A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Alexander Križka | |
slovenský spisovateľ, pedagóg, režisér a dramaturg | |
Narodenie | 26. február 1903 Ružomberok, Rakúsko-Uhorsko |
---|---|
Úmrtie | 9. december 1955 (52 rokov) Košice, Česko-Slovensko |
Manželka | Matilda Križková, rod. Loyková |
Alexander Križka (pseudonymy John Thompson, Ypsilon; * 26. február 1903, Ružomberok[1] – † 9. december 1955, Košice) bol slovenský spisovateľ, pedagóg, režisér a dramaturg.
Do dejín literatúry sa zapísal predovšetkým ako divadelný kritik a propagátor modernej drámy.[2][3]
Podľa Slovenského bibliografického slovníka bol Križka ženatý s lekárkou Matildou Križkovou, rod. Loykovou.[1]
Životopis
Narodil sa v rodine Mateja Križku a jeho manželky Adely, rodenej Neumannovej. Študoval na gymnáziu v Ružomberku, v rokoch 1921 – 1925 na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, na parížskej Sorbonne a Vysokej škole sociálnych náuk taktiež v Paríži (1925 – 1926). Svoje zážitky z pobytu vo Francúzsku opísal v knihe V Paríži 1925 – 1927, ktorá vyšla v roku 1927.[3] V kontexte tejto sociograficko-urbanistickej knihy (čo je jej prínos) Križka opisuje fenomény modernizácie a komercionalizácie, postavenia spoločenských tried, zamestnaní a opis priestoru; a to z pozície tzv. flanérstva (pojem tematizuje Walter Benjamin). Je zaujímavé, že Križka v Paríži osobne spoznal avantgardného výtvarníka a poeta Lajosa Kassáka a spisovateľa Sándora Máraia.[4] Podľa Encyklopédie slovenských spisovateľov ide o nenáročný opis zážitkov, ktorý nevyvolal väčšiu pozornosť.[2]
Študoval aj na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1928 získal titul PhDr. a v roku 1938 JUDr. Podľa archívov Karlovej univerzity napísal dizertačnú prácu Filozofia dejín po Kantovi (Charakter a problémy).[5]
Po skončení štúdia pôsobil ako pedagóg na gymnáziu v Prešove a Košiciach, ale tiež v ochotníckych divadlách, v ktorých inscenoval hry od Palárika, Stodolu či Tajovského. Podľa Slovenského biografického slovníka bol tajomníkom Divadelného združenia v Košiciach, režisérom Jánošíkovej družiny a v 30. rokoch autorom literárnych a divadelných prednášok v Radiojournale. V kontexte divadla spolupracoval tiež s Miestnym odborom Matice slovenskej v Prešove.[1]
Pôsobil tiež ako redaktor v Prahe, štátny úradník v Banskej Bystrici (1938 – 1945), neskôr bol tiež redaktorom Vatry a Zpravodajskej agentúry v Banskej Bystrici.
Okrem toho bol členom spolku Svojeť, spoluzakladateľom Voľného združenia študentov socialistov zo Slovenska (1922) a DAV-u (1924) a pôsobil v ochotníckych divadlách v Prešove a v Košiciach.
Okrem literárnej tvorby sa venoval i prekladom dramatických diel z francúzskeho a talianskeho jazyka. V roku 1944 sa aktívne zúčastnil protifašistického odboja.
Tvorba
Križka bol členom spolku Svojeť a spoluzakladateľ Voľného združenia študentov socialistov zo Slovenska, ktoré viedlo k založeniu projektu DAV. V prvom čísle časopisu DAV napísal článok Boj za slobodu tlače s cieľom kritizovať dobovú cenzúru. V ďalšom čísle bol však z projektu vylúčený pre zneužitie značky X10, ktorú používal Okáli, a to v kontexte osočovania časopisu Avantgarda. Bol autorom poviedok, článkov o divadle a prekladov dramatických a literárnych diel z francúzskeho a talianskeho jazyka. Okrem DAV-u publikoval v periodikách Elán, Robotnícke noviny, Nový rod, Mladé Slovensko, Slovenský východ, Divadelný svet, Za oponou a Šariš. Križka napísal symbolizmom, novoromantizmom a dekadenciou inšpirovanú knihu Smutný chlapec, ktorú on sám predstavuje ako svoje prvé literárne pokusy bez vyšších ambícií. Dielo, pretkané proletárskymi témami, obsahuje konfrontácie rozprávača so sociálne vylúčenými postavami prostitútok, invalidov a žobrákov.[3]
Reflexii Križkovej tvorby sa venovali Michał Burdziński[6], Radovan Passia[4] a Lukáš Perný.[3]
Divadelná teória
Ako uvádza Slovník divadelných kritikov a publicistov, Križka je autorom state Myšlienky o podstate drámy (1927), v ktorej konštatuje, že dráma napodobňuje život ako ostatné umenia okrem hudby a staviteľstva.[7] V článku o Príčinách stagnácie slovenskej drámy konštatuje spolu s Obtulovičom, že na Slovensku je nedostatok „centrifugálnosti mestskej kultúry a moderného veľkého divadla“. Príčinu tohto nedostatku autori našli v nedostatočnom spracovaní sociálnej otázky, robotníctva, úpadku meštianstva a ženskej otázky v doterajšej dramatickej tvorbe. Podľa Encyklopédie slovenských spisovateľov svoje početné novinárske a odborné práce Križka knižne nevydal, no jeho významnejším prínosom do slovenskej literatúry je práve divadelná publicistika, ktorou kliesnil cestu k modernému divadlu (na to slúžili aj jeho preklady moderných drám).[2]
Literatúra
- ↑ a b c KRIŽKA, Alexander. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok III. K – L. Martin : Matica slovenská, 1989. 448 s. ISBN 80-7090-019-9. S. 266.
- ↑ a b c Encyklopédia slovenských spisovateľov. Ed. Karol Rosenbaum. 1. vyd. Zväzok 1. : A – O. Bratislava : Obzor, 1984. 484 s.
- ↑ a b c d PERNÝ, Lukáš. Obmedzenie slobody slova – dôkaz neschopnosti panujúceho režimu. Alexander Križka – spoluzakladateľ DAV-u, kritik cenzúry a divadelný teoretik, ktorý kliesnil cestu k modernému divadlu . 2023-03-21, . Dostupné online.
- ↑ a b PASSIA, R.: Alexander Križka a mesto v jeho prózach z dvadsiatych rokov 20. storočia = Alexander Križka and the City in His 20s Prose. In: Kontakty literatúry. Modely, identity, reprezentácie. Bratislava: Veda, 2020, s. 277-290.
- ↑ Sbírka pramenu̇ a příruček k dějinám University Karlovy. : Universita Karlova, 1961. Google-Books-ID: _h4LAQAAIAAJ. Dostupné online. (po česky)
- ↑ BURDZIŃSKI, Michał: Słowackie tętno Europy Centralnej i zakurzony Paryż międzywojnia. In: KRIŽKA, A.: W Paryżu 1925-1926. V Paríži 1925-1926. Przekład i opracowanie Michał Burdziński. Warszawa: Wydział Polonistyki Uniwersytetu Warszawskiego, 2016, s. 9 – 32
- ↑ KRIŽKA, Alexander – Slovník divadelných kritkov a publicistov . . Dostupné online.
Externé odkazy
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudovít Gostoni
Ľudovít Petraško
Štefánia Pártošová
Štefan Algöver
Štefan Balák
Štefan Kýška
Štefan Krčméry
Štefan Leška
Štefan Pilárik
Štefan Povchanič
Štefan Romuald Hadbavný
Štefan Sandtner
Želmíra Gašparíková
Adam Bžoch
Adolf Dux
Agneša Kalinová
Alžbeta Göllnerová-Gwerková
Albert Marenčin
Alexander Križka
Alexandra Pavelková
Alojz Gocník
Andrej Chmelko
Andrej Kubina
Andrej Pavčo
Anton Brček
Anton Hlinka
Anton Kret
Bohuslav Nosák
Celestín Anton Radványi
Ctibor Matulay
Cyril Gallay
Daniela Lehutová
Daniel Hevier
Daniel Krman
Daniel Miloslav Bachát
Dezider Bodický
Dezider Rakšány
Dobroslav Chrobák
Dušan Makovický
Eduard Goldstücker
Elena Krššáková
Emil Boleslav Lukáč
Emil Lehuta
Etela Farkašová
Eva Antoshchenko Múčková
Eva Maliti-Fraňová
Fedor Fridrich Ruppeldt
Fedor Jesenský (bankár)
Fedor Jesenský (právnik)
Felix Litva
Ferdinand Gabaj
František Halvax
František Lipka
František Novosád
František Richard Osvald
Gabriel Rapoš
Georg Gaál
Gizela Gáfriková
Hana Ponická
Ignác Oravec
Igor Gallo
Igor Hochel
Igor Kapišinský
Igor Otčenáš
Imrich Kružliak
Ivan Čičmanec
Ivan Krčméry
Ján Čajak
Ján Beňo (spisovateľ)
Ján Bodenek
Ján Frátrik
Ján Frýdecký
Ján Hudák
Ján Ičo
Ján Kaľavský
Ján Ladislav Kalina
Ján Lajčiak
Ján Múčka
Ján Mihál
Ján Ondruš
Ján Párička
Ján Pauliny
Ján Poničan
Ján Pravoslav Leška
Ján Rozner
Ján Valašťan Dolinský
Júlia Májeková
Július Albrecht
Július Botto
Július Lenko
Jana Kantorová-Báliková
Janko Borodáč
Jožo Nižnánsky
Jolana Bánová-Verbeecková
Jozef Ambruš
Jozef Barši
Jozef Blaškovič
Jozef Hodorovský
Jozef Holúbek
Jozef Horváth
Jozef Kačka
Jozef Marián Gálik
Jozef Podhradský
Juraj Andričík
Juraj Maro
Juraj Marušiak
Juraj Palkovič (1763 – 1835)
Juraj Palkovič (1769 – 1850)
Karol Chmel
Karol Kuzmány
Karol Lilge
Katarína Lazarová
Koloman Kolomi Geraldini
Kornel Földvári
Ladislav Nižňanský
Leopold Lahola
Mária Ferenčuhová
Mária Filkusová
Mária Klimová
Mária Kupčoková
Mária Rázusová-Martáková
Margita Figuli
Margita Pauliny-Tóthová
Marián Andričík
Marián Gavenda
Marián Hatala
Marián Kováčik
Marianna Oravcová
Marina Čarnogurská
Marta Podhradská
Martina Grochálová
Martin Kollár (kňaz)
Martin Medňanský
Martin Miloš Braxatoris
Matej Bahil
Metod (svätec)
Michal Chorvát
Mikuláš Štefan Ferienčík
Mikuláš Bakoš
Mikuláš Pažítka
Milan Odran
Milan Rúfus
Milan Richter
Mirka Brezovská
Miroslav Dudok
Miroslav Marcelli
Natália Makedonová
Oľga Feldeková
Oľga Keltošová
Oľga Kralovičová
Oľga Lajdová
Ondrej Miloslav Bella
Oskár Formánek
Pavel Branko
Pavel Bujnák
Pavel Cancrini
Pavel Mučaji
Pavol Hrtus Jurina
Pavol Janík (spisovateľ)
Perla Bžochová
Peter Bella
Peter Kuklica
Peter Macsovszky
Peter Milčák
Peter Petro
Radovan Brenkus
Roman Brat
Rudolf Čižmárik
Samo Bohdan Hroboň
Samuel Czambel
Samuel Hruškovic
Samuel Rožnay
Slavomír Ondrejovič
Teofil Klas
Tereza Gašparíková
Tido J. Gašpar
Valér Kubány
Valerij Kupko
Viera Hegerová
Viera Husáková
Viera Juríčková
Viera Prokešová
Viktor Krupa
Viliam Mruškovič
Viliam Ries
Vincent Malý
Vladimír Bágeľ
Vladimír Hlôška
Vladimír Krivoš
Vladimír Oleríny
Vladimír Reisel
Vladimír Roy
Vojtech Horáček
Vojtech Kondrót
Vojtech Mihálik
Zlatko Klátik
Zora Jesenská
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk