Štefan Onderčo
Podpredseda Poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade 1935 – 1937
Poslanec Revolučného národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade 1920 – 1920
Poslanec Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade 1920 – 1937
Biografické údaje
Narodenie	19. august 1884 Močidľany, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	31. marec 1937 (52 rokov) Ražňany, Československo
Politická strana	Hlinkova slovenská ľudová strana
Profesia	kňaz, kanonik
Národnosť	slovenská
Vierovyznanie	rímskokatolícke
Odkazy
	Štefan Onderčo (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Štefan Onderčo (* 19. august 1884, Močidľany – † 31. marec 1937, Ražňany) bol katolícky kňaz, politik a významný predstaviteľ Hlinkovej slovenskej ľudovej strany na východnom Slovensku.

Biografia

Stredoškolské štúdiá absolvoval v Sabinove a v Prešove a následne kňazský seminár v Košiciach. Už počas stredoškolských štúdií sa dostal do kontaktu s národne uvedomelými Slovákmi, ktorí formovali jeho postoje a vlastenecké zmýšľanie. Už ako mladý bohoslovec zorganizoval menšiu skupinu svojich kolegov a priateľov, s ktorými sa tajne zúčastňoval cyrilometodských slávností na moravskom Velehrade. Jeho pronárodné postoje mu neraz spôsobili problémy, dokonca mu hrozilo, že nebude vysvätený za kňaza. Vysvätený bol v roku 1907 v Košiciach. Ako kaplán pôsobil vo viacerých farnostiach: Hernádnémeti, Hanušovce nad Topľou, Sečovce, Vranov nad Topľou, Lastovce a Košice.

Od roku 1913 bol farárom v Ražňanoch, kde pôsobil do konca života. V obci a v okolí je veľmi obľúbený. Snažil sa rozvíjať nielen duchovnú, ale aj národnú stránku obyvateľstva. Dokonca na dvore svojej fary zorganizoval 17. decembra 1918 jedno z prvých verejných podujatí na východe Slovenska po skončení I. svetovej vojny za veľkej účasti obyvateľov z okolia, kde verejne vyhlásil, že okrem západného Slovenska aj východné Slovensko patrí do Československa. Išlo o veľmi odvážne vystúpenie vzhľadom na skutočnosť, že v danej oblasti ešte stále pôsobili uhorské, resp. maďarské ozbrojené zložky.^[1]

Za svoju činnosť v prospech slovenského národa sa stal v januári 1920 členom revolučného Národného zhromaždenia. Následne bol vo všetkých parlamentných voľbách v medzivojnovom Československu, teda v roku 1920, 1925, 1929 a 1935 zvolený za poslanca Národného zhromaždenia za Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu. Vždy kandidoval v XXI. volebnom kraji so sídlom v Prešove.^[2]

Počas svojho dlhoročného pôsobenia v pražskom parlamente si vyskúšal prácu vo viacerých parlamentných výboroch: vyšetrovací, zahraničný, zdravotnícky, živnostensko-obchodnícky, rozpočtový, inkompatibilný alebo náhradník v stálom výbore. V snemovni bol aktívny, zasadzoval sa za práva pre Slovákov, za autonómiu a pravidelne vystupoval v rozpravách k štátnemu rozpočtu. Za vrchol politickej kariéry Štefana Onderča môžeme považovať posledné volebné obdobie, kedy bol 18. júna 1935 zvolený za podpredsedu Poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia republiky Československej. V roku 1931 bol vymenovaný za kanonika sídelnej košickej katedrálnej kapituly. Zomrel 31. marca 1937 na zákernú chorobu vo veku 52 rokov.^[3]

V parlamente Štefana Onderča nahradil Ivan Pješčák, predstaviteľ rusínskeho Autonómneho poľnohospodárskeho zväzu, ktorý kandidoval spolu s HSĽS v rámci Autonomistického bloku.^[4] Na pozícii podpredsedu poslaneckej snemovne Štefana Onderča nahradil Jozef Sivák.^[5]

Štefan Onderčo je pochovaný na cintoríne v Ražňanoch. Pochovával ho košický biskup Jozef Čársky za asistencie Andreja Hlinku.^[6]

Referencie

Ďalšia literatúra

• ONDERČO, Štefan. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. 1. vyd. Bratislava : Lúč, 2000. 852 s. ISBN 80-7114-300-6. S. 1011.