A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Brezina | |
obec | |
Brezina v zime
| |
Štát | ![]() |
---|---|
Kraj | Košický kraj |
Okres | Trebišov |
Región | Zemplín |
Nadmorská výška | 179 m n. m. |
Súradnice | 48°33′00″S 21°33′11″V / 48,550000°S 21,553056°V |
Rozloha | 12,96 km² (1 296 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 640 (31. 12. 2022) [2] |
Hustota | 49,38 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1300 |
Starosta | Mária Baloghová[3] (HLAS-SD) |
PSČ | 076 12 (pošta Kuzmice) |
ŠÚJ | 528218 |
EČV (do r. 2022) | TV |
Tel. predvoľba | +421-56 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Brezová 151 Brezina 076 12 Kuzmice |
E-mailová adresa | brezina@oubrezina.sk |
Telefón | 679 12 32 |
Fax | 668 59 50 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Brezina | |
Webová stránka: obecbrezina.sk | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Brezina (v minulosti Kolbáš, Kolbas, maď. Kolbása)[4] je obec na Slovensku v okrese Trebišov.
Dejiny
Prvé písomné zmienky o obci pochádzajú približne z roku 1300. Brezina sa v nich spomína pod menom Kulkassa a Kulbasa. Brezina bola počas svojej histórie prevažne poľnohospodárskou obcou, menšia časť obyvateľstva sa venovala remeslám ako košikárstvo, drevorubačstvo, kováčstvo, tkáčstvo a kolárstvo. Obec patrila od roku 1321 šľachte z Kazimíra. V roku 1427 obyvatelia obce platili daň z 8 port, 1582 10 port. V 17. storočí obyvatelia obce schudobneli, v roku 1610 platili daň z 2,75 a 1635 jednej porty.[5]
Od roku 1920 sa obec nazývala Kolbaš, po maďarsky Kolbása. Po Prvej viedenskej arbitráži a počas 2. svetovej vojny zostala Brezina súčasťou Česko-Slovenska, resp. neskôr prvej Slovenskej republiky, napriek svojej polohe v blízkosti Maďarska – nachádzala sa v jedinom úseku slovenských hraníc, ohraničeným obcami Slanec, Slanská Huta a Michaľany, kde nedošlo k odstúpeniu územia.
Rozvoj obce sa začal po 2. svetovej vojne. Obec bola oslobodená sovietskou armádou 17. decembra 1944. Do roku 1968 boli upravené miestne komunikácie a v roku 1981 bola dokončená regulácia potoka.
Na základe vyhlášky povereníka vnútra dr. Daniela Okáliho č. A-311/16-II/3-1948[6] z 11. júna 1948 (úradný vestník vlády č. 55 čl. 946/1948) bola obec premenovaná na Brezinu.
Polohopis
Obec Brezina leží v regióne Dolný Zemplín na juhozápade okresu Trebišov, v rovinatej oblasti medzi Slanskými vrchmi, resp. ich časťou Milič a Zemplínskymi vrchmi, v tesnej blízkosti maďarských hraníc (približne 2 km). Susedí s obcami Kuzmice a Kazimír. Obcou preteká potok Izra. V obci začína značkovaná turistická trasa Brezina – Izra (jazero) – Čatorňa (Babia hora, medzi vrcholmi Zlodejka/Tolvaj-hegy a Lipovec/Hársas-hegy), ktorou je možné prejsť ďalej do malej obce Pusztafalu v Maďarsku. Chotár obce sa nachádza medzi 135 a 310 m n. m.
Symboly obce
Podľa Heraldického registra[7] má obec tieto symboly prijaté 17. júna 2003. Na erbe je motív poľnohospodárstva a vinohradníctva podľa odtlačku pečatidla z roku 1824.
Erb
V zelenom štíte strieborná bordúra skloneného lemeša, uprostred so sklonenou striebornou ihlou, to všetko sprevádzané vpravo veľkým zlatým pravošikmým klasom na krátkom steble, vľavo zlatým vyrastajúcim viničom s troma striebornými strapcami hrozna (vľavo dvoma) a hore s jedným zlatým listom.
Vlajka
Vlajka má podobu deviatich pozdĺžnych pruhov zeleného, žltého, bieleho, zeleného, žltého, bieleho, zeleného, žltého, bieleho. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Obyvateľstvo
Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2001 sa z vtedajších 702 obyvateľov približne 86% (605) prihlásilo k slovenskej národnosti, necelých 8% (54) k rómskej a 0,43% (3) k maďarskej národnosti. 24,36 % obyvateľov sa hlásilo k rímskokatolíckej, 51,28 % ku gréckokatolíckej a 11,4% k pravoslávnej viere. Menej ako polovica obyvateľstva bola v ekonomicky aktívnom veku, z nich asi dve tretiny boli zamestnané. V obci bolo 224 domov, z toho 190 obývaných.
- Vývoj obyvateľstva

Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Gréckokatolícky kostol sv. Petra a Pavla, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1785. Chrám bol rozšírený v roku 1909. Interiér je zaklenutý českou plackou, svätyňa konchou. Nachádza sa tu kamenná krstiteľnica z druhej polovice 18. storočia.[8] Fasády chrámu sú hladké. Veža má nárožné skosenia, ukončená je korunnou rímsou s vlysom a barokovou helmicou s laternou.
- Reformovaný kostol, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým záverom a predstavanou vežou z roku 1801. Na konci 19. storočia bola postavená veža. Interiér je zaklenutý plytkou valenou klenbou. Nachádza sa tu kazateľnica v štýle luiséz z doby vzniku kostola, stôl Pána pochádza z roku 1804.[9] Fasády kostola sú členené lizénami. Nad portálom sa nachádza vročenie udávajúce rok výstavby kotola. Veža má nárožné skosenia, ukončená je trojuholníkovými štítmi a vysokou ihlancovou helmicou.
-
Kostol sv. Petra a Pavla
-
Interiér kostola s ikonostasom
Občianska vybavenosť
V obci je zavedený zemný plyn, nachádza sa tu niekoľko obchodov s potravinami a zmiešaným tovarom a pohostinstvo. V obci je futbalové ihrisko a obecná knižnica. V obci je materská škola a malotriedna základná škola. V obci sa každoročne konajú folklórne slávnosti. V obci sa nachádzajú napriek relatívne nízkemu počtu obyvateľov štyri kostoly: gréckokatolícky chrám sv. Petra a Pavla, reformovaný kostol, chrám pravoslávnej cirkvi z roku 1994 a rímskokatolícky kostol z roku 2004.
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov . Bratislava: ÚGKK SR, . Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) . Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, . Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov . Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : VEDA, 1998. ISBN 80-224-0530-2.
- ↑ ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 76 – 77.
- ↑ Vyhláška A-311/16-II/3-1948
- ↑ Heraldický register SR VI. – str. 20–21
- ↑ Brezina - Chrám sv. Petra a Pavla . Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Brezina - Kalvínsky kostol . Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Brezina (okres Trebišov)
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk