A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Anton Rašla | |
slovenský právnik, vojenský prokurátor a vysokoškolský pedagóg | |
Narodenie | 15. september 1911 Pavlice, Rakúsko-Uhorsko |
---|---|
Úmrtie | 17. máj 2007 (95 rokov) Bratislava, Slovensko |
Národnosť | slovenská |
Známy vďaka | prokurátor v procese s J. Tisom |
Alma mater | Právnická fakulta Univerzity Komenského |
genmjr.[1] doc.[2] JUDr. Anton Rašla (* 15. september 1911, Pavlice – † 17. máj 2007, Bratislava) bol slovenský právnik, vojenský prokurátor a vysokoškolský pedagóg. Bol poľným prokurátorom počas SNP a po skončení vojny jedným z troch prokurátorov pri procese s Jozefom Tisom.
Životopis
Profesionálne začiatky a povstanie
Narodil sa v obci Pavlice v okrese Trnava. V roku 1936 úspešne absolvoval štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Už počas štúdia sa stal členom rôznych ľavicových študentských združení, ako boli Združenie sociálnodemokratických akademikov. V roku 1932 sa stal členom Československej sociálnodemokratickej strany robotníckej, od roku 1944 bol členom Komunistickej strany Česko-Slovenska. Počas 30. rokov 20. storočia začal pracovať v Robotníckych novinách.[3] Aby mohol pracovať v štátnych službách, no súčasne nemusel ako komunista vstúpiť do HSĽS, vstúpil do armády a v roku 1939 sa tak stal sudcom vojenských súdov v Bratislave, Poprade a Banskej Bystrici. Taktiež sa stal poslancom Slovenskej národnej rady. Napriek svojmu postaveniu sa začal podieľať na príprave povstania. Jeho činnosť však bola odhalená a bol tak na krátko uväznený.[4] Počas SNP pôsobil ako poľný prokurátor. Po skončení vojny sa začal zaoberať spravodajskou činnosťou, následne sa stal námestníkom generálneho prokurátora. Pol roka pred začiatkom procesu s bývalým prezidentom Slovenského štátu Jozefom Tisom sa vrátil do Bratislavy a začal sa pripravovať na toto súdne konanie. Obžalobu pripravoval spolu s Ľudovítom Riganom a Jurajom Šujanom, ktorí boli v procese prokurátormi spolu s ním.[5] Proces sa začal 2. decembra 1946 a odsudzujúci rozsudok bol vynesený 15. apríla 1947. Tiso bol odsúdený na smrť a popravený (obesený) v skorých ranných hodinách 18. apríla 1947 na dvore Justičného paláca v Bratislave.[6]
V roku 1948 napísal list advokátskej komore, vďaka ktorému nevyčiarkli zo zoznamu advokátov obhajcu Jozefa Tisa JUDr. Ernesta Žabkaya, ktorý začal byť v danej dobe cieľom perzekúcie.[7] Na prelome 40. a 50. rokov bol prokurátorom vo viacerých vykonštruovaných procesoch voči ľuďom nepohodlným komunistickému režimu vrátane takých, v ktorých boli vynesené rozsudky smrti. Rašla bol hlavným prokurátorom v procese s Bielou légiou. V ňom boli Anton Tunega, Eduard Tesár a Albert Púčik odsúdení na doživotie, Rašla sa však voči rozsudku odvolal. Najvyšší súd v Prahe jeho odvolaniu vyhovel a odsúdil všetkých troch na trest smrti.[8]
Obeť straníckych čistiek, rehabilitácia a posledné roky
Už od roku 1949 samotného Rašlu rozpracovávala Štátna bezpečnosť v rámci kampane proti takzvaným buržoáznym nacionalistom.[9] V roku 1950 bol prinútený ku tzv. „sebakritike“ pre jeho „buržoázny nacionalizmus“. V roku 1954 bol Rašla vo vykonštruovanom procese odsúdený za údajnú spoluprácu s cudzími spravodajskými službami na doživotný trest odňatia slobody. Vo väzení však strávil iba dva roky. Po prepustení bol o niečo neskôr v roku 1957 odsúdený znova, tento raz v procese s tzv. trockistami.[10] Z väzenia bol opätovne prepustený v priebehu roka 1958.[1]
Po prepustení z väzenia si urobil opäť maturitu, následne pracoval v stavebnom podniku, neskôr vo Vojenskom historickom ústave. Rehabilitáciu dosiahol v roku 1964. Vďaka tomu mohol začať pracovať znova v právnej oblasti. Začal teda pôsobiť na Katedre trestného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa mu podarilo habilitovať na docenta.[11][12] Potom ešte pôsobil do roku 1984 na Katedre trestného práva Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.[13] Po roku 1989 vydal niekoľko memoárových titulov. V posledných rokoch života bol pripútaný na invalidný vozík. Zomrel vo veku nedožitých 96 rokov.
Dielo
- Tiso a povstanie (Pravda, Bratislava, 1947)
- Civilista v armáde (Vydavateľstvo politickej literatúry, Bratislava 1967, 186 s.)
- Neporazená armáda (Obzor 1969, 83 s.).
- Ľudové súdy v Československu po II. svetovej vojne ako forma mimoriadneho súdnictva (Vydavateľstvo SAV 1969, 166 s.)
- Proces s dr. J. Tisom. Spomienky obžalobcu A. Rašlu a obhajcu E. Žabkayho (Tatrapress, Bratislava 1990)
- Inkvizícia nezomiera (Obzor, Bratislava 1991)
- Legendy o Tisovi; In: Pokus o politický a osobný profil Jozefa Tisu, Historický ústav SAV 1992. 380 s.
- Spomienky spoza mreží (Vidas, Banská Bystrica 1998)
- Zastupoval som československý štát (Privatpress, Prešov 1999)
Referencie
- ↑ a b Rašla, Anton . valka.cz, . Dostupné online.
- ↑ Naša univerzita marec 1973 . uniba.sk, . Dostupné online.
- ↑ Anton Rašla . databazeknih.cz, . Dostupné online.
- ↑ Anton Rašla - Obávaný prokurátor do väzenia posielal, a tam aj skončil . sme.sk, . Dostupné online.
- ↑ Ľútosť mohla Tisovi zachrániť život . pravda.sk, . Dostupné online.
- ↑ Šaňo Mach sa na súde zrútil, Tisa nezlomili ani zábery z Osvienčimu . aktuality.sk, 2012-02-07, . Dostupné online.
- ↑ RAŠLA, Anton; ŽABKAY, Ernest. Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. Bratislava : Tatrapress, 1990, s. 240-241.
- ↑ Generál Rašla bol žalobcom v politických procesoch . sme.sk, . Dostupné online.
- ↑ Rychlík, Jan. Češi a Slováci ve 20. století. Praha : Vyšehrad, 2012, s. 339-400.
- ↑ Kultúra a totalitná moc . noveslovo.sk, . Dostupné online.
- ↑ Životné osudy Antona Rašlu . noveslovo.sk, . Dostupné online.
- ↑ Naša univerzita október 1971 JUBILEÁ . uniba.sk, cit. 2017-12-17. Dostupné online.
- ↑ Fakulty a ústavy UPJŠ online. upjs.s, cit. 2017-12-16. Dostupné online.
Pozri ajupraviť | upraviť zdroj
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudovít Hudek
Ľudovít Labaj
Ľudovít Medvecký
Šimon Čaplovič
Štefan Altdorfer
Štefan Hrušovský (právnik)
Štefan Luby (právnik)
Štefan Marko Daxner
Štefan Osuský
Štefan Polyák
Štefan Tiso
Abdulwahab Al-Sbenaty
Alexander Andreánsky
Alexander Bröstl
Alexander Kunoši
Alexander Lombardini
Alexej Duchoň
Alfréd Doležal
Alojz Baránik
Andrea Olšovská
Andrej Búza
Andrej Danko
Andrej Hanzlík
Anna Andrejuvová
Anton Rašla
Armin Singer
Augustín Brychta
Balthasar Frišovic
Belo Kováč
Boris Ažaltovič
Cyril Daxner
Cyril Horváth
Daniel Šimon Beniač
Daniel Šmihula
Daniel Lipšic
Daniel Okáli
Dezider Rakšány
Emil Stodola
Ernő Rózsa
Eugen Bohuš
Eugen Pažický
Eugen Tandlich
Fabián Miko
Fedor Hodža
Fedor Jesenský (právnik)
Fedor Ormis ml.
Fedor Thurzo
Florián Sivák
František Hánrich
Gejza Fritz
Gustáv Tarnóci
Helena Barancová
Igor Beniač
Igor Daxner
Igor Grexa
Imrich Flassik
Imrich Karvaš
Irena Bihariová
Ivan Štefánik
Ivan Fiačan
Ivan Krno
Ivan Markovič
Ivan Pietor
Ivan Pješčák
Ivan Trebichavský
Ivan Trimaj
Ján Azud
Ján Baltazár Jesenský-Gašparé
Ján Bohuš
Ján Brežný
Ján Cirák
Ján Cuper
Ján Gašpar
Ján Gašperík
Ján Hrubala (právnik)
Ján Kvetoslav Gáber
Ján Lazar
Ján Mudroň
Ján Pješčak
Ján Rumann
Ján Tomko
Ján Vladimír Ormis
Július Černák
Július Albrecht
Július Kirsteuer
Jana Bajánková
Jana Laššáková
Janko Jesenský
Jaroslav Chovanec
Jaroslav Filo
Jaroslav Ivor
Jaroslav Svěchota
Jozef Ürméni
Jozef Šoltész
Jozef August Mikuš
Jozef Bakala
Jozef Havas
Jozef Holúbek
Jozef Jarín Kmeť
Jozef Klimko
Jozef Liščák
Jozef Moravčík (politik)
Jozef Országh (verejný činiteľ)
Jozef Prusák
Jozef Suchoža
Juraj Cúth
Juraj Kolesár (1929)
Juraj Kolesár (1955)
Juraj Králik (diplomat)
Juraj Pejko
Juraj Selepčéni
Juraj Uhrín
Karol Štúr (právnik)
Karol Laco
Karol Mederly
Karol Plank
Karol Rebro
Karol Schretter
Katarína Macháčková
Katarína Tóthová
Koloman Adamis
Koloman Novacký
Ladislav Gešo
Ladislav Grossmann
Ladislav Hubenák
Ladislav Košťa
Libor Klimek
Lucia Kurilovská
Lucia Plaváková
Mária Kolíková
Mária Patakyová
Marek Šmid
Marek Domin
Marian Posluch
Martin Glváč
Martin Grečo
Martin Macúch
Martin Martinček
Martin Sokol
Matej Huťka
Matej Josko
Matej Metod Bella
Michal Aláč
Michal Benčík
Michal Kiss
Mikuláš Jóža
Mikuláš Pružinský
Milan Čič
Milan Štefanovič
Milan Hanzel
Milan Ivanka
Milan Sečánsky
Miloš Svrček
Miroslav Abelovský
Miroslav Duriš
Miroslav Hlivák
Oktáv Bazovský
Oto Rosenauer
Pavel Holländer
Pavel Kandráč
Pavol Király
Pavol Kubíček
Pavol Poničan
Peter Antal
Peter Blaho
Peter Cmorej
Peter Colotka
Peter Kresák
Peter Paluda
Peter Tomka
Radoslav Procházka
Richard Flimel
Robert Fico
Robert Kaliňák
Rudolf Trella
Samuel Bohuš
Samuel Slabeycius
Stanislav Matoušek
Svetlana Ficová
Sylvia Tiryaki
Tibor Böhm
Tomáš Gábriš
Viera Strážnická
Viktor Čársky
Viktor Ravasz
Viliam Lehotský
Vladimír Clementis
Vladimír Daxner
Vladimír Fábry
Vladimír Fajnor
Vladimír Mathern
Vladimír Mečiar
Vladimír Slávik
Vlastimil Ondrejka
Vojtech Bukovinský
Vojtech Hatala
Zuzana Števulová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk