Bosniančina

	Bosniačtina; (bosanski / босански)
Štáty	Bosna a Hercegovina, Srbsko, Čierna Hora
Región	Balkánsky polostrov
Počet hovoriacich	2,5 milióna (2008)
Klasifikácia	indoeurópske jazyky slovanské jazyky južnoslovanské jazyky bosniačtina; ; ;
Písmo	latinka, cyrilika
Postavenie
Úradný jazyk	Bosna a Hercegovina; Čierna Hora; Uznávaná ako minoritný jazyk:; Srbsko; Chorvátsko; Kosovo (ako srbčina); Severné Macedónsko
Jazykové kódy
ISO 639-1	bs
ISO 639-2	bos
ISO 639-3	bos
Mapa rozšírenia
	Krajiny, kde je bosniačtina úradným jazykom, (tmavozelená) a krajiny, kde je bosniačtina úznávaným minoritným jazykom (svetlozelená).
Wikipédia
Adresa	bs.wikipedia.org
Pomenovanie	Wikipedia, slobodna enciklopedija
	Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov
	Jazykový portál

Bosniačtina alebo bosniančina je južnoslovanský jazyk (prípadne varieta srbochorvátčiny - pozri nižšie). Je to spisovný jazyk Bosniakov (bosnianskych Moslimov).

Lingvistické postavenie

Od 90. rokov 20. storočia sa zvykne bosniačtina zaraďovať ako samostatný jazyk. Niektorí autori ju však považujú len za súčasť (resp. spisovný jazyk špecifickejšie za štandardnú varietu) srbochorvátskeho jazyka.

V časoch socialistickej Juhoslávie (od 50. do 80. rokov 20. storočia) sa bosniačtina považovala vždy len za integrálnu súčasť srbochorvátskeho jazyka, a to jeho srbského variantu. V prvej polovici 20. storočia sa bosniačtina (ako skupina nárečí) v závislosti od autora považovala buď za súčasť (srbského dialektu) srbochorvátskeho jazyka alebo za súčasť srbského jazyka.

P. J. Šafárik v roku 1826 bosniačtinu uvádzal ako jedno z "podrečí" srbčiny (a nie chorvátčiny).

Administratívne postavenie

Bosniačtina je jeden z troch úradných jazykov republiky Bosna a Hercegovina, spoločne s chorvátčinou a srbčinou. Má aj postavenie menšinového jazyka v Srbsku, Čiernej Hore a v Kosove.

Charakteristika

Ide o jazyk de facto zhodný so srbčinou, s tým hlavným rozdielom, že v slovnej zásobe obsahuje väčšie množstvo turcizmov (arabizmov a perzizmov), a niektoré slová má zhodné s chorvátčinou. Spadá pod tzv. štokavské dialekty južnoslovanských jazykov (resp. srbochorvátčiny). Zapisuje sa latinkou.

Poznámky

↑ Toto označenie zvykne byť považované za menej vhodné, keďže zoň môže vyplynúť, že ide o jazyk používaný obyvateľmi Bosny a Hercegoviny vo všeobecnosti, neberúc ohľad na etnicitu.⁸ Slovník súčasného slovenského jazyka pri hesle bosniančina tiež uvádza poznámku, že termín „bosniačtina“ je vhodnejší.⁹

Referencie

↑ Accredited Language Services: An Outline of Bosnian Language History online. Accredited Language Services. Dostupné online. Archivované 2016-08-01 z originálu.
↑ Constitution of the Republic of Kosovo online. Cit. 2012-08-17. S. 2. Dostupné online.
↑ bosniačtina. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok A – G. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.
↑ Iveta Vančová – Ľubor Králik. Bosniansky a bosniacky, bosniačtina, Bosniak a Bosňan. In: Slovenská reč 3 2006 1
↑ ^a ^b ^c MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 76.
↑ ^a ^b 2 S. 138
↑ bosniančina. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 229.
↑ Bosniansky a bosniacky, bosniačtina, Bosniak a Bosňan. Slovenská reč (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV), 2006, roč. 71, čís. 3, s. 192. Dostupné online. ISSN 0037-6981.
↑ bosniančina. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok A – G. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.
↑ 3
↑ ^a ^b KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Jazyky sveta v priestore a čase. 2. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : Veda, 1996. 356 s. ISBN 80-224-0459-4. S. 89.
↑ David Dalby, Linguasphere (1999/2000, Linguasphere Observatory), str. 445, 53-AAA-g, "Srpski+Hrvatski, Serbo-Croatian".
↑ Benjamin W. Fortson IV, Indo-European Language and Culture: An Introduction, 2. vydanie (2010, Blackwell), str. 431, "Because of their mutual intelligibility, Serbian, Croatian, and Bosnian are usually thought of as constituting one language called Serbo-Croatian."
↑ Václav Blažek, "On the Internal Classification of Indo-European Languages: Survey" Dátum prístupu: 20. október 2010, str. 15–16.
↑ Srbsko. In: Pyramída
↑ srbský jazyk. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Diel III. N – Ž. Bratislava–Praha : Litevna, 1932. 348 s. S. 211.
↑ Jihoslované. In: Masarykův slovník naučný. Zväzok 3. H – Kn. Praha : Československý kompas, 1927. 1040 s. S. 772 – 773.
↑ http://www.zeno.org/Meyers-1905/A/Serbokroatische+Sprache

Externé odkazy

Text slovenskej hymny v slovenčine a bosniančine (pre porovnanie) (dostupné online)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[10] Toto označenie zvykne byť považované za menej vhodné, keďže zoň môže vyplynúť, že ide o jazyk používaný obyvateľmi Bosny a Hercegoviny vo všeobecnosti, neberúc ohľad na etnicitu.⁸ Slovník súčasného slovenského jazyka pri hesle bosniančina tiež uvádza poznámku, že termín „bosniačtina“ je vhodnejší.⁹

[1] Accredited Language Services: An Outline of Bosnian Language History online. Accredited Language Services. Dostupné online. Archivované 2016-08-01 z originálu.

[2] Constitution of the Republic of Kosovo online. Cit. 2012-08-17. S. 2. Dostupné online.

[3] sniačtina. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok A – G. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.

[4] Iveta Vančová – Ľubor Králik. Bosniansky a bosniacky, bosniačtina, Bosniak a Bosňan. In: Slovenská reč 3 2006 1

[M-5] MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 76.

[SR-6] 2 S. 138

[7] sniančina. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 229.

[src-8] Bosniansky a bosniacky, bosniačtina, Bosniak a Bosňan. Slovenská reč (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV), 2006, roč. 71, čís. 3, s. 192. Dostupné online. ISSN 0037-6981.

[9] sniančina. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok A – G. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.

[11] 3

[K-12] KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Jazyky sveta v priestore a čase. 2. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : Veda, 1996. 356 s. ISBN 80-224-0459-4. S. 89.

[13] David Dalby, Linguasphere (1999/2000, Linguasphere Observatory), str. 445, 53-AAA-g, "Srpski+Hrvatski, Serbo-Croatian".

[14] Benjamin W. Fortson IV, Indo-European Language and Culture: An Introduction, 2. vydanie (2010, Blackwell), str. 431, "Because of their mutual intelligibility, Serbian, Croatian, and Bosnian are usually thought of as constituting one language called Serbo-Croatian."

[15] Václav Blažek, "On the Internal Classification of Indo-European Languages: Survey" Dátum prístupu: 20. október 2010, str. 15–16.

[16] Srbsko. In: Pyramída

[17] srbský jazyk. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Diel III. N – Ž. Bratislava–Praha : Litevna, 1932. 348 s. S. 211.

[18] Jihoslované. In: Masarykův slovník naučný. Zväzok 3. H – Kn. Praha : Československý kompas, 1927. 1040 s. S. 772 – 773.

[19] ttp://www.zeno.org/Meyers-1905/A/Serbokroatische+Sprache

8

9