Annie Ernauxová
francúzska spisovateľka
Narodenie	01.09.19401. september 1940 (82 rokov) Lillebonne, Normandia, Francúzsko
Alma mater	Université de Rouen-Normandie Université de Bordeaux
Odkazy
Webstránka	annie-ernaux.org
Commons	Annie Ernauxová
Literárny portál  Biografický portál

Annie Ernauxová^[1][2] (franc. Annie Ernaux; * 1. september 1940, Lillebonne, Francúzsko)^[3] je francúzska spisovateľka. Známa je svojimi autobiografickými knihami, ktorých vydala dve desiatky.^[4]

Životopis

Narodila sa v obci Lillebonne v Hornej Normandii.^[3] Jej rodičia vlastnili kaviareň spojenú s obchodom s potravinami.^[5] Vyrastala v mestečku Yvetot.^[6] V roku 1958 vo veku 18 rokov odišla z domu na leto, aby pracovala v detskom prázdninovom tábore. Stretla sa tam po prvý raz bližšie s rovesníkmi a prežila svoju prvú sexuálnu skúsenosť. Na základe nej neskôr napísala román Mémoire de fille.^[7] Učiteľstvo a modernú literatúru študovala na univerzitách v Rouene a Bordeaux, získala titul (agrégée) oprávňujúci vyučovať francúzsku literatúru na univerzite.^[5] Svoj prvý román vydala v roku 1974.^[4] V tom čase pracovala ako stredoškolská učiteľka a mala dve deti.^[8] Román mal názov Les Armoires vides (Prázdne skrine) a tematizoval detstvo príslušníčky robotníckej triedy a nelegálny potrat, ktorý podstúpila.^[5] V roku 1977 sa s rodinou presťahovala do Cergy, mesta v parížskom regióne.^[7] V období 1977 až 2000 pracovala a učila na Centre national d’enseignement à distance (CNED).^[6] Na začiatku 80. rokov sa rozviedla a v roku 2000 odišla z učiteľského postu, aby sa naplno venovala písaniu.^[8] Bývať zostala v Cergy.^[7]

Tvorba

Debut Les armoires vide bol publikovaný v roku 1974, v angličtine pod názvom Cleaned Out v roku 1990.^[6] Píše o témach, ktorým sa francúzski autori a autorky „skôr vyhýbali“.^[5] Predseda komisie pre Nobelove ceny za literatúru Anders Olsson povedal, že Ernauxová samu seba nevníma ako autorku beletrie, ale opisuje sa ako „etnologička seba samej“.^[4] Podľa Denisy Ballovej „Jej písanie balansuje medzi literatúrou, sociológiou a históriou.“^[5] V roku 2008 vydala knihu Les Années, ktorej anglický preklad bol neskôr nominovaný na Bookerovu cenu.^[5] Svoj zatiaľ posledný román Jeune homme vydala v roku 2022.^[5]

Vydavateľ Jacques Testard ju považuje za veľmi dôležitú feministickú autorku, podľa neho bola Ernauxová ovplyvnená francúzskou autorkou Simone de Beauvoir, predchodcom bol aj Marcel Proust.^[6]

Ernauxová bola tiež autorkou a režisérkou dokumentárneho filmu Les années Super-8.^[9]

Romány

(výber)

• 1974 – Les Armoires vides (Prázdne skrine), debut
• 1997 – Je ne suis pas sortie de ma nuit (Zostávam v temnote)^[5]
• 2008 – Les Années (Roky), kniha je považovaná za „ikonické dielo francúzskej memoárovej prózy“^[10]
• 2016 – Mémoire de fille (Spomienky dievčaťa), o prvej noci s mužom
• 2022 – Jeune homme (Mladý muž)

V slovenskom preklade

• knižné
  • ERNAUX, Annie. Miesto medzi ľuďmi. Žena. Preklad Katarína Kenížová-Bednárová. 1. vyd. Bratislava : Causa editio, 1994. 134 s. ISBN 80-85533-08-1.
  • ERNAUX, Annie. Roky. Preklad Mária Michalková Rovná. 1. vyd. V Bratislave : Inaque, 2021. 204 s. ISBN 978-80-8207-105-7.

Ocenenia

• Román La Place (Miesto, 1983) bol ocenený v roku 1984 Prix Renaudot.
• Román Les Années získal v roku 2008 francúzske ceny Prix Marguerite Duras a Prix François-Mauriac a v roku 2019 sa anglický preklad dostal do výberu Bookerovej ceny.
• 6. októbra 2022 komisia oznámila, že Annie Ernauxová získala Nobelovu cenu za literatúru.^[4] Získala ju za „odvahu a klinickú precíznosť, s ktorou odkrýva korene, odcudzenia a kolektívne ovplyvňovania osobnej pamäti“.^[5] Stala sa prvou Francúzskou, ktorá získala Nobelovu cenu za literatúru.^[8]

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Annie Ernauxová

Externé odkazy

• Oficiálna stránka
• Annie Ernaux v Internet Movie Database (po anglicky)

Literárny portál Francúzsky portál