Donská republika - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Donská republika
Donská republika
Донска́я респу́блика
 Donská sovietska republika 1918 – 1920 Ruská sovietska federatívna socialistická republika 
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Geografia
Mapa štátu
Územie Donského vojska zeleno farbou.
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie
Štátny útvar
republika
Predchádzajúce štáty:
Donská sovietska republika Donská sovietska republika
Nástupnícke štáty:
Ruská sovietska federatívna socialistická republika Ruská sovietska federatívna socialistická republika

Donská republika (rus. Донская республика) alebo Vševeľké vojsko Donské (rus. Всевеликое войско Донское) bol neuznaný štát na území južného Ruska v rokoch 19181920. Bola založená ozbrojenými silami ruského bieleho hnutia počas ruskej občianskej vojny. Vznikla na území donských kozákov v opozícii k inému subjektu, Donskej sovietskej republike.[1] V roku 1920 zanikla v dôsledku ofenzívy červenej armády.

Vznik a zánik

Po vypuknutí ruskej revolúcie v roku 1917 kozácky generál Kaledin vytvoril Donskú vojenskú vládu, ktorá sa po októbrovej revolúcii postavila proti boľševikom a obsadila Rostov, Taganrog a Novočerkassk. Kaledin spolupracoval s gen. Kornilovom a Antonovom na vytvorení tzv. Dobrovoľníckej armády. Väčšina kozákov však vojenskú vládu nepodporovala a vyčkávala. Boľševici Dobrovoľnícku armádu prinútili ustúpiť na Kubáň a Kaledin spáchal koncom januára 1918 samovraždu. Červenej armáde ako aj revolučne naladeným kozákom sa podarilo začiatkom roku 1918 obsadiť Rostov aj Novočerkassk, kde vznikla Donská sovietska republika.[2]

Od konca marca 1918 v mnohých kozáckych dedinách na Done vypukli kozácke povstania, ktoré vyvolali boľševické pokusy o prerozdelenie pôdy a na mnohých miestach popravy a lúpeže oddielov červenej gardy. Po niekoľkých týždňoch bojov vzbúrení kozáci zvrhli sovietsku moc v Novočerkassku a oznámili vytvorenie Vševeľkej donskej armády. V apríli sa z povstaleckých jednotiek a oddielu generála P. Ch. Popova, ktorý sa vrátil zo stepnej kampane, začalo s vytváraním donskej armády.

V apríli 1918 bola vytvorená dočasná kozácka vláda. Dňa 11. mája bol založený „kruh na záchranu Donskej oblasti“, ktorý organizoval protibolševický odpor. 16. mája 1918 bol za vodcu Donskej republiky zvolený ataman Piotr Krasnov. Ten sa opieral o pomoc z Nemecka a podriadil sa gen. Denikinovi.

Ozbrojené sily Donskej republiky sa označovali ako Donská armáda. V polovici mája 1918 mali asi 17 000 mužov, v septembri 1918 mala po mobilizácii Krasnovova armáda viac než 60 000 mužov.[2]

Začiatkom roku 1919 sa donskí kozáci spojili s A.I. Denikinom, ktorý im sľúbil autonómiu. Veľká donská armáda sa stala súčasťou Ozbrojených síl juhu Ruska. Moc na Done vlastne prechádza na Ozbrojené sily Juhu Ruska pod velením generála Denikina a kozácke jednotky sa mu podriadili.

V januári až marci 1919 začali jednotky južného frontu Červenej armády ofenzívu s cieľom konečnej porážky Donskej armády, ako aj proti Denikinovým jednotkám na Donbase. Vo februári 1919, kvôli neriešiteľným rozporom s velením dobrovoľníckej armády, Krasnov rezignoval a odišiel z Donu do Estónska ku generálovi Judeničovi a neskôr do Nemecka.

Na jeseň roku 1919 bola ofenzíva Denikinovej armády na Moskvu zastavená a bieli, začali pod tlakom červenej armády ustupovať na juh krajiny. 7. januára 1920 dobyl jazdecký kombinovaný zbor B. M. Dumenka centrum Donskej republiky Novočerkassk. 10. januára jednotky 1. jazdeckej armády pod velením S. M. Buďonného obsadili Rostov na Done. Donská republika fakticky prestala existovať.

Mnoho kozákov na Done podľahlo procesu dekozakizácie v rokoch 1919 – 1921. Sovietska vláda zrušila kozácku autonómiu a množstvo kozákov vysídlila a/alebo zlikvidovala počas obdobia násilnej kolektivizácie v 30. rokoch. Obyvateľstvo tohto regiónu postihol aj následný hladomor, ktorý sa prejavil vo viacerých regiónoch Sovietskeho zväzu v rokoch 1932 – 1933. Niektorí kozáci sa preto postavili znovu proti sovietskej vláde cez druhú svetovú vojnu a kolaborovali s Nemcami. Po nemeckom ústupe niektorí z krajiny ušli. Stalin následne požadoval repatriáciu mnohých, ktorí na konci vojny ušli z krajiny späť do Sovietskeho zväzu. Takto sa do sovietskych rúk dostal aj Krasnov, ktorého odsúdili a popravili v roku 1947.

Referencie

  1. БОГДАНОВИЧ, Богаевский Антон. Don Soviet Republic . Silent DON, 2012-07-21, . Dostupné online. (po anglicky)
  2. a b Donskoe kazačie vojsko / Донское казачье войско . megabook.ru, . Dostupné online.

Iné projekty

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Don Republic na anglickej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Donská republika

Írska republika (1919 – 1922)
Írske kráľovstvo
Írsky slobodný štát
Čečenská republika Ičkéria
Česko-Slovensko
Československá socialistická republika
Čiernohorská republika (1992 – 2006)
Čiernohorská socialistická republika
Čiernohorské kniežatstvo
Čiernohorské kráľovstvo
Škótske kráľovstvo
Španielske impérium
Štát Slovincov, Chorvátov a Srbov
Achájske kniežatstvo
Albánska republika (1925 – 1928)
Albánske kniežatstvo
Anglické kráľovstvo
Anglosaské Anglicko
Anjouovská ríša
Aténske vojvodstvo
Avarský kaganát
Banátska republika
Benátska republika
Bieloruská ľudová republika
Bosnianske kráľovstvo
Bosniansky banát
Bosporská ríša
Bulharská ľudová republika
Bulharská volžsko-kamská ríša
Bulharské cárstvo (1908 – 1946)
Bulharské kniežatstvo
Byzantská ríša
Chorvátske kniežatstvo
Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102)
Chorvátsko-slavónske kráľovstvo
Cyperské kráľovstvo
Dolná Lužica
Donská republika
Druhá česko-slovenská republika
Druhá španielska republika
Druhá bulharská ríša
Druhá maďarská republika
Druhá poľská republika
Dubrovnícka republika
Essex (kráľovstvo)
Etrúrske kráľovstvo
Fínska demokratická republika
Francúzske kráľovstvo
Francúzsky štát
Frankistické Španielsko
Grécke kráľovstvo
Grécky štát
Gruzínska demokratická republika
Gruzínske kráľovstvo
Habsburská monarchia
Habsburské Španielsko
Haličsko-volynské kniežatstvo
Helvétska republika
Horná Lužica
Horská republika
Huculská republika
Janovská republika
Juhoslávia
Juhoslovanská zväzová republika
Juhoslovanské kráľovstvo
Kandijské kráľovstvo
Karantánia
Kazanský chanát
Korutánske vojvodstvo
Kráľovstvo oboch Sicílií
Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
Krajiny českej koruny
Kubánska ľudová republika
Kyjevská Rus
Kyjevské kniežatstvo
Latinské cisárstvo
Leónske kráľovstvo
Litavský banát
Litovské kráľovstvo (1251 – 1263)
Litovské kráľovstvo (1918)
Litovské veľkokniežatstvo
Livónsko
Lutyšské kniežatstvo
Maďarská ľudová republika
Maďarská republika rád
Maďarské kráľovstvo
Moldavská autonómna sovietska socialistická republika
Moldavská demokratická republika
Moldavské kniežatstvo
Moravské markgrófstvo
Morejský despotát
Moresnet
Moskovské veľkokniežatstvo
Murská republika
Nacistické Nemecko
Neapolské kráľovstvo
Nemecká demokratická republika
Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)
Nemecké Rakúsko
Nikajské cisárstvo
Nitrianske kniežatstvo
Northumbria
Novgorodská krajina
Osmanská ríša
Ostrogótske kráľovstvo
Pápežský štát
Poľská ľudová republika
Poľské kráľovstvo (1025 – 1385)
Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)
Portugalské kráľovstvo
Pruské kráľovstvo
Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)
Prvá česko-slovenská republika
Prvá bulharská ríša
Prvá helénska republika
Prvá Rakúska republika
Rímsko-nemecká ríša
Rýnsky spolok
Rakúske arcivojvodstvo
Rakúske cisárstvo
Rakúsko-Uhorsko
Rakúsky štát
Republika oboch národov
Republika siedmich spojených provincií
Rumunská ľudová republika
Rumunská socialistická republika
Rumunské kráľovstvo
Rusínska národná republika Lemkov
Ruská republika
Ruská sovietska federatívna socialistická republika
Ruské cárstvo
Samova ríša
Sardínske kráľovstvo
Saské vojvodstvo
Savojsko (historické územie)
Sedmohradsko
Severokaukazský emirát
Sicílske kráľovstvo
Sliezske kniežatstvo
Slovenská republika (1939 – 1945)
Slovenská republika rád
Solúnske kráľovstvo
Srbské kráľovstvo
Srbsko (1941 – 1944)
Srbsko a Čierna Hora
Staré sprisahanectvo
Staré Veľké Bulharsko
Sussex (kráľovstvo)
Talianska sociálna republika
Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)
Talianske kráľovstvo (Svätá rímska ríša)
Tretia česko-slovenská republika
Tretia francúzska republika
Uhorsko
Ukrajinská ľudová republika
Východná Rumélia
Východná Slavónia, Baranja a Západný Srem
Východné Anglicko (kráľovstvo)
Východofranská ríša
Varšavské kniežatstvo
Veľká Morava
Vladimírsko-suzdaľské kniežatstvo
Vojvodstvo Archipelagos
Západné Nemecko (1949 – 1990)
Západoukrajinská ľudová republika
Zakaukazská demokratická federatívna republika




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk