Marmarošská župa
Župa
Štát	Česko-Slovensko
Región	Podkarpatská Rus
Sídlo župy	Veľký Bočkov (1920–?) Slatinské Doly (?–?) Sevluš (?–1926)
Rozloha	6 037 km² (603 700 ha)
Obyvateľstvo	254 324 (1921)
Hustota	42,1 obyv./km²
Vznik	júl 1920[1]
Zánik	1. júl 1926
Počet okresov	5 (1924)
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Marmarošská župa (niekedy aj Veľkosevľušská župa) bola župa v Podkarpatskej Rusi v Česko-Slovensku, vytvorená prevažne z uhorskej Marmarošskej župy. Existovala v rokoch 1920 – 1926 a jej rozloha bola do roku 1921 3 758 km², potom do roku 1926 6 037 km². Jej správnym centrom malo byť mesto Chust, úrady však dočasne sídlili postupne v obciach Veľký Bočkov, Solotvyno a Sevluš.

Po tom, ako československé jednotky obsadili v prvom polroku 1919 väčšinu Podkarpatskej Rusi, bola dňa 6. júna 1919 kvôli konsolidácii pomerov na tomto území počas odchodu maďarských komunistických a rumunských jednotiek, neoficiálne vyhlásená vojenská diktatúra pod velením francúzskeho generála v československých službách Edmonda Hennocquea. Podkarpatská Rus bola postupne rozčlenená na štyri župy, ktoré vychádzali z administratívnych celkov vytvorených tu Uhorskom. Jedným z týchto celkov bola i Marmarošská župa, ktorá vznikla zo severnej časti pôvodnej uhorskej Marmarošskej župy. Južnú časť československej župy naďalej ovládalo rumunské vojsko, ktoré sa stiahlo až v lete 1920.^[2] Župný úrad začal fungovať v júli 1920.^[1] Pri reorganizácii podkarpatoruských žúp v roku 1921 získala Marmarošská župa nielen časť územia zrušenej Mukačevskej župy, ale i oblasť pôvodne patriace do Berežskej župy.

V čele župy mal stáť vládou menovaný župan, došlo však iba k menovaniu dočasného správcu župy.^[3] Pôvodné sídlo uhorskej župy, mesto Sighetu Marmației pripadlo Rumunsku, preto bolo potrebné zriadiť nové správne sídlo. Župný úrad dočasne sídlil v obciach Veľký Bočkov (1920 – ?), Slatinské Doly (? – ?), opäť Veľký Bočkov (? – ?) a Sevluš (? – 1926).^[4] Definitívnym sídlom župy sa mal stať Chust.^[5]

Marmarošská župa existovala do 30. júna 1926. K 1. júlu 1926 boli všetky župy na Podkarpatskej Rusi zlúčené do jednej, Podkarpatoruskej župy.

Marmarošská župa sa nachádzala vo východnej časti Podkarpatskej Rusi, v povodí riek Tisa, Terebľa a Teresva. Tvorila najvýchodnejšiu časť prvej Československej republiky a z troch strán hraničila s inými štátmi: na severe a východe s Poľskom, na juhu s Rumunskom a na juhozápade s Maďarskom. Iba na západe susedila s československou Berežskou župou (do roku 1921 tiež s Mukačevskou župou).^[6]

Pred reorganizáciou v roku 1921 sa Marmarošská župa členila na štyri slúžnovské okresy: Veľký Bočkov, Rachov, Teresva a Ťačovo. Kvôli reorganizácii žúp v roku 1921 a následnému zlučovaniu okresov sa situácia zmenila, a nakoniec bola Marmarošská župa tvorená šiestimi slúžnovskými okresmi (Chust, Rachov, Sevluš, Teresva, Ťačovo a Volové).^[1][7]

1. ↑ ^{a b c} ŠVORC, Peter. Zakletá zem: Podkarpatská Rus 1918-1946. 1. vyd. Praha : Lidové noviny, 2007. 318 s. ISBN 978-80-7106-754-2. S. 87 – 88.
2. ↑ POP, Ivan. Dějiny Podkarpatské Rusi v datech. 1. vyd. Praha : Libri, 2005. 534 s. ISBN 80-7277-237-6. S. 312.
3. ↑ RYCHLÍK, Jan. Podkarpatská Rus v dějinách Československa 1918–1946. Praha : Vyšehrad, 2016. ISBN 978-80-7429-768-7. S. 55 - 56.
4. ↑ SCHELLE, Karel. Encyklopedie českých právních dějin, V. svazek Pa–Právni. Ostrava : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk v koedici s Key Publishing, 2016. 427 s. ISBN 978-80-7380-638-5.
5. ↑ MATOUŠEK, Karel. Podkarpatská Rus (všeobecný zeměpis se zvláštním zřetelem k životu lidu). Praha : Česká grafická unie, 1924. S. 213 – 214.
6. ↑ GALLO, Lucie. Populační vývoj na Podkarpatské Rusi od roku 1918 . Praha: dspace.cuni.cz, 2008, . Dostupné online.
7. ↑ POLÁŠEK, Vladimír. Demografický vývoj Podkarpatské Rusi v letech 1919-1937. Czechdemography.cz, s. 17. Dostupné online.

• Marmarošská župa (Uhorsko)
• Podkarpatská Rus

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marmarošská župa na českej Wikipédii.