Aerovagon, Aeromotovagon alebo Aerodrezina bola experimentálna konštrukcia železničného vozidla v dobách raného komunistického Ruska.^[1] Mal byť určený na prepravu sovietskych vládnych činiteľov. Princíp stroja pochádza z Nemecka, z roku 1917 a po nemeckej lokomotíve Dringos z roku 1919 je ďalšou konštrukciou koľajového vozidla poháňaného leteckou vrtuľou, tj. kombinuje princípy železničného a leteckého inžinierstva. ^[2]

História

Konštrukcia ruského konštruktéra - samouka Valeriana Abakovského, pochádzajúceho z Lotyšska, kombinovala dráhové vozidlo, teda dráhový podvozok, na ktorom bol umiestnený letecký motor s dvojlistou tlačnou vrtuľou^[2][3], ktorá udeľovala stroju dopredný pohyb, a kabína pre cestujúcich. Stroj dokázal vyvinúť rýchlosť až 140 km/h^[2] čo ho v tej dobe radilo k vysokorýchlostným a mal byť určený na prevádzku na hlavných tratiach.^[2]

Pri skúškach 24. júla 1921 bola vykonaná jazda z Moskvy do Tuly, ktoré sa zúčastnili aj súdruhovia z Nemecka, celkom 24 osôb.^[2] Pri návrate do Moskvy však došlo k nehode pri Serpuchove, kedy sa pri vysokej rýchlosti stroj vykoľajil a zrútil sa zo svahu. ^[2] Pri nehode zahynulo šesť cestujúcich účastniacich sa skúšobnej jazdy: John Freeman, Oskar Heilbrich, John William Hewlett, Fiodor Sergejev, Otto Strupat a sám Abakovskij (vo veku 25 rokov).^[4] Všetci boli pochovaní pri stene Kremľa v Moskve.^[4][5]

Tento stroj predbehol koľajový zepelín (1929)^[6], americký M-497 Black Beetle (1966)^[7] a neskôr sovietsky TurboJet ER-22 (1970)^[8]; všetky uvedené stroje predstavujú kombináciu železničného vozidla a leteckého motora.^[1]

Referencie

1. ↑ ^{a b} Alexey Abramov: Aerowagon . . Dostupné online. (po anglicky)
2. ↑ ^{a b c d e f} Аэровагон инженера Абаковского . . Dostupné online. (po rusky)
3. ↑ Технический железнодорожный словарь. Государственное транспортное железнодорожное издательство.. .
4. ↑ ^{a b} Science and Inventions . . Dostupné online. (po anglicky)
5. ↑ Алексей Абрамов У кремлёвской стены Moscow. Политиздат. ISBN 5-250-00071-1. (po rusky)
6. ↑ VON HEYL, Julian. Der Schienenzeppelin von Franz Kruckenberg . 1 March 2008, . Eisenbahn/der_schienenzeppelin_von_franz_kruckenberg.shtml Dostupné online.
7. ↑ It 's a Jet! It 's a Train! It 's M-497 . 2007-01-12, . Dostupné online.
8. ↑ Турбореактивный вагон СВЛ (TurboJet engine SVL) . . Dostupné online. Archivované 2012-05-29 z originálu. (po rusky)