Šivetice
obec
Rotunda sv. Margity Antiochijskej
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Revúca
Región	Gemer
Vodný tok	Muráň
Nadmorská výška	330 m n. m.
Súradnice	48°34′54″S 20°16′33″V / 48,5816667°S 20,2758333°V / 48.5816667; 20.2758333
Rozloha	8,26 km² (826 ha) [1]
Obyvateľstvo	351 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	42,49 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1262
Starosta	Ľudovít Szendrei[3] (SMER-SD)
PSČ	049 14 (pošta Licince)
ŠÚJ	526304
EČV (do r. 2022)	RA
Tel. predvoľba	+421-58
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Šivetice
Webová stránka: sivetice.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Šivetice (maď. Süvete) sú obec na Slovensku v okrese Revúca.^[4]

Obec leží v severovýchodnej časti Slovenského krasu.^[4]

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1262 (Sueta), ale sídlo vzniklo asi už v 12. storočí. Patrila jelšavskému panstvu, od 15. storočia k hradu Muráň. V roku 1558 sa v obci spomína hámor, ktorý však po niekoľkých rokoch spustol. V súpisoch z roku 1652 sa v obci uvádza hlavne veľa hrnčiarov, tzv. nemecký hámor s dvomi hutami v prevádzke a osobitnými miestami na pálenie uhlia. V roku 1706 až 1716 sa Šivetice stali najznámejšou hrnčiarskou dedinou v údolí rieky Muráň. V 19. a 20. storočí mala obec cech hrnčiarov. Pri výrobe využívali miestnu kvalitnú hlinu a šivetická keramika (džbány, vázy, signálne píšťaly, rozmerné misy) sa stala známou v celom Rakúsko-Uhorsku.^[4]

• Rotunda sv. Margity Antiochijskej, románska stavba z druhej štvrtiny 13. storočia. S vnútorným priemerom 11 metrov ide o najväčšiu románsku rotundu na Slovensku i v celej strednej Európe. Je postavená z tehál, a nie z kameňa, ako väčšina stredovekých kostolov regiónu. Dnes sa nevyužíva na bohoslužobné účely a v kostole prebiehajú dlhodobé reštaurátorské práce, ktoré doposiaľ neboli dokončené.^[5] V interiéri sa nachádzajú hodnotné fresky. Maľby majú minimálne tri vrstvy, nachádzajú sa tu románske fresky, gotické fresky a mladšie maľby z 20. storočia. Na románskom portáli sa dochovala aj exteriérová freska. V priebehu 14. storočia bol interiér kostola predelený na loď a svätyňu monumentálnym lomeným víťazným oblúkom. Rotunda má vnútornú apsidu. V lodi bola pôvodne kamenná románska empora, ktorá sa však nedochovala. Pôvodné románske nástenné maľby zobrazujúce výjavy z legendy o sv. Margite prekryli gotickými maľbami s rovnakou tematikou a doplnili ich výjavmi pašiového cyklu. Časť románskych malieb boli odkrytá, gotické maľby, ktoré ich prekrývali boli sňaté, a dnes sa nachádzajú v depozitári SNG vo Zvolene. Podobne ako mnohé gemerské kostoly, aj šivetická rotunda patrila v 17. storočí evanjelikom, neskôr sa však vrátil naspäť katolíkom.^[6] V 18. storočí kostol čiastočne prestavali v barokovom slohu a do starého opevnenia vstavali zvonicu so vstupnou bránou. Kostol dostal aj novú strechu, pôvodne bola v strede strechy lucerna. Pôvodná románska podoba kostola je zobrazená na freske na severnej strane presbytéria. Fasády rotundy sú členené úzkymi slepými arkádami, strecha je pokrytá šindľom.

• 
  Opevnenie a zvonica rotundy
• 
  Rotunda s opevnením a vstupnou bránou
• 
  Slepé arkády na stenách rotundy
• 
  Vstupný portál s exteriérovou freskou
• 
  Víťazný oblúk a klenba
• 
  Gotická freska na víťaznom oblúku
• 
  Presbytérium
• 
  Freska
• 
  Fresková výmaľba presbytéria
• 
  Freska, prebodnutie ježišovho srdca
• 
  Pôvodná podoba rotundy na freske
• 
  Freska

• Evanjelický kostol, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1785. Veža bola pristavaná v roku 1831. Kostol je dnes v zlom technickom stave a potreboval by obnovu. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou. Oltár pochádza z čias vzniku kostola, centrálny obraz Viera, nádej a láska je dielom K. Schablika. Kazateľnica je neskorobaroková z konca 18. storočia s polychrómiou a bohatou ornamentikou. Z obdobia postavenia kostola pochádza aj barokový organ z dielne J. M. Heisserera.^[7] Fasády sú členené lizénami a elipsovo ukončenými oknami so šambránani. Veža je členená kordónovými rímsami, pilastrami a nárožným kvádrovaním, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou.^[8]

• Ruiny hradu nad obcou.^[9]

• Súbor ľudových domov, ide o trojpriestorové murované domy so sedlovými strechami orientované smerom do ulice, najmä z 19. storočia.^[4]

• 
  Evanjelický kostol
• 
• 
  Pohľad na evanjelický kostol od rotundy
• 
• 
  Nápis na veži

Tradíciu šivetickej keramiky dnes udržuje živú už len jeden hrnčiarsky majster, František Szarka.^[4]

• Matej Bahil (* 1706 – † 1761), evanjelický farár, náboženský spisovateľ, prekladateľ

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šivetice

• Oficiálna stránka obce
• Apsida.sk- profil románskej rotundy
• Gotická cesta- profil románskej rotundy