A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Arménska republika získala nezávislosť 23. augusta 1990, keď Najvyšší soviet Arménskej sovietskej socialistickej republiky prijal deklaráciu o nezávislosti. Zároveň došlo k zmene názvu štátu na Arménsku republiku a boli zavedené štátne symboly a hymna z roku 1920. 23. septembra 1990 bola vyhlásená nezávislosť republiky.
Dejiny Arménska
Dnešné Arménsko bolo osídlené už v 4. až 3. tisícročí pred Kr. V 13. storočí pred Kr. došlo k formovaniu kmeňových zväzov, ktoré bojovali proti Asýranom. Zjednotením arménskych kmeňov v 9. storočí pred Kr. vznikla na území Arménska ríša Urartu, ktorá bola v 6. storočí dobytá Médmi. V 6. storočí pred Kr. sa začalo v oblasti Arménskej vysočiny vytvárať Veľké Arménsko, ktoré sa už v 4. - 3. storočí stalo samostatným štátom. Najväčší rozkvet dosiahlo za vlády Tigrana II. (95 až 56 pred Kr.), keď patrilo k najmohutnejším štátnym útvarom vtedy známeho sveta. Bolo to obdobie rozvoja remesiel a obchodu a zakladania miest, vysokú úroveň dosiahla poľnohospodárska výroba a došlo k rozkvetu kultúry. V susedstve Veľkého Arménska existoval štát Malé Arménsko, ktorý sa neskôr stal rímskou provinciou. Veľké Arménsko, v obave pred vplyvom Perzskej ríše, sa primklo k rímskemu impériu, ale napriek tomu bolo roku 387 rozdelené medzi Ríšu východorímsku a Perziu. V 4. storočí bolo v krajine zavŕšené šírenie kresťanstva, ktoré sa stalo štátnym náboženstvom. V 8. storočí sa Arménsko stalo arabskou provinciou, v 9. storočí za vlády dynastie Bagratovcov obnovilo svoju samostatnosť. Došlo k opätovnému rozkvetu krajiny. Arméni boli významnými obchodníkmi s rozsiahlymi stykmi. V 13. storočí bolo Arménsko podmanené seldžuckými Turkmi, neskôr mongolskou Zlatou hordou. Roku 1639 sa západná časť územia dostala pod tureckú a východná pod perzskú nadvládu. V tomto období došlo v krajine k vzniku národneoslobodeneckého hnutia. Na začiatku 19. storočia bolo východné Arménsko pripojené k Rusku (r. 1849 vznikla Jerevanská gubernia).
Západné Arménsko, ktoré bolo súčasťou Turecka, sa na začiatku prvej svetovej vojny stalo obeťou tureckej šovinistickej politiky, v dôsledku ktorej boli Arméni násilne presídlení z frontového pásma. Išlo však len o zámienku pre masové pogromy a vyvražďovanie Arménov. Zahynulo viac ako milión ľudí a asi pol milióna ich bolo násilne presídlených do nehostinných oblastí. Turecké vojská si pri zákernom vyvražďovaní počínali zvlášť beštiálne. Vraždili nielen mužov, ale aj ženy a malé deti. Tam, kde nestačili pušky, zabíjali arménske ženy a deti mačetami. Beštialita, s ktorou si počínali, zatiaľ ešte nebola prekonaná.Vraždení boli Arméni po území celej Osmanskej ríše. Ich hlavnou vinou bolo to, že boli kresťania. Turecko sa dosiaľ Arménom neospravedlnilo a ani ich neodškodnilo.
Arménsko ako súčasť Sovietskeho zväzu
V novembri 1917 došlo v Arménsku k rozmachu národneoslobodeneckého boja. Moc v krajine získala strana Dašnakcuthjun, ktorej príslušníci sa nazývali dašnaci. Do marca 1918 bolo Arménsko súčasťou Zakaukazského komisariátu v Tbilisi, od apríla do mája 1918 bola vyhlásená samostatná Arménska republika. 4. júna bola podpísaná mierová zmluva s Tureckom, ktorému bola odstúpená veľká časť územia. Po podpísaní prímeria s Tureckom vstúpili do Arménska britské jednotky. V júli 1919 sa v Arménsku konali parlamentné voľby, v ktorých zvíťazila strana dašnakov. V marci 1920 vypukli boje medzi Arménskom a Azerbajdžanom o územie Náhorného Karabachu, v ktorých priebehu bola vyhlásená Azerbajdžanská sovietska socialistická republika (po vpáde sovietskych vojsk do Azerbajdžanu). V auguste 1920 podpísala Arménska republika mierovú zmluvu s Ruskou sovietskou federatívnou socialistickou republikou. Ruská boľševická vláda síce uznala nezávislosť republiky, ale už v novembri 1920 sovietske vojska napadli arménsku armádu, ktorá znovu bojovala proti Turecku, a vzápätí bola vyhlásená Arménska sovietska socialistická republika. Vo februári 1920 vypuklo v krajine protikomunistické povstanie, ktoré bolo v apríli potlačené. Na začiatku roku 1922 bola na prvom arménskom zjazde sovietov schválená ústava. Od decembra 1922 do decembra 1936 bolo Arménsko súčasťou Zakaukazskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky, potom bola obnovená Arménska sovietska socialistická republika, ktorej vývoj bol určovaný politickými pomermi v rámci ZSSR.
Búrlivý vývoj v najnovšom období
Vo februári 1988 vypukli v Jerevane nepokoje (ako jedny z prvých v bývalom Sovietskom zväze) za pripojenie Náhornej karabašskej autonómnej oblasti k Arménsku, ktoré požadoval aj najvyšší orgán tejto oblasti. V júni 1988 schválil Najvyšší soviet Arménskej SSR pripojenie Náhorného Karabachu k Arménsku, toto rozhodnutie bolo vzápätí zrušené Najvyšším sovietom Azerbajdžanskej SSR. Keď v júli 1988 zamietol Najvyšší soviet Sovietskeho zväzu pripojenie Náhorného Karabachu k Arménsku, vypukli rozsiahle nepokoje sprevádzané štrajkami a došlo k masovému úteku obyvateľov opačných národností z oboch republík. 7. decembra 1988 bola severozápadná oblasť Arménska postihnutá rozsiahlym zemetrasením, pri ktorom zahynulo viac než 50 000 obyvateľov.
Spory o Náhorný Karabach však pokračovali aj roku 1993, a to napriek tomu, že Arménsko a Azerbajdžan podpísali niekoľko dohôd a prímerie. Od januára 1989 do novembra 1989 sa sporné územie nachádzalo pod ústrednou správou, potom sa znovu stalo súčasťou Azerbajdžanu. Zároveň došlo k vyostreniu medzi oboma republikami, od augusta do októbra blokoval Azerbajdžan železničné spojenie s Arménskom, čo viedlo ku katastrofálnej situácii v zásobovaní. Do oblasti konfliktu bola nasadená Sovietska armáda. V januári 1990 vypukli nepokoje v Baku, v Náhornom Karabachu a aj v ďalších oblastiach bol vyhlásený výnimočný stav. Problém sa pokúsil riešiť Najvyšší soviet Sovietskeho zväzu, ktorý inicioval rozhovory medzi oboma republikami, ale arménski poslanci hlasovali proti návrhu. Konflikt pretrváva dodnes a vyžiadal si už vyše 40 000 ľudských obetí. Situáciu sa nepodarilo vyriešiť ani misii KBSE v čele s československým ministrom zahraničia J. Dienstbierom v máji 1992.
V máji 1990 sa v Arménsku konali prvé slobodné voľby, v ktorých zvíťazilo Arménske celonárodné hnutie, najpočetnejšia neformálna organizácia v krajine. Usiluje sa o dosiahnutie hospodárskej samostatnosti štátu, pripojenie Náhorného Karabachu k Arménsku, vytvorenie pluralitného politického systému a pod. V máji 1990 vypukli zrážky medzi jednotkami ministerstva vnútra ZSSR a ozbrojenými Arménmi, v júni 1990 bol v Moskve prijatý prezidentský dekrét o rozpustení arménskych ozbrojených skupín, ktorý však Arménsko odmietlo splniť. V auguste 1990 bol predsedom Najvyššieho sovietu Arménskej SSR zvolený vodca Arménskeho celonárodného hnutia Levon Ter-Petrosian, ktorý bol od roku 1991 hlavou štátu. V septembri 1991 Arménsko vyhlásilo nezávislosť od Sovietskeho zväzu a 21. decembra 1991 sa stalo jedným zo zakladajúcich členov Spoločenstva nezávislých štátov. V júli 1995 obyvatelia vyslovili súhlas s novou ústavou, ktorá dáva prezidentovi pomerne veľké právomoci.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Archeológia podľa štátu
Archeologické lokality podľa štátu
Bitky podľa štátu
Dejiny Írska
Dejiny Číny
Dejiny Čadu
Dejiny Česka
Dejiny Čiernej Hory
Dejiny Čile
Dejiny Šalamúnových ostrovov
Dejiny Španielska
Dejiny Švédska
Dejiny Švajčiarska
Dejiny Židov podľa štátu
Dejiny Abcházska
Dejiny Afganistanu
Dejiny Alžírska
Dejiny Albánska
Dejiny Andorry
Dejiny Angoly
Dejiny Argentíny
Dejiny Arménska
Dejiny Austrálie
Dejiny Azerbajdžanu
Dejiny Bahrajnu
Dejiny Bangladéša
Dejiny Belgicka
Dejiny Belize
Dejiny Beninu
Dejiny Bieloruska
Dejiny Bolívie
Dejiny Bosny a Hercegoviny
Dejiny Botswany
Dejiny Brazílie
Dejiny Bruneju
Dejiny Bulharska
Dejiny Burkiny
Dejiny Burundi
Dejiny Byzantskej ríše
Dejiny Chorvátska
Dejiny Cypru
Dejiny Dánska
Dejiny Dominikánskej republiky
Dejiny Egypta
Dejiny Ekvádora
Dejiny Estónska
Dejiny Etiópie
Dejiny Fínska
Dejiny Filipín
Dejiny Francúzska
Dejiny Gabonu
Dejiny Gambie
Dejiny Ghany
Dejiny Grécka
Dejiny Gruzínska
Dejiny Guatemaly
Dejiny Guiney
Dejiny Holandska
Dejiny Hondurasu
Dejiny Indie
Dejiny Indonézie
Dejiny Iránu
Dejiny Iraku
Dejiny Islandu
Dejiny Izraela
Dejiny Japonska
Dejiny Jordánska
Dejiny Južnej Afriky
Dejiny Juhoslávie
Dejiny Kórejskej republiky
Dejiny Kórey
Dejiny Kambodže
Dejiny Kanady
Dejiny Kataru
Dejiny Kazachstanu
Dejiny Kene
Dejiny Kirgizska
Dejiny Kolumbie
Dejiny Konžskej demokratickej republiky
Dejiny Konga (Brazzaville)
Dejiny Kostariky
Dejiny Líbye
Dejiny Lýdie
Dejiny Laosu
Dejiny Libanonu
Dejiny Lichtenštajnska
Dejiny Litvy
Dejiny Lotyšska
Dejiny Luxemburska
Dejiny Médskej ríše
Dejiny Maďarska
Dejiny Madagaskaru
Dejiny Malajzie
Dejiny Malawi
Dejiny Maldív
Dejiny Mali
Dejiny Malty
Dejiny Maroka
Dejiny Mauritánie
Dejiny Mexika
Dejiny Mjanmarska
Dejiny Moldavska
Dejiny Monaka
Dejiny Mongolska
Dejiny Nórska
Dejiny Namíbie
Dejiny Nemecka
Dejiny Nepálu
Dejiny Nigérie
Dejiny Nigeru
Dejiny Nikaraguy
Dejiny Nového Zélandu
Dejiny Pakistanu
Dejiny Palestínskych autonómnych území
Dejiny Panamy
Dejiny Papuy-Novej Guiney
Dejiny Paraguaja
Dejiny Peru
Dejiny Pitcairnových ostrovov
Dejiny Poľska
Dejiny Pobrežia Slonoviny
Dejiny podľa štátu a mesta
Dejiny Portugalska
Dejiny Rímsko-nemeckej ríše
Dejiny Rakúska
Dejiny Rumunska
Dejiny Ruska
Dejiny Rwandy
Dejiny Sýrie
Dejiny Salvádora
Dejiny Samoy
Dejiny San Marína
Dejiny Saudskej Arábie
Dejiny Senegalu
Dejiny Severného Macedónska
Dejiny Singapuru
Dejiny Slovenska
Dejiny Slovinska
Dejiny Somálska
Dejiny Spojeného kráľovstva
Dejiny Spojených arabských emirátov
Dejiny Srí Lanky
Dejiny Srbska
Dejiny Stredoafrickej republiky
Dejiny Sudánu
Dejiny Surinamu
Dejiny Tadžikistanu
Dejiny Taiwanu
Dejiny Talianska
Dejiny Tanzánie
Dejiny Thajska
Dejiny Toga
Dejiny Tuniska
Dejiny Turecka
Dejiny Turkménska
Dejiny Ugandy
Dejiny Ukrajiny
Dejiny Uruguaja
Dejiny USA
Dejiny Uzbekistanu
Dejiny Vanuatu
Dejiny Vatikánu
Dejiny Venezuely
Dejiny Vietnamu
Dejiny Zambie
Dejiny zaniknutých štátov
Dejiny Zimbabwe
Historické územia podľa štátu
Storočia podľa štátu
Vládcovia podľa štátu
Dejiny Čile
Dejiny Afganistanu
Dejiny Anglicka
Dejiny Argentíny
Dejiny Arménska
Dejiny Azerbajdžanu
Dejiny Bieloruska
Dejiny Bolívie
Dejiny Bulharska
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk