František Vnuk
slovenský historik, technik, publicista a vysokoškolský profesor
Narodenie	8.4.19268. apríl 1926 (97 rokov) Červený Hrádok, Slovensko
Alma mater	University of Adelaide; Univerzita Komenského v Bratislave
Biografický portál

František Vnuk (* 8. apríl 1926, Červený Hrádok) je slovenský historik, technik, publicista a vysokoškolský profesor. Vo svojich dielach sympatizuje so slovenským štátom, odsudzuje Slovenské národné povstanie, má kritický postoj k Česko-Slovensku. Publikuje prevažne o cirkevnej histórii. František Vnuk patrí medzi najproduktívnejších slovenských historikov súčasnosti. Je autorom viac ako tridsiatich knižných prác a obrovského množstva štúdií, článkov, úvodníkov, recenzií, ktoré spolu tvoria približne dvetisíc bibliografických jednotiek.^[1]

Študoval na Vysokej škole banskej v Ostrave. Po februárovom prevrate v roku 1948, kedy sa k moci v Československu dostali komunisti, čelil spolu so svojimi spolužiakmi ideologickým čistkám. Emigroval v r. 1949 do Rakúska, od r. 1950 žil v Austrálii. Kvôli emigrácii a činnosti v zahraničí bola Vnukova rodina pod prísnym dohľadom Štb, ktorá okrem iného zadržiavala jeho listy domov.^[2] V Austrálii doštudoval metalurgiu na South Australian Institute of Technology v Adelaide, kde potom pracoval ako asistent, neskôr docent a profesor v odbore fyzikálna metalurgia a fyzika pevných telies. V r. 1955 až 1960 absolvoval štúdium histórie a politických vied na University of Adelaide. Neskôr tiež absolvoval študijné pobyty na univerzitách v Birminghame, Stuttgarte, Oxforde a Kingstone. V roku 1987 pôsobil ako hosťujúci profesor na Queen's University at Kingston v Kanade. V rokoch 1987 a 1988 pôsobil v slovenskej redakcii Vatikánskeho rozhlasu v Ríme. V tom čase bol spoluorganizátorom aktivít slovenských katolíckych emigrantov v Austrálii. Od roku 1970 spolupracoval s a od roku 1974 bol členom poradného výboru Svetového kongresu Slovákov.^[3]

Na rodné Slovensko sa mohol vrátiť až po páde komunistického režimu v roku 1990. Po návrate sa aktívne zapojil do vedeckej, pedagogickej a publicistickej činnosti. V rokoch 1992 až 1997 pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa v roku 1996 habilitoval na docenta v odbore cirkevné dejiny prácou Pokus o schizmu a iné proticirkevné opatrenia v rokoch 1949-1950.^[4] Od roku 1998 pôsobil ako vedecký pracovník v Slovenskom historickom ústave Matice slovenskej v Bratislave so zameraním na cirkevné a politické dejiny Slovenska po roku 1918.^[5]

Výber z diela

• Neuveriteľné sprisahanie, vojenské a politické akcie proti Slovenskej republike v roku 1944 (1964)
• Sedemnásť neúrodných rokov, náčrt dejín slovenskej literatúry v roku 1945-1962 (1965)
• Dr. Josef Tiso, President of the Slovak Republic (1967)
• Slovensko na Západe v roku 1939-40 (1975)
• Rebelanti a suplikanti (Lakewood 1987)
• Dedičstvo otcov (Vydavateľstvo Alfa Omega Brat. 1991)
• Mať svoj štát znamená život. Politická biografia Alexandra Macha (pôv. 1987 Cleveland, Odkaz Brat. 1991)
• Dokumenty o postavení katolíckej cirkvi na Slovensku v rokoch 1945-1948,
• Andrej Hlinka : tribún slovenského národa
• Vládni zmocnenci na biskupských úradoch v rokoch 1949-1951
• Popustené putá : Katolícka cirkev na Slovensku v období liberalizácie a nástupu normalizácie : 1967-1971
• Príručný slovník kresťanstva (2003)
• Slovakia and Slovaks in the Twentieth Century. Historical Essays and Studies (2021)

Vyznamenania a ocenenia

• Strieborná medaila Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (1996)
• Pamätná medaila Matice slovenskej (1996)
• Pamätná medaila Konfederácie politických väzňov Slovenska (1996)
• Veľká medaila sv. Gorazda Ministerstva školstva Slovenskej republiky (1997)
• Rytiersky rád sv. Gregora Veľkého (1996)
• Zlatá medaila Matice slovenskej (2001)
• Cena Daniela Rapanta (2001)
• Cena Andreja Hlinku (2021)
  

Referencie

1. ↑ LACKO, Martin. Samostatnosť si nevážime, lebo sme za ňu nekrvácali. Rozhovor s historikom Františkom Vnukom. . Ústav pamäti národa, 2012, . (Pamäť národa, ročník VIII, číslo 3.) S. 116,117. Dostupné online.
2. ↑ LACKO, Martin. Samostatnosť si nevážime, lebo sme za ňu nekrvácali. Rozhovor s historikom Františkom Vnukom. . Ústav pamäti národa, 2012, . (Pamäť národa, ročník VIII, číslo 3.) S. 128,129. Dostupné online.
3. ↑ KOLEKTÍV, autorov. Fidei et Patriae. Jubilejník na počesť 80. narodenín Františka Vnuka. Bratislava : Libri Historiae, Dobrá kniha, 2008. ISBN 978-80-89348-01-5. S. 13,14,15.
4. ↑ Zoznam habilitačných prác. . . Dostupné online.
5. ↑ KOLEKTÍV, autorov. Fidei et Patriae. Jubilejník na počesť 80. narodenín Františka Vnuka. Bratislava : Libri Historiae, Dobrá kniha, 2008. ISBN 978-80-89348-01-5. S. 14,21.

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.