A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Alexander Trizuljak | |
Narodenie | 15. máj 1921 Varín, ČSR |
---|---|
Úmrtie | 15. október 1990 (69 rokov) Bratislava, ČSFR |
Národnosť | slovenská |
Zamestnanie | sochár |
Alma mater | SVŠT AVU |
Manželka | Eva Trizuljaková |
Deti | 8 |
Odkazy | |
Commons | Alexander Trizuljak |
Doc. Alexander Trizuljak (* 15. máj 1921, Varín – † 15. október 1990, Bratislava) bol slovenský sochár, pedagóg a organizátor výtvarného života na Slovensku.[1]
Životopis, dielo
Trizuljak sa narodil vo Varíne. Jeho otec bol roľník a aj keď v rodine bolo deväť detí, otec si dal veľmi záležať na kvalitnom vzdelaní svojich troch synov. Boli prví z dediny, ktorí išli študovať na stredné školy a neskôr získali i vysokoškolské vzdelanie.[2] V rokoch 1943 – 44 študoval na výtvarnom oddelení Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave (u M. Schurmanna a J. Kostku) a v rokoch 1945 – 49 sochárstvo na Akadémii výtvarných umení v Prahe (u K. Pokorného).[1][3]
V rokoch 1949-1972 pôsobil ako pedagóg na VŠVU v Bratislave (najprv ako asistent Jozefa Kostku[2]). V roku 1964 získal titul docent. Počas normalizácie bol odsunutý z verejného života, vo svojej tvorbe pokračoval v ústraní od roku 1972 ako slobodný umelec.[3]
Po začiatočných žánrových prácach s ľudským, civilným námetom lásky, materstva, šťastia a utrpenia vytvoril v 50. rokoch niekoľko rozmerných plastík (napr. Detvan, 1957), v ktorých si overil cit pre monumentálny rozvrh plastickej hmoty, čo potom uplatnil pri koncipovaní jeho najznámejšej sochy. Sedem metrová socha sovietskeho vojaka vztyčujúceho vlajku na obelisku bratislavského Slavína, ktorý je centrálnou časťou 39,5 metrov vysokého pamätníka, ktorý vytvoril v rokoch 1957 až 60. Pamätník Víťazstva nad fašizmom slávnostne odhalili na jar roku 1960. Svojím významom, ale aj rozmermi, technickou a umeleckou koncepciou v histórii slovenského sochárstva nemal a dodnes nemá konkurenciu.[2]
Začiatkom 60. rokov sa v jeho tvorbe ustaľuje ďalšia vývinová etapa, ktorej výraz je podmienený využívaním nových materiálov - kovov. Po kompozíciách tvarovo redukovaných, ale s dynamickou vnútornou osnovou (Kone, Milenci, Myšlienka, okolo 1960; Slncový kôň, 1963-65) vyústil Trizuljakov záujem o výtvarné využitie kovových technických prvkov do polôh dekoratívno-konštruktivistických s výraznou priestorovo-znakovou symbolikou (Raketostroj, po 1963; Kvet, hliník, 1966).
Jeho zásluhou boli založené viaceré slovenské galérie, vrátane Galérie mesta Bratislavy (GMB), galérií v Trenčíne, Nitre či v Humennom.[4] Trizuljak podporoval kultúrny život na Slovensku, vrátane svojho členstva v organizačnom výbore medzinárodnej výstavy mladých umelcov Biennale Danubius v Bratislave a stál pri zrode slovenských stredných umeleckých škôl. Z jeho iniciatívy vznikol Slovenský fond výtvarných umení, ako aj dnes už neexistujúce dielne Umeleckých remesiel v Bratislave. Trizuljak založil tradíciu pravidelného sochárskeho podujatia Socha piešťanských parkov, ktorá sa začala jeho súbornou výstavou v Piešťanoch v roku 1961.[5][4] Bol tiež zakladateľom Sympózia v kove v Košiciach a sympózií v maľbe a v dreve v priestoroch kaštieľa v Moravanoch nad Váhom.[4]
V roku 1960 bol zvolený tiež sa poslanca krajského národného výboru v Bratislave.
Vybraná tvorba
V roku 2015[6]a 2021[7] boli odhalené jeho sochy, ktoré boli stiahnuté z verejných priestranstiev.
Rodina
Jeho manželka Eva bola tiež umelkyňou, akademickou maliarkou a tiež nositeľkou ceny Fra Angelica. Aj viaceré z jeho detí sa vydali umeleckou cestou.
- manželka Eva (* 1926 – † 2018)
- deti:
Ocenenia
- Národná cena za sochárstvo (1951)
- Cena Cypriána Majerníka (1966)
- Zaslúžilý umelec ČSSR (1985)
- Cena Fra Angelica (2006, in memoriam)
Referencie
- ↑ a b http://www.katnoviny.sk/Kn_2001/19_2001/kultura.htm
- ↑ a b c TRIZULJAKOVÁ, Pavla Lazárková. Fenomén Trizuljak. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2011-09-25. Dostupné online . ISSN 1336-653X.
- ↑ a b Trizuljak, Alexander . Encyclopaedia Beliana, . Dostupné online.
- ↑ a b c Trizuljak patril k najtalentovanejším sochárom svojej generácie . Teraz.sk, 15.10.2015, . Dostupné online.
- ↑ Bronzové súsošie Milenci . Rezort Piešťany, . Dostupné online.
- ↑ BRATISLAVA, S. T. U.. Na STU odhalili pamätník J. Murgašovi . www.stuba.sk, . Dostupné online.
- ↑ TERAZ.SK. Po polstoročí znovu osadia v Piešťanoch sochu Alexandra Trizuljaka . TERAZ.sk, 2021-05-10, . Dostupné online.
- ↑ MAREK TRIZULJAK, 7.6.1953, Bratislava, http://www.uvuo.eu/trizuljak_soubory/trizuljak_text.htm
- ↑ Pavla Lazárková Trizuljaková: Odev je pre mňa chodiacou sochou. zena.sme.sk (Petit Press). Dostupné online .
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alexander Trizuljak
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Štefan Belohradský
Štefan Matej Padlička
Štefan Nejeschleba
Štefan Prokop
Štefan Schwarz (sochár)
Adam Friedrich Oeser
Adolf Husár
Alexander Ilečko
Alexander Kiss
Alexander Trizuljak
Alexander Vika
Alexander Vika
Alojz Štróbl
Alojz Rigele
Andrej Rudavský
Arpád Račko
Askold Žáčko
Elena Bellušová
Emil Venkov
Emil Venkov
Erna Masarovičová
Florián Klimkovič mladší
Fraňo Štefunko
František Gibala
František Lahola
František Patočka
Franz Xaver Messerschmidt
Frico Motoška
Ján Brokoff
Ján Fadrusz
Ján Koniarek
Ján Leško
Ján Mathé
Július Bártfay
Joseph Jurča
Jozef Božetech Klemens
Jozef Brezany
Jozef Cincík (maliar)
Jozef Jankovič
Jozef Kostka
Jozef Pospíšil
Juraj Bartusz
Juraj Meliš
Juraj Rusňák
Juraj Sapara
Karol Dúbravský
Karol Edmund Alexy
Koloman Makovíny
Konrád Švestka
Ladislav Berák
Ladislav Majerský
Ladislav Snopek
Leopold Forter
Mária Bartuszová
Majster MS
Marián Huba
Marián Polonský
Marianna Jánošíková-Machalová
Marian Drugda
Martin Barger
Mikuláš Klimčák
Milan Lukáč
Miroslav Cipár
Oldrich Majda
Olena Mandičová
Otakar Čičátka
Radovan Čerevka
Robert Kühmayer
Rudolf Bunček
Rudolf Cigánik
Rudolf Dočolomanský
Rudolf Pribiš
Rudolf Uher
Stanislav Biroš
Tibor Bártfay
Uttner
Vít Bojňanský (umelec)
Valerián Trabalka
Valerián Vavro
Valerián Vavro
Vavrinec Dunajský
Viktor Frešo
Viktor Mydlo
Viktor Oskar Tilgner
Viliam Loviška
Vladimír Havrilla
Vladimír Kompánek
Vojtech Löffler
Vojtech Matušinec
Vojtech Remeň
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk