Slatvina
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Spišská Nová Ves
Región	Spiš
Nadmorská výška	479 m n. m.
Súradnice	48°57′44″S 20°50′32″V / 48,9622°S 20,8422°V / 48.9622; 20.8422
Rozloha	4,41 km² (441 ha) [1]
Obyvateľstvo	303 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	68,71 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1246
Starosta	Lívia Staňová[3] (nezávislá)
PSČ	053 61 (pošta Spišské Vlachy)
ŠÚJ	543527
EČV (do r. 2022)	SN
Tel. predvoľba	+421-53
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Slatvina 63 053 61 Spišské Vlachy
Telefón	449 51 86
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Slatvina
Webová stránka: slatvina.eu
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Slatvina je obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.

Obec sa nachádza vo východnej časti Hornádskej kotliny, na juhozápadných brehoch Braniska.

Dúbrava, Oľšavka, Spišské Vlachy, Vojkovce

Hrabič, Kamenec, Vyšne lúky, Lány, Dubie, Lazy, Veľká úboč, Malá úboč, Liškové lúky, Farské prílohy, Kolovrat, Panské, Hradisko,

Slatvinský potok, Bugľovec

http://www.crwflags.com/fotw/flags/sk-sn-sl.html

Vývin názvu obce

• 1246 – Zek, de Szek
• 14. – 15. storočie - Zeek, Sceek, Zyk, Szek
• 1525 - Szlatwin
• 1545 - Zlathwina
• 1773 - Slatvina

• 1993 – 1994 – 6 poslancov (6 KDH)
• 1994 – 1998 – 9 poslancov (9 KDH)
• 1998 – 2002 – 9 poslancov (4 KDH, 4 NEKA, 1 HZDS)
• 2002 – 2006 – 5 poslancov (2 KDH, 2 NEKA, 1 HZDS)

Vývoj obyvateľstva od roku 1869:

Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):

• Rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie, jednoloďová gotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z prvej polovice 15. storočia. Stojí na mieste staršej stavby. V rokoch 1531-1666 bol kostol evanjelický. V tomto období vznikla súčasná renesančná veža a krov kostola, dendrochronologicky datovaný do roku 1579. Klasicistickými úpravami prešiel v rokoch 1800-1810, keď bola novo zaklenutá loď pruskou klenbou a boli realizované nové okenné otvory.^[4] V rokoch 1970-1972 prešiel necitlivou obnovou, ktorá bola korigovaná počas poslednej obnovy a reštaurovania v roku 2007. V presbytériu, ktoré je zaklenuté rebrovou krížovou klenbou, sa nachádza hodnotný súbor nástenných malieb z prvej polovice 15. storočia. Autor výmaľby je štýlovo blízky gemerským maľbám Majstra ochtinského presbytéria. Zobrazenia na stenách svätyne predstavujú christologický cyklus, na klenbe sú scény zo života Panny Márie, symboly evanjelistov a výjavy ako Abrahámovo lono. Na vnútornej strane víťazného oblúka sú zobrazené polpostavy prorokov a spodobenia dvoch uhorských svätých kráľov sv. Štefana a sv. Ladislava. V lodi je v dvoch sondách zachytená Ladislavská legenda. Zo staršieho kostola pochádza kamenná krstiteľnica v presbytériu a socha Madony, ktorá je dnes súčasťou zberok Múzea krásnych umení v Budapešti. Zo stredovekej stavby pochádza viacero architektonických detailov, ako kamenné pastofórium s pôvodnou mrežou vo svätyni, prezentovaný južný gotický portál a tzv. záclonkové okno na druhom podlaží sakristie.^[5] Hlavný oltár je neogotický zo spišskonovoveskej dielne z roku 1905. Bočný oltár sv. Mikuláša biskupa je klasicistický zo začiatku 19. storočia, kazateľnica je baroková z polovice 18. storočia. Fasády kostola sú hladké so segmentovo ukončenými oknami s podseknutím. Veža so združenými oknami je ukončená atikou s ciburím a ihlancovou helmicou. Pod dnešnou omietkou je renesančná sgrafitovaná nárožná bosáž. Vo veži je umiestenný zvon z roku 1677.

Rímskokatolícky úrad – Slatvina 65, Duchovný správca: Ľubomír Krett

• Ondrej Fábry (* 1934), autor publikácie Slatvina na pozadí dejín, Slovník spišského nárečia zo Slatviny
• Igor Kováč (* 1969), atlét 3. miesto MS v atletike 1997 v disciplíne beh 110 m cez prekážky

• Ján Vencko (* 1869  – † 1957), historik, miestny kňaz, pozri kniha Z dejín okolia Spišského hradu

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slatvina

• Oficiálny web
• Apsida.sk- profil gotického kostola