A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Radoslav Procházka | |
Procházka na cyklistickom podujatí v roku 2013 | |
Bývalý poslanec Národnej rady SR | |
---|---|
V úrade 2016 – 31. október 2016 | |
Biografické údaje | |
Narodenie | 31. marec 1972 (51 rokov) Bratislava, ČSSR |
Politická strana | KDH (do 2013) #SIEŤ (2014 – 2016) |
Alma mater | Právnická fakulta Univerzity Komenského Yale Law School Právnická fakulta Trnavskej univerzity |
Profesia | advokát, poslanec NR SR |
Národnosť | slovenská |
Vierovyznanie | kresťan |
Rodina | |
Manželka |
Katarína Procházková |
Deti | syn, dcéra |
Odkazy | |
Radoslav Procházka na rado2014.sk | |
Radoslav Procházka (multimediálne súbory) | |
Doc. JUDr. Radoslav Procházka, PhD. J.S.D. (* 31. marec 1972, Bratislava) je slovenský advokát, vysokoškolský pedagóg, bývalý predseda a zakladateľ parlamentnej politickej strany #SIEŤ, poslanec Národnej rady SR, v ktorej pôsobil aj ako podpredseda Ústavnoprávneho výboru NR SR. V roku 2014 neúspešne kandidoval na prezidenta SR.
Do februára 2013 bol členom Kresťanskodemokratického hnutia, za ktoré kandidoval vo voľbách do NR SR 2012 z 10. miesta kandidátky,[1] pričom získal 47 175 preferenčných hlasov (20,9 % – 4. miesto).[2] V januári 2014 sa stal občianskym kandidátom vo voľbe prezidenta SR konaných v marci 2014.[3] V prvom kole obsadil 3. miesto (403 548 platných hlasov – 21,24 %)[4] a do 2. kola voľby podporil občianskeho kandidáta Andreja Kisku.[5]
Po prezidentských voľbách koncom marca 2014 oznámil, že založí novú politickú stranu a zároveň sa vzdá poslaneckého mandátu.[6][7] Následne v apríli predstavil názov a zameranie strany SIEŤ,[8][9] ktorá bola oficiálne zaregistrovaná Ministerstvom vnútra SR 12. júna. Procházka sa vzdal poslaneckého mandátu 20. júna (s účinnosťou od 22. júna).[10] Na ustanovujúcom sneme strany, ktorý sa konal 1. septembra 2014 v Žiline, bol zvolený za predsedu.[11]
31. októbra 2016 sa Procházka vzdal mandátu v NR SR a členstva v Sieti. Neúspešne kandidoval na sudcu Súdneho dvora Európskej únie a venuje sa advokátskej praxi a písaniu.[12][13]
Život
Rodina
S prvou manželkou Katarínou majú dve deti. Katarína Procházková pôsobí ako prednostka úradu mestskej časti Bratislava - Karlova Ves. Rozviedli sa v roku 2018.[14]
Po rozvode mal ďalšie dieťa s Karmen Nemétovou - syna Gregora.[14]
Vzdelanie
- 1978 – 1986 – ZŠ Lumumbova, Bratislava
- 1986 – 1990 – Gymnázium Laca Novomeského, Tomášikova ul., Bratislava
- 1990 – 1995 – vysokoškolské štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava (Mgr.)
- 1997 – 1998 – postgraduálne štúdium na Yale Law School, New Haven, USA (LL.M.)
- 1999 – 2001 – doktorandské štúdium naYale Law School, New Haven, USA (J.S.D. Doctor of Juridical Science)
- 2004 – postgraduálne štúdium na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity (Ph.D.)
- 2005 – docent na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity (doc.)
- 2011 – mimoriadny profesor na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity 2004 (mprof.)
Odborná činnosť
Právnik
Právo vyštudoval na Slovensku a v Spojených štátoch amerických. V začiatkoch odbornej kariéry sa okrem akademickej a pedagogickej práce venoval najmä ochrane ľudských práv, neskôr pracoval ako právnik v pražskej pobočke veľkej americkej právnickej kancelárie, ako poradca Ústavného súdu a ako právny poradca Delegácie Európskej komisie. Pri vstupe Slovenska do Európskej únie sa stal prvým zástupcom štátu pred Európskym súdnym dvorom. Po nástupe Štefana Harabina do kresla ministra spravodlivosti túto pozíciu opustil a založil advokátsku kanceláriu, ktorá sa venuje predovšetkým otázkam ústavného, občianskeho a správneho práva. V roku 2007 bol zvolený za člena Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory, zastupuje SAK v Európskej asociácii advokátskych komôr.
- 1994 – 1995 – tlmočník, prekladateľ
- 1997 – 1998 – odborný asistent na Právnickej fakulte Univerzity Komenského
- 1998 – 1999 – právnik v Advokátskej kancelárii Hogan & Hartson, LL.P., Praha
- 2001 – 2002 – Benátska Komisia pre demokraciu prostredníctvom práva – Zástupca SR v Subkomisii pre ústavné súdnictvo
- 2001 – 2004 – poradca Ústavného súdu Slovenskej republiky
- 2002 – člen Advokátskej komory štátu New York
- 2002 – 2004 – právny poradca, poverený vedúci politickej a ekonomickej sekcie – Delegácia Európskej komisie
- 2004 – 2006 – zástupca Slovenska pred Súdnym dvorom EÚ – Ministerstvo spravodlivosti SR
- 2005 – 2006 – porotca – Predseda simulovaného Súdneho dvora ES – European Law Moot Court Competition, Bratislava
- 2007 – 2013 – člen predsedníctva Slovenskej advokátskej komory
- 2012 – podpredseda Slovenskej advokátskej komory
- 2007 – súkromná advokátska prax
Politik
Po roku 1989 sa stal historicky prvým členom predsedníctva Mladej Európskej ľudovej strany z krajín strednej a východnej Európy. Po voľbách v roku 2010 sa stal poslancom NR SR za KDH. Vo februári 2013 zo strany vystúpil. Vo volebnom období od roku 2012 Procházka pôsobil ako poslanec a podpredseda Ústavnoprávneho výboru NR SR, bez straníckej príslušnosti.[15]
Doterajšie skúsenosti:
- 2005 – 2007 – Spolupredseda Pracovnej skupiny pre oblasť spravodlivosti a vnútorných vecí – Národný konvent SR o Európskej únii
- 2010 – poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
- 2010 – 2012 – Predseda Ústavnoprávneho výboru
- 2012 – Podpredseda Ústavnoprávneho výboru
Vysokoškolský pedagóg
Ako vysokoškolský pedagóg pôsobil od roku 1996 na Univerzite Komenského v Bratislave. Od roku 2000 vyučuje Trnavskej univerzita, kde v súčasnosti pôsobí ako mimoriadny profesor teórie a dejín štátu. Prednášal v Spojených štátoch amerických a vo Francúzsku.
- 2001 – mimoriadny profesor, vedúci Katedry Teórie a dejín štátu a práva na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity. Ako vysokoškolský pedagóg pôsobil od roku 1996 na Univerzite Komenského v Bratislave. Od roku 2000 vyučuje na Trnavskej univerzite, kde v súčasnosti pôsobí ako mimoriadny profesor teórie a dejín štátu. Prednášal v Spojených štátoch amerických a vo Francúzsku
- 2002 – 2003 – vedúci semináru pre právo EÚ – Výberový vzdelávací spolok, Bratislava
- 2003 – hosťujúci prednášateľ – Univerzita Roberta Schumanna, Štrasburg
- 2004 – 2006 – lektor pre Právo Európskych spoločenstiev a Ústavné právo SR – Justičná akadémia, Pezinok
Prezidentské voľby
Svoje rozhodnutie kandidovať do prezidentských volieb v roku 2014 oznámil v júni 2013.[16] V januári 2014 bola jeho kandidatúra potvrdená, predložil 40 tisíc občianskych podpisov.[3] Procházka bol považovaný za jedného z piatich favoritov voľby. Podporil ho aj emeritný arcibiskup Róbert Bezák: „Sme mladá krajina, takže by to mohol byť aj mladý prezident. No nie zas až taký mladý, aby nevedel, čo znamená život, priateľstvo, rodina.“ [17] Do druhého kola sa so ziskom 21,2 % platných hlasov nedostal, a celkovo skončil tretí.[18]
Politické pôsobenie v strane SIEŤ
Založenie strany
Tesne pred druhým kolom voľby, 27. marca 2014, Procházka oznámil vytvorenie novej strany SIEŤ. Pri tvorbe strany oslovil viacero primátorov a starostov ako aj poslancov Andreja Hrnčiara a Miroslava Beblavého. Strana mala pozostávať z novej generácie. Súčasťou programu mala byť zmena volebného systému a územnosprávneho usporiadania, na programe mali pracovať pracovné skupiny. Procházka sa vzdal poslaneckého mandátu po ukončení májovej schôdze NR SR. Jeho miesto pripadlo náhradníkovi KDH Mariánovi Radošovskému.[7]
Ukončenie politickej kariéry
31. októbra 2016 Procházka cez hovorkyňu strany oznámil, že sa k tomuto dňu vzdal mandátu v Národnej rade a aj keby neuspel s kandidatúrou na sudcu Súdneho dvora Európskej únie v Luxembursku bude sa venovať právnej praxi. Zároveň sa vzdal členstva v strane Sieť. Jeho náhradničkou sa v parlamente stane Zuzana Zimenová, ktorá nepodporila vládnu koalíciu a pracuje na Ministerstve školstva ako odborná poradkyňa.[12]
Kandidatúra na sudcu a advokátska prax
V decembri 2016 Procházku odmietol poradný výbor Rady Európskej únie. Dodatočným sudcom Všeobecného súdu EÚ sa nestane a Slovensko bude na toto miesto musieť nájsť iného kandidáta.[19][13]
Publikácie
Procházka je autorom a spoluautorom desiatok kníh, odborných článkov a štúdií.
- Vidím veci inak: Manifest kruhovej obrany, jeseň 2013 – v tlači
- Teória práva (kniha), 2013
- Exemplo ducti, 2012 (spoluautorstvo)
- De arti boni et aequii, 2011 (spoluautorstvo)
- Ľud a sudcovia v konštitučnej demokracii, 2011
- Vnútroštátne súdy a európske súdy: spojené alebo paralelné svety?, 2010 (spoluautorstvo)
- Štekajúca karavána, 2010
- Mak proti Gatsbymu, 2009
- Právo Európskej únie (kniha), 2006 (spoluautorstvo)
- Dobrá vôľa, spravodlivý rozum, 2005
- Mission Accomplished: On founding constitutional adjudication in Central Europe, 2003
Referencie
- ↑ Voľby do NR SR 2012: Zoznam kandidátov . Bratislava: ŠÚ SR, 2012-01-25. Dostupné online.
- ↑ Voľby do NR SR 2012: Výsledky prednostného hlasovania (archív) . Bratislava: ŠÚ SR, 2012-03-11. Dostupné online.
- ↑ a b TASR (2014), „Procházka vyzbieral 40-tisíc podpisov, podporil ho aj Bezák“, SME, 2014-01-09, http://www.sme.sk/c/7061507/prochazka-vyzbieral-40-tisic-podpisov-podporil-ho-aj-bezak.html, dost. 2014-09-09
- ↑ Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky za Slovenskú republiku, Bratislava: Štatistický úrad SR, 2014 (vyd. 2014-03-17), http://volby.statistics.sk/prez/prez2014/Prezident-dv/Tabulka7_sk.html, dost. 2014-09-09
- ↑ Mikušovič, Dušan (2014), „Procházka podporil Kisku, zavolal si aj Beblavého a Hrnčiara“, SME, 2014-03-26, http://www.sme.sk/c/7148865/prochazka-podporil-kisku-zavolal-si-aj-beblaveho-a-hrnciara.html, dost. 2014-09-09
- ↑ TASR (2014), „Procházka a Hrnčiar sa vzdajú mandátu, chcú zmeniť Slovensko“, Hospodárske noviny, 2014-03-27, http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/prochazka-a-hrnciar-sa-vzdaju-mandatu-chcu-zmenit-slovensko-610636, dost. 2014-09-09
- ↑ a b SITA (2014), „Procházka sa vzdá mandátu, bude budovať politickú stranu“, TA3, 2014-03-27, http://www.ta3.com/clanok/1037423/prochazka-sa-vzda-mandatu-bude-budovat-politicku-stranu.html, dost. 2014-09-09
- ↑ Vražda, Daniel (2014), „Procházka predstavil svoj cieľ - jednoduchý a spoľahlivý štát“, SME, 2014-04-13, http://www.sme.sk/c/7169496/prochazka-predstavil-svoj-ciel-jednoduchy-a-spolahlivy-stat.html, dost. 2014-09-09
- ↑ „Radoslav Procházka predstavil názov a zameranie strany“, Aktuality.sk, 2014, 2014-04-26, http://www.aktuality.sk/clanok/251906/radoslav-prochazka-politicke-ciele-nova-strana/, dost. 2014-09-09
- ↑ TASR (2014), „Radoslav Procházka sa vzdal poslaneckého mandátu“, Teraz.sk, 2014-06-20, http://www.teraz.sk/slovensko/radoslav-prochazka-sa-vzdal-poslanecke/88787-clanok.html, dost. 2014-09-09
- ↑ TASR (2014), „Predsedom strany Sieť sa stal jej doterajší líder Radoslav Procházka“, Teraz.sk, 2014-09-01, http://www.teraz.sk/regiony/na-ustanovujucom-sneme-strany-siet-zvo/96468-clanok.html, dost. 2014-09-09
- ↑ a b Dušan Mikošovič (2016), „-aj-sieti-aj-keby-sa-nestal-sudcom-v-luxemburgu/ Procházka končí v parlamente aj Sieti, aj keby sa nestal sudcom v Luxemburgu“, Denník N, 2016-10-31, https://dennikn.sk/597279/prochazka-konci-v-parlamente -aj-sieti-aj-keby-sa-nestal-sudcom-v-luxemburgu/, dost. 2016-10-31
- ↑ a b CHOLEVA, Radovan. Newsfilter dňa: Procházku zomlel politický život viac, ako si zaslúžil . N Press, 2016-12-13, . Dostupné online.
- ↑ a b EXKLUZÍVNE FOTO Radoslav Procházka opäť šokoval. Najprv rozvod, teraz dieťa s milenkou! . www1.pluska.sk, 2018-08-01, . Dostupné online.
- ↑ doc. JUDr. Radoslav Procházka, PhD. J.S.D. . Národná rada Slovenskej republiky, . Dostupné online.
- ↑ Procházka je pevne rozhodnutý, chce kandidovať za prezidenta . . Dostupné online.
- ↑ Mikušovič, Dušan (2014), „V boji o prezidenta sa stretne pätnásť kandidátov, stihla to aj Mezenská“, SME, 2014-01-09, http://www.sme.sk/c/7061894/v-boji-o-prezidenta-sa-stretne-patnast-kandidatov-stihla-to-aj-mezenska.html, dost. 2014-09-09
- ↑ Súhrnné výsledky hlasovania za SR online. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2014-03-15, rev. 2014-03-16, cit. 2014-03-16. Dostupné online.
- ↑ BENEDIKOVIČOVÁ, Mária; TÓDOVÁ, Monika. Procházka prežíva ďalší pád, v Luxemburgu ho odmietli online. N Press, 2016-12-13, rev. 2016-12-14, cit. 2016-12-14. Dostupné online.
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Radoslav Procházka
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudovít Hudek
Ľudovít Labaj
Ľudovít Medvecký
Šimon Čaplovič
Štefan Altdorfer
Štefan Hrušovský (právnik)
Štefan Luby (právnik)
Štefan Marko Daxner
Štefan Osuský
Štefan Polyák
Štefan Tiso
Abdulwahab Al-Sbenaty
Alexander Andreánsky
Alexander Bröstl
Alexander Kunoši
Alexander Lombardini
Alexej Duchoň
Alfréd Doležal
Alojz Baránik
Andrea Olšovská
Andrej Búza
Andrej Danko
Andrej Hanzlík
Anna Andrejuvová
Anton Rašla
Armin Singer
Augustín Brychta
Balthasar Frišovic
Belo Kováč
Boris Ažaltovič
Cyril Daxner
Cyril Horváth
Daniel Šimon Beniač
Daniel Šmihula
Daniel Lipšic
Daniel Okáli
Dezider Rakšány
Emil Stodola
Ernő Rózsa
Eugen Bohuš
Eugen Pažický
Eugen Tandlich
Fabián Miko
Fedor Hodža
Fedor Jesenský (právnik)
Fedor Ormis ml.
Fedor Thurzo
Florián Sivák
František Hánrich
Gejza Fritz
Gustáv Tarnóci
Helena Barancová
Igor Beniač
Igor Daxner
Igor Grexa
Imrich Flassik
Imrich Karvaš
Irena Bihariová
Ivan Štefánik
Ivan Fiačan
Ivan Krno
Ivan Markovič
Ivan Pietor
Ivan Pješčák
Ivan Trebichavský
Ivan Trimaj
Ján Azud
Ján Baltazár Jesenský-Gašparé
Ján Bohuš
Ján Brežný
Ján Cirák
Ján Cuper
Ján Gašpar
Ján Gašperík
Ján Hrubala (právnik)
Ján Kvetoslav Gáber
Ján Lazar
Ján Mudroň
Ján Pješčak
Ján Rumann
Ján Tomko
Ján Vladimír Ormis
Július Černák
Július Albrecht
Július Kirsteuer
Jana Bajánková
Jana Laššáková
Janko Jesenský
Jaroslav Chovanec
Jaroslav Filo
Jaroslav Ivor
Jaroslav Svěchota
Jozef Ürméni
Jozef Šoltész
Jozef August Mikuš
Jozef Bakala
Jozef Havas
Jozef Holúbek
Jozef Jarín Kmeť
Jozef Klimko
Jozef Liščák
Jozef Moravčík (politik)
Jozef Országh (verejný činiteľ)
Jozef Prusák
Jozef Suchoža
Juraj Cúth
Juraj Kolesár (1929)
Juraj Kolesár (1955)
Juraj Králik (diplomat)
Juraj Pejko
Juraj Selepčéni
Juraj Uhrín
Karol Štúr (právnik)
Karol Laco
Karol Mederly
Karol Plank
Karol Rebro
Karol Schretter
Katarína Macháčková
Katarína Tóthová
Koloman Adamis
Koloman Novacký
Ladislav Gešo
Ladislav Grossmann
Ladislav Hubenák
Ladislav Košťa
Libor Klimek
Lucia Kurilovská
Lucia Plaváková
Mária Kolíková
Mária Patakyová
Marek Šmid
Marek Domin
Marian Posluch
Martin Glváč
Martin Grečo
Martin Macúch
Martin Martinček
Martin Sokol
Matej Huťka
Matej Josko
Matej Metod Bella
Michal Aláč
Michal Benčík
Michal Kiss
Mikuláš Jóža
Mikuláš Pružinský
Milan Čič
Milan Štefanovič
Milan Hanzel
Milan Ivanka
Milan Sečánsky
Miloš Svrček
Miroslav Abelovský
Miroslav Duriš
Miroslav Hlivák
Oktáv Bazovský
Oto Rosenauer
Pavel Holländer
Pavel Kandráč
Pavol Király
Pavol Kubíček
Pavol Poničan
Peter Antal
Peter Blaho
Peter Cmorej
Peter Colotka
Peter Kresák
Peter Paluda
Peter Tomka
Radoslav Procházka
Richard Flimel
Robert Fico
Robert Kaliňák
Rudolf Trella
Samuel Bohuš
Samuel Slabeycius
Stanislav Matoušek
Svetlana Ficová
Sylvia Tiryaki
Tibor Böhm
Tomáš Gábriš
Viera Strážnická
Viktor Čársky
Viktor Ravasz
Viliam Lehotský
Vladimír Clementis
Vladimír Daxner
Vladimír Fábry
Vladimír Fajnor
Vladimír Mathern
Vladimír Mečiar
Vladimír Slávik
Vlastimil Ondrejka
Vojtech Bukovinský
Vojtech Hatala
Zuzana Števulová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk