A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tento článok si vyžaduje rozšírenie, aby zodpovedal základnému štandardu kvality. Pozrite si stránky z kategórie návody a štýl, prípadne diskusiu k článku a článok, prosím, doplňte. |
A
Názov (latinský názov) |
Symbol | Vysvetlenie |
---|---|---|
aktínium (actinium) | Ac | Aktínium vzniklo z gréckeho slova ακτίνα (aktis = lúč) podľa charakteristického žiarenia. V roku 1899 francúzsky chemik André-Louis Debierne ako prvý separoval aktínium z uranitu. Nezávisle od Debierna, v roku 1902 Friedrich Otto Giesel objavil taktiež aktínium. |
amerícium (americium) | El | Prvok amerícium je pomenovaný po Amerike. Počas 2. svetovej vojny Glenn Theodore Seaborg, Leon O. Morgan, Ralph A. James a Albert Ghiorso syntetizovali amerícium v Metalurgickom laboratóriu v Chicagu, dnes známeho ako Argonne National Laboratory. Amerícium je zvláštne svojím zoskupením atómov v kryštalickej mriežke, ktorá je podobná zoskupeniu prvku európium. |
antimón (stibium) | Sb | Pôvod slova "antimón" nie je jasný. Pomenovanie môže pochádzať z gréckeho slova anti a monos, ktoré znamenajú opak samoty, pretože sa verilo, že sa táto látka nenachádza v čistom stave. Alebo názov pochádza z antického Egypta Antos Ammon, čo sa dá preložiť ako kvet boha Amona. Antimón bol známy už v antickej dobe, vďaka jeho dobrým vlastnostiam. V roku 1450, Tholden ako prvý vedecky preskúmal tento prvok. |
argón (argonum) |
Ar | Pôvod slova argón pochádza z gréckeho slova αργό(ν) – lenivý, neaktívny. V roku 1785 Henry Cavendish ako prvý izoloval argón zo vzduchu. Ale až Lord Rayleigh a Sir William Ramsay sa v roku 1894 zaslúžili o jeho objav. |
arzén (arsenicum) | As | Slovo arsenic je vypožičané z perzského slova زرنيخ Zarnik – žltý auripigment. V gréčtine sa slovo Zarnik zmenilo na arsenikon. |
astát (astatium) |
At | Pôvod slova astát je z gréckeho slova αστατεω (asteo = nestály). Dale R. Corson, K. R. MacKenzie a Emilio Segrè v roku 1940 ako prví syntetizovali astát na univerzite v Berkeley v Kalifornii pomocou bombardovania bizmutu alfa časticami. Prvok mal v minulosti pomenovanie alabamine (Ab), toto pomenovanie sa však nezachovalo. |
B
Názov (latinský názov) |
Symbol | Vysvetlenie |
---|---|---|
bárium (barium) | Ba | Pomenovanie pochádza z gréckeho slova βαρυς (barus – ťažký). V roku 1774 ho ako prvý spozoroval Carl Scheele a v roku 1808 ho izoloval Sir Humphry Davy. Guyton de Morveau pomenoval oxid bária barote, ale neskôr ho Antoine Lavoisier premenoval na baryta. Tento názov bol nakoniec pozmenený na baryum. |
berkélium (berkelium) | Bk | Prvok je pomenovaný podľa miesta kde sa prvýkrát syntetizoval; na univerzite v Berkeley v Kalifornii. Glenn Theodore Seaborg, Albert Ghiorso, Stanley G. Thompson a Kenneth Street ho syntetizovali pomocou jadrovej reakcie v decembri 1949. |
berýlium (beryllium) | Be | Názov vznikol z gréckeho slova beryllos – beryl (minerál). V minulosti sa volal istý čas glucinium (Gl) (z gréčtiny glykys – sladký), jeho minerály majú sladkastú chuť. V roku 1798 Louis Vauquelin objavil oxid berýlia v mineráli emerald. |
bizmut (bismuthum) | Bi | Pomenovanie pochádza z nemeckého slova Wismuth (pravdepodobne z weiße Masse – biela masa) a neskôr v latinčine pozmeneného na bisemutum. Bizmut bol často zamieňaný z cínom a olovom, vďaka podobnému vzhľadu. V roku 1753 Claude Geoffroy definitívne ukázal rozdiel medzi bizmutom a olovom. |
bohrium (bohrium) | Bh | Názov prvku je pomenovaný po chemikovi Niels Bohrovi. Y. Oganessian viedol ruský tím, ktorý v roku 1976 prvýkrát syntetizovali bohrium na Joint inšitúte pre nukleárny vývoj v meste Dubna. |
bór (borum) | B | Pomenovanie borum pochádza z arabského slova Buraq odvodeného od perzského slova Burah. V ranom Egypte, mumifikácia záležala na látke známom ako natron, ktorý obsahoval bór a iné prísady. V roku 1808 ho izoloval Joseph Louis Gay-Lussac a Louis Jacques Thénard. |
bróm (bromum) | Br | Názov pochádza z gréckeho slova βρωμος (brómos – zápach). V roku 1926 objavil Antoine Balard bróm v solných ložiskách v Montpellieri . Joseph Louis Gay-Lussac sa rozhodol pomenovať tento prvok ako bromum kvôli charakteristickému štipľavému zápachu. |
C
Názov (latinský názov) |
Symbol | Vysvetlenie |
---|---|---|
cér (cerium) | Ce | Prvok cér pomenoval Berzelius po asteroide Ceres. Cér objavili Jöns Jakob Berzelius a Wilhelm von Hisinger vo Švédsku a nezávisle od nich v roku 1803 aj Martin Heinrich Klaproth v Nemecku. |
cézium (caesium) | Cs | Pomenovanie pochádza z latinčiny (caesium – modrá obloha). Obavili ho v roku 1860 Robert Bunsen a Gustav Kirchhoff počas spektroskopickej analýzy minerálnej vody v Dürkheim, Nemecko. Cézium bol prvý prvok ktorý bol objavený pomocou spektrálnej analýzy. |
cín (stannum) | Sn | Pomenovanie stannum začali používať staroveký Rimania, ktorý ho používali na niektoré zliatiny olova, prípadne cínu. V starovekom grécku sa používalo pomenovanie kassiteronos. Český a slovenský názov cín je obdobou názvu nemeckého Zinn. |
curium (curium) | Cm | Prvok je pomenovaný po Marii Curieovej-Skłodowskej a jej manželovi Pierrovi, známi manželia v oblasti rádioaktivity. Prvok prvýkrát syntetizovali v roku 1944 Glenn Theodore Seaborg, Ralph A. James a Albert Ghiorso na University of California, Berkeley. |
D
Názov (latinský názov) |
Symbol | Vysvetlenie |
---|---|---|
darmštátium (darmstadtium) | Ds | Prvok je pomenovaný po meste Darmstatd kde bol prvýkrát objavený. Niektorý vedci pomenovali tento 110 prvok policium, pretože 110 je telefónne číslo na políciu v Nemecku. V auguste 2003 IUPAC pridelila prvku konečné meno. Prvýkrát bol prvok vytvorený 9. novembra 1994 v Gesellschaft für Schwerionenforschung v Darmstadte, Nemecko. Prvok nikdy nebol videný a iba niekoľko atómov bolo vytvorených v iónových akcelerátoroch pri nukleárnej fúzii izotopov železa a niklu (atómy niklu bombardujú atómy železa). |
draslík (kalium) | K | Pomenovanie kalium pochádza zo slova alkali, ktoré pochádza z arabského slova al qalīy – kalcinovaný popol. |
dubnium (dubnium) | Db | Prvok je pomenovaný po ruskom meste Dubna kde bol v roku 1967 prvýkrát syntetizovaný na Joint Institute for Nuclear Research. |
dusík (nitrogenium) | N |
Nitrogen (Latin nitrum, Greek Nitron meaning "native soda", "genes", "forming") is formally considered to have been discovered by Daniel Rutherford in 1772, who called it noxious air or fixed air. That there was a fraction of air that did not support combustion was well known to the late 18th century chemist. Nitrogen was also studied at about the same time by Carl Wilhelm Scheele, Henry Cavendish, and Joseph Priestley, who referred to it as burnt air or phlogisticated air. Nitrogen gas was inert enough that Antoine Lavoisier referred to it as azote, which stands for without life; this term has become the French word for "nitrogen" and later spread out to many other languages. |
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Aktínium
Amerícium
Antimón
Argón
Arzén
Astát
Bárium
Bór
Berýlium
Berkélium
Bizmut
Bohrium
Bróm
Cér
Cézium
Cín
Chemické prvky podľa skupiny
Chlór
Chróm
Curium
Darmštátium
Draslík
Dubnium
Dusík
Dysprózium
Einsteinium
Erbium
Európium
Fermium
Fleróvium
Fluór
Fosfor
Francium
Gálium
Gadolínium
Germánium
Hásium
Hélium
Hafnium
Holmium
Horčík
Indium
Irídium
Izotopy
Jód
Kadmium
Kalifornium
Kobalt
Kopernícium
Kremík
Kryptón
Kyslík
Lítium
Lantán
Lawrencium
Livermórium
Lutécium
Mangán
Meď
Meitnérium
Mendelévium
Molybdén
Neón
Neodým
Neptúnium
Niób
Nikel
Nobélium
Objavitelia chemických prvkov
Olovo
Ortuť
Osmium
Paládium
Platina
Plutónium
Polónium
Prazeodým
Protaktínium
Rádium
Rénium
Ródium
Röntgénium
Radón
Rubídium
Ruténium
Rutherfordium
Síra
Samárium
Seaborgium
Selén
Skandium
Sodík
Striebro
Stroncium
Tálium
Tórium
Túlium
Tantal
Technécium
Telúr
Terbium
Titán
Uhlík
Urán (chemický prvok)
Vápnik
Vanád
Vodík
Volfrám
Xenón
Yterbium
Ytrium
Zinok
Zirkónium
Zlato
Fleróvium
Kopernícium
Livermórium
Mononuklidický prvok
Moskóvium
Nihónium
Oganesón
Periodická tabuľka
Systematický názov chemického prvku
Tenés
Unbibium
Unbiennium
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk