Astra alpínska
Astra alpínska – detail zloženého kvetu.
Stupeň ohrozenia
(na Slovensku)[1]
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté rastliny (Tracheophyta) Vývojová vetva semenné rastliny (Spermatophyta) Oddelenie krytosemenné rastliny (Angiospermae) Trieda (classis) pravé dvojklíčnolistové rastliny (Eudicotidae) Rad (ordo) astrotvaré (Asterales) Čeľaď (familia) astrovité (Asteraceae) Podčeľaď (subfamilia) astrovaté (Asteroideae) Rod (genus) astra (Aster) Druh (species) astra alpínska (Aster alpinus)
Vedecký názov
Aster alpinus L.[2][3], 1753[2][3]
Synonymá
Zoznam Diplactis alpina (L.) Semple
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Astra alpínska^[4] (lat. Aster alpinus)^[3] je druh trvácej alpínskej byliny rodu astra, z čeľade astrovité (Asteraceae).^[4] Vyskytuje sa v pohoriach Eurázie a Severnej Ameriky.^[4]

Astra alpínska je vysokohorská trváca bylina s krátkym rozkonáreným podzemkom. Byľ je jednotlivá, vzpriamená alebo vystúpavá, jednoduchá riedko listnatá, chlpatá, vysoká 5 až 30 cm.^[4][5][6][7]

Prízemné listy sú v ružici, lopatkovité až elipsovité, zúžené do krátkej listovej stopky, celistvookrajové na okraji brvité. Byľové listy sú striedavé, sediace, podlhovasto kopijovité, končisté, najvyššie listy sú čiarkovito kopijovité, všetky sú trojžilové a chlpaté.^[4][5][6][7]

Úbory sú jednotlivé, vrcholové, s priemerom 25 až 50 mm. Zákrov je dvojradový alebo trojradový, dlhý do 8 mm. Zákrovné listene sú rovnakého tvaru, kopijovité až čiarkovité, končisté. Lúčovité kvety sú piestikovité, v počte 20 až 40, svetlo modrofialové, vzácne ružové, dlhé do 22 mm. Stredné kvety sú rúrkovité, zlatožlté.^[4][5][6][7]

Plodmi sú chlpaté nažky, dlhé do 3,5 mm, lúče chocholca sú dvakrát dlhšie ako nažka.^[4][5]

Areál prirodzeného rozšírenia astry alpínskej zahŕňa pohoria Eurázie a Severnej Ameriky. Na Slovensku sa výskyt takmer výlučne viaže na karpatskú oblasť; v panónskej oblasti rastie len v Slovenskom krase. Hojnejší výskyt je v centrálnych Karpatoch v Krivánskej Malej Fatre, Veľkej Fatre, Chočských vrchoch, Nízkych Tatrách, Západných Tatrách, Belianskych Tatrách a Pieninách. Najvyššie položený výskyt bol zaznamenaný vo výške 1 800 m n. m. v Doline Siedmych prameňov, vo Vysokých Tatrách.^[4]

Na Slovensku v rámci druhu rastú aj poddruhy astra alpínska lysá (Aster alpinus subsp. glabratus) a astra alpínska chlpatá (Aster alpinus subsp. subvillosus).^[8][5]

Astra alpínska rastie prevážne na vápencoch, na kamenistých trávnikoch, lúkach chudobných na živiny v subalpínskom až alpínskom vegetačnom stupni, vzácne rastie aj nižšie. Kvitne od júna do augusta.^[4][6][9]

Na Slovensku sa považuje za zraniteľný (VU) taxón^[1]. Na základe posledného spracovania údajov (2023) sa doporučuje preradiť tento druh do kategórie menej dotknutý (LC).^[4]

Astra alpínska sa pestuje ako obľúbená skalnička a v záhradníctvach sa ponúka celý rad jej šľachtených kultivarov. Líšia sa veľkosťou úborov (s priemerom až do 50 mm) alebo farbou lúčovitých kvetov, napríklad kultivar 'Albus' s bielymi kvetmi, 'Goliath' s veľkými úbormi a fialovomodrými kvetmi, 'Happy End' so svetloružovými kvetmi, 'Roseus' s ružovými kvetmi a iné.^{[4][6][9][10]}

V rámci druhu eviduje databáza semenných rastlín POWO tieto súčasné poddruhy a variety:^[3]

• Aster alpinus subsp. bohemicus (Rchb.) Dostál
• Aster alpinus subsp. breyninus (Beck) Hayek
• Aster alpinus subsp. cebennensis (Braun-Blanq.) Braun-Blanq.
• Aster alpinus subsp. cylleneus (Boiss. & Orph.) Hayek
• Aster alpinus subsp. glabratus (Herbich) Dostál
• Aster alpinus subsp. subvillosus (Schur) Dostál
• Aster alpinus var. diversisquamus Y.Ling
• Aster alpinus var. serpentimontanus (Tamamsch.) Y.Ling
• Aster alpinus var. vierhapperi (Onno) Cronquist

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Astra alpínska
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Astra alpínska