A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ján Štefanec | |
architekt, vysokoškolský pedagóg | |
Narodenie | 16. jún 1903 Benice (Liptovský Mikuláš) |
---|---|
Úmrtie | 17. marec 1989 (85 rokov) Bratislava |
Ján Štefanec (* 16. jún 1903, Benice (Liptovský Mikuláš) – † 17. marec 1989, Bratislava) bol architekt a vysokoškolský pedagóg.
Rodina
- otec Ján Štefanec
- matka Johanna rodená Dobáková
Životopis
Vyštudoval architektúru na ČVUT v Prahe (1921-1927), Ing. Tvoril v duchu funkcionalizmu, ťažiskom jeho tvorby boli verejné budovy. Navrhol a realizoval budovu Železničnej stanice v Banskej Bystrice (1951). Predseda Spolku slovenských architektov (od roku 1948), neskôr člen Zväzu slovenských architektov. Autor odborných článkov.
Diela
- Kúpalisko tehelné pole v Bratislave. Po obsadení Petržalky Nemeckom v roku 1938, Bratislava stratila mnohé aktívne športové zariadenia. Preto bolo potrebné vybudovať nové. Medzi prvé športové areály v meste patrilo Kúpalisko na Tehelnom poli. Pomerne malé kúpalisko chránila od ulice kulisa nízkych jednoduchých hranolov vstupných stavieb. Pokojnej architektúre dominoval športový bazén zo stupňovitou tribúnou a konštruktivistickou figúrou trojplošinového skokanského mostíka. Kúpalisko bolo postavené v roku 1939.
- Železničná stanica v Banskej Bystrici. Súťaž na železničnú stanicu bola vypísaná v roku 1940. Verejnú súťaž vyhral Ján Štefanec so svojím návrhom. Realizačný projekt bol však upravený a vstupný vestibul tak bol poddimenzovaný. Architektúra stanice vzhľadom na vojnové roky je strohá a je v klasicizujúcom štýle. Budova má symetrickú kompozíciu, ktorá vrcholí v ústrednom objeme staničnej haly obloženej travertínom. Pôsobivý je aj prevýšený vnútorný priestor so železobetónovým kazetovým stropom a vitrážami s motívmi stredoslovenských banských miest.
- Administratívna budova s divadelnou sálou – Malá scéna SND v Bratislave - spolupráca s architektom Jozef Lackom 1943 - 1948. Budova bola realizovaná v priebehu vojny a bola dokončená až v roku 1948. Objekt bol postavený v bloku medzi Dobrovičovou ulicou a Dostojevského radom, pričom tvorí ukončenie súvislého mestského bloku. Budova má neskorofunkcionalistický výraz. Objekt má tri rôzne dlhé i rôzne funkčne diferencované krídla. Bol použitý trojtraktový nosný systém. Forma proporcie a výber materiálov naväzuje na okolitú zástavbu. Hlavné priečelie na Dostojevskom rade je plastickejšie. Dominuje mu rizalit so vstupom kde v súčasnosti v suteréne pôsobí Malá scéna SND.
Ocenenie
- Roku 1974 nositeľ ceny Dušana Jurkoviča
Literatúra
- Slovenský biografický slovník
- Dulla, M.:Dejiny architektúry 20. storočia, STU, 2002
- časopis Projekt 3/265/1983, autor článku Martin Kusý
- Dulla, M.:Slovenská architektra od Jurkoviča po dnešok, PERFEKT, 2007
Externé odkazy
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľubomír Králik
Ľubomír Titl
Ľubomír Závodný
Ľudovít Jendreják
Ľudovít Oelschläger
Ľudovít Urban
Štefan Ďurkovič
Štefan Šlachta
Štefan Belohradský
Štefan Pacák
Štefan Svetko
Adolf Artúr Drexler
Alexander Skutecký
Alojz Peierberger
Artúr Szalatnai-Slatinský
Barnabáš Kissling
Blažej Bulla
Christian Ludwig
Desider Quastler
Dušan Jurkovič
Dušan Kuzma
Eduard Šutek
Emery Roth
Emil Belluš
Endre Szőnyi
Ernst Wiesner
Eugen Kramár
Eugen Rosenberg
Ferdinand Čapka
Ferdinand Konček
Ferdinand Milučký
Ferdinand Silberstein-Silvan
Filip Trnkus
František Eduard Bednárik
František Kalesný (architekt)
František Krupka
Franz Wimmer
Fridrich Weinwurm
Gábor Szentpétery
Gabriela Cimmermannová
Gedeon Majunke
Gustáv Stadrucker
Henrieta Moravčíková
Iľja Skoček
Ignác Vécsei
Igor Hianik
Igor Palčo
Igor Teplan
Imrich Barta
Imrich Henszlmann
Ivan Jarina
Ivan Masár
Ivan Matušík
Ivan Michalec
Ivan Polonský
Ján Šprlák-Uličný
Ján Štefanec
Ján Burjan
Ján Hanzel
Ján Hedvábny
Ján Kavan
Ján Miloslav Bahna
Ján Poničan (architekt)
Ján Sturmayr
Ján Svetlík (architekt)
Jakabovci
Jaroslav Paška
Josef Konrad
Jozef Chovanec (architekt)
Jozef Danák
Jozef Huntier
Jozef Lacko
Jozef Zvara
Juraj Chorvát (architekt)
Juraj Jančina
Juraj Tvarožek
Karol Paluš
Karol Rosmány
Klement Šilinger
Koloman Lux
Kopecký a Studený architekti
Ladislav Hudec (architekt)
Ladislav Kmeť
Ladislav Kušnír
Lambert Zavarský
Márius Žitňanský
Martin Drahovský
Martin Kusý
Martin Kvasnica
Matúš Dulla
Matúš Vallo
Michal Bogár
Michal Maximilián Scheer
Milan Šavlík
Milan Michal Harminc
Miloš Chorvát
Miloslav Mojžiš (architekt)
Oskar Singer
Oskar Winkler
Péter Jakab (architekt)
Pavel Mikšík
Pavel Weisz
Pavel Zibrin
Pavol Merjavý
Peter Beňuška
Peter Bouda
Peter Pásztor
Peter Rusnák (architekt)
Quidó Hoepfner
Rastislav Bero
Robert Špaček
Samuel Petrikovich
Siegfried Theiss
Stanislav Talaš
Teodor Karas
Tibor Alexy
Václav Houdek
Viktor Uhliarik
Viliam Ján Gruska
Vitalij Zraževský
Vladimír Dedeček
Vladimír Fašang
Vladimír Husák
Vojtech Donner
Vojtech Gerster
Vojtech Holesch
Vojtech Vilhan
Zuzana Aufrichtová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk