Žibritov
obec
Zvonica - bašta zrúcanej pevnôstky v Žibritove
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Krupina
Región	Hont
Nadmorská výška	494 m n. m.
Súradnice	48°24′00″S 18°59′00″V / 48,400000°S 18,983333°V / 48.400000; 18.983333
Rozloha	9,96 km² (996 ha) [1]
Obyvateľstvo	65 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	6,53 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1266
Starosta	Dušan Laco[3] (nezávislý)
PSČ	963 01 (pošta Krupina)
ŠÚJ	518999
EČV (do r. 2022)	KA
Tel. predvoľba	+421-45
Telefón	55 114 75
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Žibritov
Webová stránka: regionhont.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Žibritov je obec v okrese Krupina v Banskobystrickom kraji na Slovensku.

Je situovaná v juhovýchodnej časti Štiavnických vrchov na rozhraní Skalky, Sitnianskeho predhoria a Krupinskej planiny - podcelku Bzovícka pahorkatina. Spolu s ďalšími piatimi obcami regiónu (Baďan, Beluj, Kráľovce-Krnišov, Počúvadlo a Prenčov) je súčasťou združenia Mikroregión Južné Sitno. Kataster obce má rozlohu 996 ha.

Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1266. V minulosti patrila viacerým majiteľom (hrad Litava, sitnianske panstvo, Koháriovci, Coburgovci). V rokoch 1442 - 1446 boli v obci nájazdy husitských vojsk. V rokoch 1544 a 1576 bola obec napadnutá a vyplienená Turkami. V roku 1700 bola postavená obecná škola a v roku 1838 evanjelický kostol. V roku 1807 obec vyhorela.

V strede obce dominuje malá bašta (zvonička) postavená v roku 1586, ktorá je pozostatkom bývalého zámočka s kostolom a slúžila ako strážna a obranná veža v období tureckých nájazdov. Do leta 2009 ju zdobil aj zvon z roku 1680 od známeho zvonolejára Balthasara Herolda z Viedne. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali predovšetkým výrobou drevného uhlia, ktoré bolo potrebné pre banské huty, neskôr poľnohospodárstvom, ovocinárstvom a okrajovo aj vinohradníctvom. Pôvodnú architektúru obce tvorili kamenné trojpriestorové domy so slamenou strechou.

V erbe obce, ktorý vychádza z historickej pečate, dominuje motív viniča so štyrmi strapcami hrozna ovinutého okolo dreveného kola, čo poukazuje na fakt, že pestovanie viniča v obci má svoju tradíciu. V obci a blízkom okolí sa natáčali niektoré exteriéry prvého slovensko-maďarského koprodukčného filmu Dáždnik svätého Petra (1958) v hlavnej úlohe s Karlom Machatom ako aj filmov Stopy na Sitne (1968) a Cesta ženy (1974). V roku 2019 sa časť exteriérov rozprávky "Čarovný kamienok" natáčala v lokalite Štangarígel (Krupinské bralce).

• Zvonica, pôvodne bašta opevneného stredovekého kostola, z ktorého sa dochovali len nevýrazné ruiny. Jedná sa o murovanú kruhovú stavbu s drevenou nadstavbou. Kostol bol opevnený v roku 1582 v súvislosti s dobovým tureckým nebezpečenstvom.^[4] Súčasťou zvonice bol až do roku 2009 aj historický zvon z roku 1680.
• Evanjelický kostol, jednoloďová pôvodne klasicistická stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1838. Veža kostola je modernistická prístavba z 20. storočia. Fasáda veže je čiastočne tehlová, čiastočne z hrubo opracovaných kamenných kvádrov. Veža je ukončená barokizujúcou helmicou s laternou. Interiér kostola je zaklenutý pruskými klenbami. Oltár je klasicistická stĺpová architektúra z roku 1838 s obrazom Ježiš Kristus, sihnovaný monogramom A. P. Ďalej sa tu nachádza kamenná kazateľnica s dreveným baldachýnom z doby vzniku kostola. Krstiteľnica je taktiež kamenná, pochádza z polovice 19. storočia.^[5]

• 
  Evanjelický kostol
• 
• 

• Súbor ľudových domov, jedná sa o murované jednopodlažné viacpriestorové stavby na pôdoryse obdĺžnika. Pamiatkovo chránené sú domy číslo 5, 38 a 53.^[6]

Zaujímavosťou je geologický výtvor nazývaný „Štangarígel“ (Krupinské bralce) a Sixova stráň. Za raritu možno považovať posledné obhospodarované vinice s koreňmi viniča starými viac ako 70 rokov, nachádzajúce sa na južnom úbočí vrchu „Veinperg“ (Viničný vrch) nad dolinou potoka Bebrava v nadmorskej výške 460 – 485 m n. m. Ale bývalé, už zaniknuté vinice (v 60. rokoch 20. st.) vystupovali až po kótu 520 m n. m., takže v tom období to boli pravdepodobne najvyššie položené vinice na Slovensku. Obec dnes drží jeden primát – v súčasnosti je to najvyššie položená obec na Slovensku s vlastnými vinicami.

Z vrcholových polôh niektorých nezalesnených kopcov v okolí obce je za priaznivého počasia pekný výhľad do doliny Bebravy – pravostranného prítoku rieky Krupinica, na Krupinskú planinu až k maďarskému pohoriu Börzsöny ako aj do Banskej Štiavnice a na Sitno. Nad obcou je malá vodná nádrž s možnosťou kúpania a rybolovu. Ešte ďalej smerom na Svätý Anton sa nachádza zrekonštruovaná bývalá horáreň „Rázdel“, ktorá je využívaná na rekreačné účely. Asi 1 km od nej rastie 280-ročný dub zimný nazývaný „Vlčí dub“. K tomuto pamätníkovi dávnych čias sa dá dostať po modrej turistickej značke od spomínanej chaty Rázdel. V lokalite „Hlina“ na úpätí Hrubej hory rastú na bývalých pasienkoch statné duby cerové s obvodom kmeňa 4 – 5 metrov. V okolitých dubových a dubovo-bukových lesoch žije srnčia, jelenia, danielia, muflónia a diviačia zver. Potvrdený je aj výskyt líšky, jazveca, mačky divej, rysa a aj medveďa.

Dňa 11. novembra 2011 bol slávnostne otvorený Žibritovský náučný chodník. Štyri informačné tabule, nachádzajúce sa na náučnom chodníku, informujú návštevníkov o geologickej minulosti okolia obce. Chodník začína pri bývalej žibritovskej fare a pokračuje dolinkou potoka Bebrava až na Štangarígel.

• Martin Hranko (* 1899 – † 1940), prozaik, autor literatúry pre deti a mládež
• Kazimír Bezek (* 1908 – † 1952), básnik, dramatik a verejný činiteľ

• Oficiálne stránky obce
• Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci
• www.apsida.sk - profil zaniknutého stredovekého kostola

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.