokratickému cárskemu režimu, poddanstvu, policajnej tyranii a cenzúre. Rebelskí dôstojníci slúžili v petrohradskom regimente a mali západné vzdelanie. Ich hlavní vodcovia boli obesení, niektorí degradovaní a približne 600 z nich odsúdených do vyhnanstva a na nútené práce na Sibír. Do vtedajšej relatívne málo kultivovanej oblasti doniesli ako zajatci kultúru a vzdelanie a sú tu dodnes uznávaní.
Dekabristi utvorili prvé, vedome proti cárskej autokracii nasmerované revolučné hnutie, ktorého programom bolo zrušenie poddanstva a politické zavedenie republiky resp. zväčša skôr konštitučnej monarchie, v ktorej by cár zastával úlohu podobnú anglickým kráľom.
Povstanie dekabristov
Konflikt, ktorý vyvrcholil decembrovou vzburou, sa rodil už v období napoleonských vojen. Zrýchlil sa spoločenský život európskych národov, dovtedy málo pochopiteľné pojmy „vlasť“ a „národ“ sa stali životným vyznaním stredných vrstiev spoločnosti. Princíp nacionality, pre ktorý bola najvyššia morálna autorita právo ľudu-národa, bol ideovým protipólom monarchizmu, ktorého najvyššou autoritou bol panovník.
V sociálno-ekonomickej situácii Ruska sa novodobý nacionalizmus nemohol stať vyznaním širokých más. Predstavy a názory, odmietajúce v mene vlasti a v záujme národa despociu a nevoľníctvo, sa obmedzili na úzku vrstvu inteligencie. K špecifickým tradíciám ruského vývoja patrilo, že sa najlepšie sily ruskej spoločnosti sústreďovali v armáde. Spoločenská kritika sa teda ozývala hlavne v dôstojníckych kruhoch, ktoré boli presvedčené, že armáda, ktorá ochránila Rusko zvonka, je povolaná, aby ho oslobodila aj zvnútra. Na začiatku 20. rokov mali tajné dekabristické organizácie niekoľko sto členov. Keď cár Alexander I. na svojej inšpekčnej ceste na juh krajiny v decembri 1825 náhle zomrel, bol to pre tajné spolky signál k povstaniu. Príhodnou situáciou pre povstanie bola okolnosť, že ani najvyšší štátni hodnostári nepoznali tajnú dohodu, podľa ktorej sa mal stať nástupcom trónu (proti tradícii) mladší z dvoch cárových bratov, Mikuláš. Po správe o smrti cára bolo obyvateľstvo i vojsko vedené zložiť prísahu vernosti Konštantínovi a vzápätí, keď došli tajné inštrukcie z Petrohradu, Mikulášovi. Vládny zmätok využili dekabristi k povstaniu. 14. decembra 1825 doviedli revoluční dôstojníci časť svojich plukov na Senátne námestie v Petrohrade, aby donútili Senát vyhlásiť ústavu a politické slobody. Vojenský veliteľ povstania, plukovník Trubeckoj, zlyhal a na Senátne námestie neprišiel. Medzi povstalcami zavládla bezradnosť a zmätok. Cár Mikuláš I. dal obkľúčiť vojsko niekoľkonásobnou presilou a povstanie delostreleckou paľbou krvavo potlačil.
Vypočúvanie zatknutých dekabristov trvalo pol roka. Hlavní vodcovia povstania boli popravení.
- Kondratij Fiodorovič Rylejev (Кондра́тий Фёдорович Рыле́ев)
- Pavel Ivanovič Pesteľ (Па́вел Ива́нович Пе́стель)
- Sergej Ivanovič Muravjev-Apostol (Серге́й Ива́нович Муравьёв-Апо́стол)
- Michail Pavlovič Bestužev-Rjumin (Михаи́л Па́влович Бесту́жев-Рю́мин)
- Piotr Griorievič Kachovskij (Пётр Григо́рьевич Кахо́вский)
Ďalších viac ako sto ľudí bolo poslaných do vyhnanstva na Sibír. V trestoch pre dekabristov bol cár neoblomný. Hŕstka tých, ktorí prežili, sa zo Sibíri mohli vrátiť až po smrti Mikuláša I., teda po 30 rokoch.
Pozri aj
Zdroje
- ŠVANKMAJER, Milan., et al. Dějiny Ruska. 2. dopl. a přeprac vyd. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 1996. 558 s. (Dějiny států.) ISBN 80-7106-216-2.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
20. storočie v Rusku
21. storočie v Rusku
Archeológia v Rusku
Bitky v Rusku
Dejiny Krymu
Dejiny Moskvy
Dejiny Tatárska
Februárová revolúcia 1917
Gubernie v Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republike
Čínsko-sovietske konflikty (1969)
Čečenská republika Ičkéria
Černosotenci
Červený teror
Ďalekovýchodný kraj
Ľubečský zjazd
Štátna duma Ruskej ríše
Andrusovské prímerie
Besarabská gubernia
Besarabská oblasť
Beslanský masaker
Bitka na rieke Kalke
Bombové útoky na obytné domy v Rusku
Brestlitovský mier
Brezová listina
Bulharská volžsko-kamská ríša
Cárske Rusko
Celoruský ústredný výkonný výbor
Chazarská teória vzniku ruského štátu
Dejiny Ruska
Dekabrista
Divoké polia
Dmowského línia
Dočasná vláda Ruska
Dočasný výbor Štátnej dumy
Druhá čečenská vojna
Druhá bitka pri Šipčenskom priesmyku
Durandova línia
Ernest Johann Biron
Februárová revolúcia (1917)
Generálne gubernátorstvo
Gubernia
Horská republika
Ivan VI. (Rusko)
Jedisan
Jelena Glinská
Karelsko-fínska sovietska socialistická republika
Katorga
Kaukazský front (militantná skupina)
Kolektivizácia v Sovietskom zväze
Kremeľ (pevnosť)
Krvavá nedeľa (1905)
Krymské referendum (2014)
Kubánska ľudová republika
Kyjevská Rus
Kyjevské kniežatstvo
Menševizmus
Międzymorze
Moskovská Rus
Moskovské veľkokniežatstvo
Muravská cesta
Národníctvo
Normanská teória vzniku ruského štátu
Novembrové povstanie
Novgorodská krajina
Novorusko (historické územie)
Novorusko (konfederácia)
Občina (Rusko)
Obliehanie Przemyślu
Petraševskovci
Petrohradská rada pracujúcich a armádnych poslancov
Prvá vojna v Čečensku
Republika oboch národov
Rozpad Kyjevskej Rusi
Rukojemnícka kríza v Buďonnovsku
Ruská občianska vojna
Ruská republika
Ruská revolúcia (1917)
Ruská sociálnodemokratická robotnícka strana
Ruská sovietska federatívna socialistická republika
Ruské cárstvo
Ruský chanát
Sanstefanská mierová zmluva
Slobodná Ukrajina
Smuta
Strana socialistov-revolucionárov
Svätá aliancia
Sykesova-Picotova dohoda
Východné Prusko
Veľká hra
Vladimírsko-suzdaľské kniežatstvo
Vojenské osady
Vojna v Južnom Osetsku (2008)
Zálesie (Rusko)
Znak Besarabskej gubernie
Znak Ruskej republiky
Zväzový štát Ruska a Bieloruska
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk