Kynceľová
obec
Dom smútku so zvonicou v Kynceľovej
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Banská Bystrica
Región	Horehronie
Nadmorská výška	385 m n. m.
Súradnice	48°45′04″S 19°11′09″V / 48,7510°S 19,1857°V / 48.7510; 19.1857
Rozloha	1,17 km² (117 ha) [1]
Obyvateľstvo	391 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	334,19 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1436
Starosta	Martina Kubišová[3] (nezávislá)
PSČ	974 01 (pošta Banská Bystrica 1)
ŠÚJ	557277
EČV (do r. 2022)	BB
Tel. predvoľba	+421-48
E-mailová adresa	kyncelova@kyncelova.sk
Telefón	048 / 414 60 16
Fax	048 / 414 60 16
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Kynceľová
Webová stránka: kyncelova.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Kynceľová je obec na Slovensku v okrese Banská Bystrica.

Polohopis

Obec leží v strednej časti podcelku Bystrického podolia na úpätí Nízkych Tatier v nadmorskej výške od 360 do 450 m n. m. Patrí do klastra Pod Panským Dielom, čo je vrch vypínajúci sa nad obcami patriacimi do spomenutého klastra. Kynceľová je jednou z nástupných obcí do rekreačnejoblasti Šachtičky. Obec je poprepájaná s inými obcami cyklotrasami a turistickými chodníkmi.

Dejiny

Obec vznikla asi v 13. storočí ako poddanská obec na banskobystrickom mestskom teritóriu s názvom Kunzelfalva. Prvá písomná zmienka je z novembra roku 1435, v súvislosti so sporom zemanov "Sásovských" a "Kynceľovských", ktorý riešil kráľ Žigmund.

Prvá historická zmienka sa datuje od roku 1435 pod názvom Kunczelfalva. Postupne sa názov obce menil na 1489 Kunczldorf, Kinczeldorf; 1680 Kinczelowa; 1808 Kyncelowa; maďarsky Göncölfalva až po dnešný názov Kynceľová. Obec vznikla ako poddanská obec v 13. storočí na banskobystrickom mestskom teritóriu. V rokoch 1496-1526 patrila Thurzovcom, potom mestu Banská Bystrica. V roku 1828 mala 14 domov a 107 obyvateľov. Popri poľnohospodárstve sa v 18.-20.storočí obyvatelia zaoberali povozníctvom. Začiatkom 20. storočia boli známi ako tesári a murári. V roku 1962 sa poľnohospodári zlúčili so Sásovou, Rúdlovou a Zvolenskými Nemcami. Neskôr bola mestskou časťou Banskej Bystrice. Dnešná Kynceľová je samostatná obec so svojou samosprávou.

Kynceľová leží neďaleko Banskej Bystrice. Už v 14. storočí storočí patrila Banská Bystrica medzi hlavné strediská remesiel. Do mesta sa sťahovali remeselníci, ktorí zabezpečovali potreby baníkov a ťažiarov. Odrazu sa ukázal problém so zásobovaním takéhoto množstva ľudí jedlom. Preto panovník udelil privilégiá Kynceľovej a ďalším obciam Pod Panským Dielom s podmienkou, že budú baníkov, remeselníkov a všetkých ľudí žijúcich v meste a okolí zásobovať potravinami. Vtedy nastal rozvoj poľnohospodárstva a gazdovstva aj v Kynceľovej. Tu má korene aj obecný erb. V striebornom štíte vysoké zelené trojvršie preložené zo spodného okraja štítu vyrastajúcimi troma veľkými zlatými klasmi na listnatých steblách. Nový erb, kde trojvršie symbolizuje miestne vrchy - Malý, Panský a Selecký diel, klasy ilustrujú zdroj obživy obyvateľov obce. Toto obdobie zanechalo stopy i v prezývkach, ako napr. do Gazdov.

V 20. storočí časť obyvateľov Kynceľovej sa vyznačovala murárskou zručnosťou. Svedčia o tom i prezývky Palierik, do Palierov (v dnešnej terminológii je to stavebný dozor). Podieľali sa na výstavbe Národného domu v Banskej Bystrici, budovaní Budapešti, ale svojou zručnosťou sa uplatnili i v ďalekej Argentíne v meste Mendoza pod juhoamerickým pohorím Andy.

V roku 1828 mala 14 domov a 107 obyvateľov. Popri poľnohospodárstve sa v 18. - 20. storočí zaoberali povozníctvom. V roku 1840 bola založená cirkevná evanjelická a.v. Škola, do ktorej chodili žiaci z obcí Nemce, Selce, Senica a Majer. Do školy sem chodil aj známy herec a režisér Paľo Bielik (predstaviteľ Jánošíka), ktorý tu mal svoje prvé divadelné vystúpenia a v tejto škole hrával ochotnícke divadlo. Dnes sa v budove školy nachádza Obecný úrad.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Dedinská zvonica, murovaná stavba na pôdoryse štvorca z roku 1870. Fasáda zvonice je členená pilstrami, rezonančný otvor šambránou.
• Dom číslo 42, ľudová architektúra z roku 1913.

Kultúra

Každoročne sa od roku 2006 v tejto obci neďaleko Banskej Bystrice koná Fizolňový deň (miestnym názvoslovím fizolne). Je to súťaž vo varení fazule. Pribudla k tom aj Súťaž v krájaní cibule. Súťaží sa aj o Putovný Pohár Starostky Obce.

Vo fizolňovici sa vyvarí mäso surové i údené, klobásky, rebierka atď. Mäso sa po uvarení vyberie a konzumuje. Fizolňa znamená fazuľa v miestnom nárečí.

Referencie

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce
• Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.