Avicenna
Arabský učenec Stredoveká filozofia
Biografické údaje
Meno	Ibn Síná (Avicenna)
Narodenie	asi 980 (Afšana)
Úmrtie	18. jún 1037 (Hamadán)
Dielo
Škola/tradícia	avicennizmus
Oblasť záujmu	medicína, alchýmia a chémia, astronómia, etika, raná islamská filozofia, logika, geografia, matematika, psychológia, fyzika, poézia, veda, paleontológia
Význačné myšlienky	zakladateľ modernej medicíny a avicennizmu, predchodca psychoanalýzy, priekopník v aromaterapii a neuropsychiatrii, významný príspevok ku geológii
Ovplyvnený Hippokrates, Sušruta, Čaraka, Aristoteles, Claudius Galénos, Plotinos, neoplatonizmus, indická matematika, Mohamed, Al-Kindí, al-Farábí, ar-Rází, Bírúní, moslimskí lekári
Ovplyvnil Abú Rajhán Bírúní, Omar Chajjám, Al-Gazzálí, Fachr al-Dín ar-Rází, Ibn Tufajl, Averroes, Šaháb ad-Dín Suhravardí, Nasír as-Dín al-Túsí, Ibn al-Nafís, scholastizmus, Albert Veľký, Duns Scotus, Tomáš Akvinský, Jean Buridan, Giambattista Benedetti, Galileo Galilei, William Harvey, René Descartes, Baruch Spinoza
Odkazy
Projekt Guttenberg	Avicenna (plné texty diel autora)
	Avicenna (multimediálne súbory na commons)
Biografický portál

Ibn Síná (arab. أبو علي الحسين بن عبد الله بن سينا – Abú Alí al-Husajn ibn Abdalláh ibn Síná , perzsky ابو على سينا Abú Alí Síná) alebo Avicena alebo Avicenna (* asi 980, Afšana pri Buchare – † 18. jún 1037, Hamadán) bol stredoveký perzský filozof, predstaviteľ východnej vetvy arabskej filozofie, lekár, prírodovedec, politik (minister seldžuckého emira v Iráne) a básnik.

Ibn Síná uskutočnil úplnú recepciu aristotelizmu v arabskej filozofii: preto nazývaný aj „tretí Aristoteles“. Filozofia Ibn Sínú nadväzuje na aristotelovskú a novoplatónsku tradíciu. Hmota je večná a je príčinou rozmanitosti jednotlivých vecí (je princípom individuácie), tvrdí Ibn Síná. Avšak svet ako večné trvanie v čase je podmienený večným bohom, ktorý jestvuje mimo času. Božská činnosť je myslenie boha o sebe samom: toto sebauvedomovanie si boha je počiatkom všetkého bytia. Prvým a jediným bezprostredným produktom sebauvedomovacej činnosti boha je prarozum. Ľudskú dušu chápe Ibn Síná ako substanciálnu formu tela, ktorá je nehmotná a nesmrteľná. Ibn Síná uznáva posmrtný život iba v čisto duševnom, no nie vo fyzickom zmysle; odmieta vzkriesenie tela.

Iné projekty

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Avicenna
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Avicenna

Zdroje

Chemický portál Astronomický portál

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Informácie v infoboxe sú sčasti alebo úplne prebrané z infoboxu článku Avicenna zverejneného na anglickej Wikipédii.

Tento článok týkajúci sa filozofa je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.