Chlorid lítny
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	LiCl
Vzhľad	biele kryštáliky alebo prášok
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť	42,4 u
Molárna hmotnosť	42,394 g/mol
Teplota topenia	605 °C
Teplota varu	1 382 °C
Hustota	2,068 g/cm³
Rozpustnosť	vo vode: 68,3 g/100 ml (0 °C) 74,5 g/100 ml (10 °C) 83,2 g/100 ml (20 °C) 84,5 g/100 ml (25 °C) 85,9 g/100 ml (30 °C) 89,4 g/100 ml (40 °C) 98,8 g/100 ml (60 °C) 112,3 g/100 ml (80 °C) 128,87 g/100 ml (100 °C) 134,2 g/100 ml (125 °C) 139,7 g/100 ml (150 °C) v polárnych rozpúšťadlách: metanol 45,2 g/100 ml (0 °C) 44,2 g/100 ml (10 °C) 43,8 g/100 ml (20 °C) 44,1 g/100 ml (40 °C) 44,6 g/100 ml (60 °C) etanol 14,4 g/100 ml (0 °C) 16,8 g/100 ml (10 °C) 24,3 g/100 ml (20 °C) 25,4 g/100 ml (40 °C) 23,5 g/100 ml (60 °C) acetón 1,2 g/100 ml (20 °C) 0,61 g/100 ml (50 °C) kvapalný amoniak 0,54 g/100 ml v nepolárnych rozpúšťadlách: pyridín 7,8 g/100 ml (15 °C)
Termochemické vlastnosti
Entropia topenia	316 J/g
Entropia varu	3 552 J/g
Entropia rozpúšťania	-855,3 J/g (18 °C)
Štandardná zlučovacia entalpia	-408,3 kJ/mol
Štandardná entropia	59,3 J K-1 mol-1
Štandardná Gibbsová energia	-384,0 kJ/mol
Merná tepelná kapacita	1,133 J K-1 g-1
Bezpečnosť Globálny harmonizovaný systém klasifikácie a označovania chemikálií Hrozby Vety H H302, H315, H319 Vety EUH žiadne vety EUH Vety P P302+352, P305+351+338 Európska klasifikácia látok Hrozby Škodlivá látka (Xn) Vety R R22, R36/37/38 Vety S S26, S36/37/39 NFPA 704 0 1 0
Ďalšie informácie
Číslo CAS	7447-41-8
Číslo UN	2056
EINECS číslo	231-212-3
Číslo RTECS	OJ5950000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Chemický portál

Chlorid lítny (LiCl) je anorganická zlúčenina chlóru a lítia. Táto soľ je typickou iónovou zlúčeninou, hoci z malej veľkosti iónu Li⁺ vyplývajú vlastnosti, ktoré sa u iných chloridov alkalických kovov nevyskytujú, napríklad výnimočná rozpustnosť v polárnych rozpúšťadlách (83 g/100 ml vody pri 20 °C) a hygroskopické vlastnosti.^[1]

Chemické vlastnosti

Chlorid lítny tvorí na rozdiel od chloridov iných alkalických kovov kryštálické hydráty.^[2] Je známy monohydrát, trihydrát a pentahydrát.^[3] Absorbuje tiež až štyri ekvivalenty amoniaku. Podobne ako u iných iónových chloridov môžu roztoky chloridu lítneho poskytovať chloridový ión a napríklad tvoriť zrazeninu chloridu strieborného pôsobením dusičnanu strieborného:

LiCl + AgNO₃ → AgCl + LiNO₃

Príprava

Chlorid lítny sa pripravuje pôsobením kyseliny chlorovodíkovej na uhličitan lítny. Možno ho principiálne pripravovať tiež silnou exotermickú reakciou kovového lítia s plynným chlórom alebo chlorovodíkom. Bezvodý chlorid lítny sa pripravuje z hydrátu zahrievaním v prúde chlorovodíka.

Použitie

Chlorid lítny sa používa hlavne na výrobu kovového lítia elektrolýzou taveniny chloridu lítneho s chloridom draselným pri 600 °C. Využíva sa aj ako tavivo pri spájkovaní automobilových dielov z hliníka, ďalej tiež ako desikant pri sušení prúdom vzduchu.^[1] Zo špecializovanejších aplikácií nachádza uplatnenie v organickej syntéze, napríklad ako aditívum v Stillovej reakcii. V biochémii ho možno využiť k zrážaniu RNA z bunkových extraktov.^[4]

Chlorid lítny sa používa aj v pyrotechnike na farbenie plameňa do tmavočervenej farby.

Chlorid lítny je štandardom relatívnej vlhkosti pri kalibrácii vlhkomerov. Pri 25 °C má nasýtený roztok (45,81%) soli ekvilibrium relatívnej vlhkosti 11,30%. Chlorid lítny môže aj sám slúžiť ako vlhkomer. Táto navĺhajúca soľ sa pri vystavení vzduchu rozpúšťa v pohltenej vode. Rovnovážna koncentrácia je priamo závislá na relatívnej vlhkosti vzduchu. Relatívnu vlhkosť pri 25 °C, s minimálnou odchýlkou v rozmedzí 10 až 30 °C, možno zistiť z koncentrácie pomocou tejto lineárnej rovnice: RH = 107,93 - 2,11 C, kde C je hmotnostná koncentrácia chloridu lítneho.

Bezpečnosť

Soli lítia ovplyvňujú centrálny nervový systém. V 40. rokoch 20. storočia sa chlorid lítny krátko vyrábal ako náhrada kuchynskej soli, bol zakázaný potom, čo boli zistené toxické účinky zlúčeniny.^[5][6][7]

Podobné látky

• Bromid lítny
• Fluorid lítny
• Jodid lítny
• Chlorid cézny
• Chlorid draselný
• Chlorid rubídny
• Chlorid sodný

Referencie

Literatúra

• VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.
• Handbook of Chemistry and Physics, 71st edition, CRC Press, Ann Arbor, Michigan, 1990
• Norman Neil Greenwood, Alan Earnshaw, Chemistry of the Elements, 2nd ed., Butterworth-Heinemann, Oxford, UK, 1997 ISBN 0-7506-3365-4
• R. Vatassery, Titration analysis of LiCl, sat'd in etanol by AgNO₃ to precipitate AgCl (s). EP of this titration gives% Cl by mass
• H. Nechamkin, The Chemistry of the Elements, McGraw-Hill, New York, 1968

Iný projekt

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chlorid lítny

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid lithný na českej Wikipédii.