Podkonice
obec
Budova obecného úradu
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Banská Bystrica
Región	Horehronie
Nadmorská výška	529 m n. m.
Súradnice	48°47′58″S 19°15′21″V / 48,7994°S 19,2559°V / 48.7994; 19.2559
Rozloha	28,48 km² (2 848 ha) [1]
Obyvateľstvo	909 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	31,92 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1340
Starosta	Ivan Barla[3] (KDH)
PSČ	976 13 (pošta Slovenská Ľupča)
ŠÚJ	508861
EČV (do r. 2022)	BB
Tel. predvoľba	+421-48
Adresa obecného úradu	Podkonice 178
E-mailová adresa	podkonice@podkonice.sk
Telefón	048/418 72 17
Fax	048/418 72 17
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Podkonice
Webová stránka: podkonice.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Podkonice sú obec na Slovensku v okrese Banská Bystrica.

Dejiny

Prvý raz sa Podkonice spomínajú v listine z roku 1340, ktorou kráľ Karol Róbert udelil Slovenskej Ľupči podobné výsady, aké mala Krupina. V listine sa Podkonice uvádzajú ako possessio Connyce, bola to už vyvinutá poddanská obec. Pravdepodobne vznikli na ostatkoch staršieho osídlenia alebo neďaleko neho aj dlhší čas pred rokom 1250, keď vznikol Ľupčiansky hrad, k majetku ktorého Podkonice patrili ako poddanská obec. Ľupčiansky hrad na začiatku nemal iba obrannú funkciu, ale slúžil aj na ubytovanie kráľa a jeho družiny počas poľovačiek v rozsiahlych častiach Zvolenského lesa (zasahujúceho do priestoru chotárov dnešných obcí Slovenská Ľupča, Podkonice, Priechod a Moštenica).

V strede poľovného revíru na kopci Stráňa, kde bola veľká raveň (zvaná aj Raveň-Konice, alebo Ravnie Konice), postavili stajne pre kone určené pre panstvo pri rôznych honoch a poľovačkách. Tieto stajne volali koniarňami, konicami, z toho potom aj miestny názov Konice. Zrejme boli postavené natrvalo a kone tam boli umiestené po celý rok. Túto domnienku by podložilo aj okolie Ravných Koníc.

S koňmi tam museli bývať aj celý personál, ktorý tvorili opatrovatelia, kŕmiči, dorábatelia krmiva a sluhovia s rodinami (išlo najviac o 10-15 rodín, teda najviac 60 až 100 ľudí). Pri koniciach mali postavené i svoje obydlia. Ravnie Konice na Stráni je miesto, ktoré je veľmi rozsiahle a ťažko presnejšie lokalizovať osadu s koniarňami. Toto miesto bolo v malej kotline, ktorá bola chránená pred severným vetrom, kde sa začína dolina Močilná, ktorá susedí s dolinou Gálová. Túto domnienku robí pravdepodobnou aj to, ze v blízkosti sa nachádza prameň vody.

Lovecké koniarne budovaním hradu a jeho účelových objektov okolo roku 1250 postupne strácali na významosti. Spomenuli sme už, že vo výsadnej listine Slovenskej Ľupče z roku 1340 sa spomínajú ešte Konice, ale v metačnej listine podkonického a priechodského chotára z roku 1356 sa už hovorí o Podkoniciach. Čo spôsobilo túto podstatnú zmenu názvu obce za 16 rokov ale nie je známe. A nie je známe ani to, kedy a prečo sa presťahovali obyvatelia Koníc na miesto, v ktorom sa obec nachádza dnes. Podľa najstarších obyvateľov pôvodnú obec Konice odniesol veľký príval počas búrky dolu dolinou Močilná. Takéto vysvetlenie je pravdepodobné, no nie je nijak dokázané. Isté je len to, že obyvateľov Koníc sa prinútila presťahovať nejaká závažná príčina. Podľa nášho predpokladu sa premiestenie obce z Ravných Koníc do dnešného priestoru udialo na prelome 13. a 14. storočia najneskoršie v prvej štvrtine až v prvej tretine 14. storočia, pričom starý názov obce sa používal ešte dlhší čas, prípadne sa používal popri novom názve.

Chovateľská stanica Podkonice

V obci sa tiež nachádza chovateľská stanica psieho plemena Welsh springer španiel od roku 2018.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol sv. Martina biskupa, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s pravouhlo ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1813-1819. Interiér kostola je zaklenutý pruskou klenbou a českou plackou. Nachádza sa tu hodnotná socha Madony, gotická polychrómovaná drevorezba z druhej polovice 15. storočia.^[4] Hlavná fasáda kostola je členená lizénovými pásmi. Veža vychádza z vystupujúceho rizalitu, ktorý je dekorovaný bosážou. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.

RODÁCI

Pavol Tonkovič (*1907-1980) spoluzakladateľ a prvý umelecký vedúci SĽUKu, hudobný skladateľ, dirigent, folklorista, etnomuzikológ, hudobný pedagóg, rozhlasový pracovník

Referencie

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce
• Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.