A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Arménsky apoštolský chrám svätého Juraja | |
chrám arménskej apoštolskej cirkvi | |
pohľad na chrám zo severozápadu
| |
Patrocínium: Svätý Juraj | |
Štát | Bulharsko |
---|---|
Oblasť | Plovdiv |
Okres | Plovdiv |
Mesto | Plovdiv |
Náboženstvo | Kresťanstvo |
- cirkev | Arménska apoštolská cirkev |
Súradnice | 42°09′03″S 24°45′06″V / 42,15074°S 24,751596°V |
Ďalšie údaje | |
- počet lodí | 3 |
- počet kupol | 1 |
Výstavba | 1828 |
- dokončenie | 26. október 1828 |
Dátum | |
- posvätenia (svätiteľ) | 8. december 1828 (arcibiskup Mesrob z Edirne) |
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
Wikimedia Commons: Surp Kevork Church, Plovdiv | |
Webová stránka: http://www.surpkevork.com/ | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Arménsky apoštolský chrám svätého Juraja (bulh. Арменска апостолическа църква „Сурп Кеворк“ – Armenska apostoličeska cărkva „Surp Kevork“)[1][2][3] je chrám Arménskej apoštolskej cirkvi[4] v súčasnej podobe z prvej polovice 19. storočia[5][4] ležiaci v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[5][4]
Iné názvy
Chrám je známy aj pod názvami Arménsky chrám svätého Juraja (bulh. Арменска църква „Сурп Кеворк“ – Armenska cărkva „Surp Kevork“),[6][7] Arménsky chrám (bulh. Арменска църква – Armenska cărkva),[5][6] Arménskо-gregoriánsky chrám svätého Juraja (bulh. Арменско-григорианска църква „Сурп Кеворк“ – Armensko-grigorianska cărkva „Surp Kevork“),[5] Arménsky apoštolský pravoslávny chrám svätého Juraja (bulh. Арменски апостолически православен храм „Сурп Кеворк“ – Armenski apostoličeski pravoslaven chram „Surp Kevork“),[4] prípadne len Chrám svätého Juraja (bulh. Храм „Сурп Кеворк“ – Chram „Surp Kevork“), bulh. Храм „Свети Георги“ – Chram „Sveti Georgi“).[4][8]
Lokalita
Budova leží v centrálnej časti Plovdivu[5][4] v hraniciach architektonicko-historickej rezervácie Starý Plovdiv[5][2] v severozápadnom svahu pahorku Nebet tepe[5][6][4] na ulici Turist (bulh. улица „Турист“) č. 2.[2] .
Dejiny a súčasnosť
Arméni v Plovdive
Prví Arméni sa na území dnešného Bulharska začali objavovať v priebehu 5. – 6. storočia,[7] pričom v dnešnom Plovdive boli prvýkrát zaznamenaní okolo roku 570 a od tej doby nepretržite patrili k najpočetnejším ako aj najvýznamnejším menšinám v meste.[6] Počet Arménov v Bulharsku sa ďalej podstatne navýšil v priebehu 8. – 10. storočia, kedy byzantskí vládnuci predstavitelia presúvali celé arménske komunity na územie bulharskej Macedónie a Trácie. Ďalšia z emigračných vĺn Arménov na územie dnešného Bulharska prebehla v 16. storočí a arménske komunity tak v tom čase už boli rozšírené v mnohých bulharských mestách, pričom plovdivská arménska komunita bola najväčšia a najvýznamnejšia zo všetkých. Jedným z významných míľnikov pre arménsku menšinu v meste bola práve kúpa pôvodne gréckeho pravoslávneho chrámu svätého Juraja, ktorý sa stal prvým arménskym svätostánkom v meste a na ktorého mieste bol v roku 1828 postavený súčasný chrám.[6] Počet Arménov v meste sa navýšil aj v rokoch 1920 – 1922 po arménskej genocíde, ako aj v dôsledku grécko-tureckej vojny.[7][4] V dôsledku týchto udalostí do Bulharska vrátane Plovdivu emigrovalo približne 20 000 – 22 000 arménskych utečencov. Plovdiv ostal do súčasnosti najväčím a najvýznamnejším centrom arménskej menšiny v Bulharsku. Je zároveň miestom, kde sa do súčasnosti zachovalo najviac fyzickej evidencie historickej arménskej komunity v podobe množstva architektúry.[7]
Dejiny a súčasnosť chrámu
História chrámu siaha hlboko do minulosti,[5] konkrétne približne ku koncu 4. storočia, kedy sa oblasť okolo dnešného Plovdivu stala súčasťou Byzantskej ríše.[4] Už v tom čase bol v severozápadnom svahu pahorku Nebet tepe postavený prvý kresťanský chrám zasvätený svätému Jurajovi.[4] Chrám sa nachádzal vo vnútornom areáli vtedajšej pevnosti[5] pri severnej stene pevnostného múru.[4] Vo svojom prvotnom vzhľade chrám existoval do roku 447, kedy bolo vtedajšie Trimoncium vypálené počas nájazdu Hunov, vzápätí bol však obnovený. V roku 1096 počas prvej križiackej výpravy sa v chráme slúžili bohoslužby pre križiackych rytierov prechádzajúcich mestom.[4] Z obdobia druhej križiackej výpravy sa dochovala písomná zmienka o chráme z roku 1149 v podobe zvitku na ktorom je zaznamenané,[5][4] že v oltárnej časti[4] chrámu bol s veľkými poctami pochovaný biskup Alvisius z Arras, ku ktorého hrobu sa prišiel pokloniť sám Ľudovít VII., ktorý výpravu viedol.[5][4] V období Druhá bulharská ríša bol chrám spočiatku využívaný, pričom ho navštevovali aj cári Ivan Asen I. a Peter, no cár Kalojan ho nechal z dôvodu svojej nenávisti k Byzantíncom zbúrať. Chrám dal následne obnoviť v roku 1205 jeho nástupca, cár Ivan Asen II. Ešte raz bol chrám poničený a následne obnovovaný v roku 1364. V roku 1520 bol napokon chrám sultánskym dekrétom, tak ako všetky ostatné bulharské chrámy v meste, odovzdaný do správy gréckeho patriarchátu. V roku 1657 bol chrám poničený tureckými obyvateľmi mesta.[4]
Počet Arménov v meste narastal[4] a tak v roku 1675 predala plovdivská metropola chrám arménskej komunite pre jej potreby.[7][5] V roku 1828[5][4][2][7] bola pôvodná budova zbúraná[4] a na jej mieste bola postavená nová budova chrámu, ktorá sa zachovala do súčasnosti.[5][4] Hlavnými sponzormi stavby boli bohatí plovdivskí občania, predovšetkým Chajrabed Čorbadži, Tateos Aga, Manuk Chintlijan a Chadži Garabed ale aj iní. Výstavba bola dokončená 26. októbra 1828 a 8. decembra toho istého roku bol chrám aj vysvätený. Chrám vysvätil arcibiskup Mesrob z Andrianopolu.[4] V čase výstavby bola v areáli postavená aj budova arménskej školy.[5] V roku 1850 bola v chrámovom dvore postavená zvonica.[4] Ku koncu 19. storočia bola postavená ďalšia školská budova (postavená v roku 1894) a [8] ako aj budova arménskeho komunitného centra (postavená v roku 1883).[8]
Chrám svätého Juraja je aj v súčasnosti funkčným arménskym chrámom a spoločne so školou sú centrom arménskej komunity v meste.[7]
Charakteristika
Exteriér
Chrám bol postavený[6][5][2][4] dvoma[6] arménskymi architektmi, ktorí boli na stavbu prizvaní z oblasti Malej Ázie.[6][5][2][4] Bol postavený na mieste pôvodného menšieho chrámu, ktorý bol z dôvodu výstavby zbúraný. Z dôvodu väčších rozmerov novej budovy, musela byť aj rozšírená plošina v svahu pahorku Nebet tepe, na ktorej budova stojí.[4] Chrám je postavený ako trojloďová pseudobazilika[5] z opracovaných obdĺžnikových kamenných blokov[4] s drevenými krytinami a časťami konštrukcie.[5]
Chrámový areál je obdĺžnikovitého tvaru a časť funguje už od čias založenia prvej školy ako školský dvor.[1] Zo západnej strany je chrámový areál ohradený vysokým kamenným múrom a z východnej strany sa nachádzajú strmé svahy pahorku Nebet tepe.[8] Priestranstvo okolo kostola v chrámovom dvore bolo využívané ako miesto pre pochovávanie významných členov arménskej komunity.[6][8][1] Na toto poukazuje aj množstvo do súčasnosti zachovaných náhrobných dosiek v chrámovom dvore.[8]
Interiér
Oltárnu časť chrámu lemujú zvnútra obklady z dlaždíc z fajansy[5][4] z 13. – 14.storočia[4] z mesta Kütahya v dnešnom Turecku – vtedajšieho centra arménskych umeleckých remesiel.[5][4]
Veľkú hodnotu majú staré ikony nachádzajúce sa v chráme, maľované známymi i neznámymi arménskymi maliarmi. Medzi dve najvýznamnejšie sa radia ikona Sveta Bogorodica Pătevoditelka (bulh. Света Богородица Пътеводителка, doslova Svätá Bohorodička Sprievodkyňa) namaľovaná neznámym arménskym maliarom na konci 13. storočia a ikona Bogorodica s Mladeneca (bulh. Богородица с Младенеца, doslova Bohorodička s dieťaťom) z roku 1838, ktorá je dielom významného maliara Nikolu Odrinčanina.[4] Interiér chrámu zdobia aj – pre arménske chrámy z 19. storočia typické – plátna s biblickými výjavmi pochádzajuce z 19. storočia.[4]
Krypta – múzeum
Pod chrámom sa nachádza krypta, ktorá slúži ako múzeum s expozíciou venovanou arménskym utečencom ktorí na začiatku 20. rokov 20. storočia našli útočisko v Plovdive. Medzi najvýznamnejšie vystavené exponáty patria drobné starodávne predmety z bývalých arménskych chrámov v Adrianopole, Tekirdağu, Malkary, alebo Çorlu, ktoré z chrámov pred ich zničením utekajúci Arméni zachránili, keď tieto miesta opúšťali v dôsledku arménskej genocídy a grécko-tureckej vojny. Nachádza sa tu tak rozsiahla zbierka arménskych religióznych predmetov, ako napríklad krížov, relikviárov, kalichov, rukopisov biblií, relikvií a ďalších, pričom týmto svojim zameraním je múzejná expozícia svetovým unikátom. Múzeum bolo otvorené pri príležitosti výročia 1700 rokov od prijatia kresťanstva v Arménsku v roku 301.[4]
Zvonica
Stojí oddelene od budovy chrámu a nachádza sa v priestore chrámového dvora[4][8] na mieste v uhle, kde sa stretávajú severný a západný masívny ohradný múr chrámového areálu.[8] Pôvodná zvonica bola postavená v roku 1850.[4][8] V roku 1928 sa čiastočne zrútila v dôsledku Čirpanského zemetrasenia. Zrekonštruovaná bola následne v priebehu roku 1930 v rovnakom arménskom slohu,[4][5][8] v akom bola realizovaná stavba pôvodnej zvonice,[8] ktorý je u stavby prezentovaný najmä vrchnou časťou v podobe typickej ihlanovitej strechy na kupolovitej stavbe s arkádovitým radom okien oddelených stĺpami, ktorá je vo vrchnej časti pod samotnou strechou zakončená frontónmi.[5] Jediné, čo sa v rámci rekonštrukcie na zvonici oproti pôvodnej stavbe zmenilo, bol tvar okien, pričom ani táto zmena nebola výrazná.[8] Reštaurácia stavby prebehla aj v roku 2009.[9]
Kaplnky
- Kaplnka svätého Bartolomeja a svätého Tadeáša (bulh. Параклис „Свети Партохомеос (Вартоломей) и свети Татеос (Тадей)“ – Paraklis „Sveti Partochomeos (Vartolomej) i sveti Tateos (Tadej)“)[5][2] – Je postavený zvonku budovy chrámu, pričom lemuje jej severnú fasádu. Zasvätený je svätému Bartolomejovi a svätému Júdovi Tadeášovi – vierozvestom arménskeho národa.[5]
- Kaplnka svätého Štefana (bulh. Параклис „Свети (Стефан)“ – Paraklis „Sveti (Stefan)“)[5][2] – Jedná sa o menšiu stavbu, ktorá sa nachádza pri južnej fasáde chrámovej budovy. Zasvätená je svätému Štefanovi Prvomučeníkovi.[5]
Ďalšie stavby v chrámovom areáli
- Arménska škola – Nachádza sa na mieste pôvodnej arménskej školy postavenej už v čase výstavby chrámu.[8] Nová budova školy postavená vďaka sponzorskému daru manželov Viktorije a Krikora Ťuťundžijanových.[5] Výstavba novej budovy prebehla v rokoch 1943 – 1944. Nachádza sa v južnej časti chrámového areálu.[8]
- Bývalá budova školy svätého Vartananca – Jedná sa o bývalú budovu ďalšej arménskej školskej budovy, ktorá stála v areáli od konca 19. storočia. Budova bola postavená v roku 1894.[5][8] Ako škola fungovala do polovice 40. roky 20. storočia. Po zmene režimu a nástupe socializmu bola budova zmenená na kultúrne centrum pod názvom Dom na armenskata kultura (bulh. Дом на арменската култура, doslova Dom arménskej kultúry).[8]
- Budova komunitného centra – Postavená bola v roku 1883. Zachovala sa do súčasnosti a stojí v susedstve novej budovy školy.[8]
- Mramorový sarkofág – Nachádza sa v chrámovom dvore južne od chrámu. Na sarkofágu sa síce zachovala časť epigrafického nápisu v arménčine, jedná sa však len o jednotlivá vzájomne oddelené písmená a tak nie je možné nápis rozlúštit.[8]
- Pamätník venovaný pamiatke arménskych dôstojníkov, ktorí padli v priebehu prvej balkánskej vojny a prvej svetovej vojny. Bol odhalený 25. mája 1933.[8]
Zaujímavosti
- Fajansové lemovanie apsidy je v súčasnosti známe len z dvoch arménskych chrámov na svete – plovdivského a jeruzalemského.[4]
- V priebehu 5. a 6. storočia, kedy sa Arméni začali objavovať v dnešnom Bulharsku, boli aj dnešné bulharské aj dnešné arménske územie súčasťou Byzantskej ríše. Arméni sa zo svojich domovov v Malej Ázii premiestňovali na byzantské územie Balkánskeho poloostrova, aby tam našli uplatnenie predovšetkým ako vojaci, obchodníci, alebo úradníci.[7]
Okrem Plovdivu sa najvýznamnejšie arménske komunity na území Bulharska nachádzajú v Ruse, vo Varne, v Šumene a v Burgase.[7]
Galéria
Referencie
- ↑ a b c visitplovdiv.com
- ↑ a b c d e f g h plovdivbg.info
- ↑ plovdivnow.bg
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj surpkevork.com
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac RAJČEVSKI, Georgi, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 27. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i TRĂNKOVA, Dimana; GEORGIEV, Antoni. A Guide to Millenial Plovdiv. Free Speech International Foundation. 2019. 192 s. ISBN 9786199131213. S. 88. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i TRĂNKOVA, Dimana; GEORGIEV, Antoni. Hidden Treasures of Bulgaria 3. Free Speech International Foundation. 2018. 216 s. ISBN 9786199031995. S. 99 – 104. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s www.surpkevork.com
- ↑ http://surpkevork.com
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Arménsky chrám svätého Juraja (Plovdiv)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Archeologické múzeum (Chisaria)
Arménsky chrám svätého Juraja (Plovdiv)
Balabanovov dom (Plovdiv)
Buchalov chan
Cárska kaplnka (Triavna)
Cársky palác (Sofia)
Centrálne minerálne kúpele (Sofia)
Chindlijanov dom
Chrám Krista Pantokratora (Nesebar)
Chrám svätého Štefana (Nesebar)
Chrám svätého Jána Aliturgeta
Chrám svätého Jána Krstiteľa (Nesebar)
Chrám svätého Michala archanjela (Peruštica)
Chrám svätého Spasiteľa (Nesebar)
Chrám svätej Paraskevy (Nesebar)
Chrám svätej Sofie (Sofia)
Džunovov dom
Danovov dom
Daskalovov dom (Triavna)
Dom-múzeum Atanasa Krăsteva
Dom-múzeum Georgiho Dimitrova (Sofia)
Dom Angela Kănčeva
Dom Artina Gidikova
Dom doktora Stojana Čomakova
Dom Kirkora Mesroboviča
Dom Klianti
Dom múzeum Rajny Kňagine
Dom múzeum Stanislava Dospevského
Dom Neveny Atanasovovej
Dom Nikolakiho Christoviča
Dom Rajna Popoviča
Dudekovov dom
Eirene (Plovdiv)
Etnografické múzeum (Burgas)
Etnografický dom (Asenovgrad)
Georgiadiho dom
Historická škola svätého Juraja
Historické múzeum (Asenovgrad)
Historické múzeum (Batak)
Historické múzeum (Charmanli)
Historické múzeum (Karlovo)
Historické múzeum (Peštera)
Juhovýchodný chrám (Peristera)
Kănevov dom
Kostol svätých Petra a Pavla (Chisaria)
Lekáreň Hippokrates (Plovdiv)
Lekovov dom
Múzeum ázijského a afrického umenia
Malá bazilika (Plovdiv)
Mauzóleum kniežaťa Alexandra I.
Mazakovov dom
Mešita Bujuk
Národné múzeum Vasiľa Levského
Nedkovičov dom
Patevova maaza
Patevov dom
Petleškovov dom
Pop-Angelovov dom
Popovov dom
Rajkovov dom
Regionálne etnografické múzeum (Plovdiv)
Slavejkovov dom (Triavna)
Sofijská synagóga
Stará škola (Triavna)
Tutevov dom
Veľká bazilika (Plovdiv)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk