Muchotrávka červenkastá

	Muchotrávka červenkastá
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	huby (Fungi, Eumycota)
Čeľaď (familia)	muchotrávkovité (Amanitaceae)
Druh (species)	muchotrávka červenkastá (A. rubescens)
Vedecký názov
	Amanita rubescens
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Muchotrávka červenkastá (Amanita rubescens) je jedlá huba z čeľade muchotrávkovitých (Amanitaceae).

Opis

Muchotrávka červenkastá má väčšinou mohutné plodnice.^[1] Klobúk je 5 – 15 cm široký, za mladi takmer guľovitý, neskôr polguľovito klenutý, v dospelosti plochý, hrubo mäsitý, spočiatku bledoružový, potom mäsovoružový až červenohnedý, nepravidelne pokrytý belavými alebo mäsovohnedastými zvyškami celkovej plachtičky, na okraji zreteľne alebo nezreteľne ryhovaný. Lupene sú 6 – 12 mm široké, husté, najprv biele, neskôr červeno alebo červenohnedo škvrnité. Hlúbik je biely až ružovkastý, 6 – 18 cm dlhý a 1,5 – 4 cm hrubý, vylomiteľný, valcovitý, dolu hrubší, zakončený zahrotenou hľúzou, pokrytou niekoľkými radmi malých plochých bradaviek,^[1]^[2] v mladosti je plný, potom špongiovito vypchatý až nakoniec má prerušovanú, prípadne súvislú dutinu. Na hlúbiku je veľký ovisnutý prsteň, ktorý je biely alebo ružovkastý, na vrchnej strane s viac alebo menej výraznými ryhami.^[3] Dužina má slabú vôňu a najprv príjemnú chuť, ktorá je po chvíli akoby škrabľavá.^[3] Výtrusy sú elipsovité, hladké, bezfarebné, veľké 8–9 × 5,5–7 μm. Výtrusný prach je biely.^[4]

Výskyt

Muchotrávka červenkastá rastie v listnatých aj v ihličnatých lesoch. Plodnice sa zjavujú takmer vždy vo veľkom množstve od júna do novembra. U nás je všade dosť rozšírená (často i za suchšieho počasia^[5]).^[2] Nájdeme ju v najteplejších oblastiach, napr. v suchých dubinách na južnom Slovensku aj v najdrsnejších horských polohách v smrečinách, ako aj na rašeliniskách. Často rastie aj mimo lesa, v parkoch, lipových alejach a inde.

Praktický význam

Je to vynikajúca jedlá huba vhodná na ľubovoľnú úpravu začerstva (polievok, omáčok, praženíc, iba na sušenie nie je vhodná^[3]), mladé ešte uzavreté plodnice sú veľmi chutné aj v octovom náleve.^[5]

Možnosť zámeny

Možná je zámena so sivo sfarbenou, jedlou, no nechutnou muchotrávkou hrubou, ale aj s prudko jedovatou muchotrávkou tigrovanou, ktorá však má hladký, neryhovaný prsteň a voľnú pošvu na hlúbiku. Najnápadnejším poznávacím znakom muchotrávky červenkastej je vínovočervené sfarbenie dužiny v rozkrojenej spodnej časti hlúbika.^[5]

Galéria

mladá plodnica
lepene a prstenec plodnice
staršia plodnica
vľavo muchotrávka červenkastá a vpravo jedovatá muchotrávka tigrovaná

Referencie

↑ ^a ^b Mirko Svrček, Bohumil Vančura. Huby. Bratislava : Príroda, 1987. 64-021-87. S. 205.
↑ ^a ^b Aurel Dermek. Huby lesov, polí a lúk. Martin : Osveta, 1985. 70-003-85. S. 262.
↑ ^a ^b ^c Antonín Příhoda. Hubárov rok. Bratislava : Príroda, 1973. 64-127-73. S. 172.
↑ Aurel Dermek. Atlas našich húb. Bratislava : Obzor, 1983. 65-001-83. S. 238.
↑ ^a ^b ^c Ladislav Hagara. Atlas húb. Martin : Osveta, 1987. 70-042-87. S. 292.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Muchotrávka červenkastá

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:205-1] Mirko Svrček, Bohumil Vančura. Huby. Bratislava : Príroda, 1987. 64-021-87. S. 205.

[:262-2] Aurel Dermek. Huby lesov, polí a lúk. Martin : Osveta, 1985. 70-003-85. S. 262.

[:172-3] Antonín Příhoda. Hubárov rok. Bratislava : Príroda, 1973. 64-127-73. S. 172.

[:238-4] Aurel Dermek. Atlas našich húb. Bratislava : Obzor, 1983. 65-001-83. S. 238.

[:292-5] Ladislav Hagara. Atlas húb. Martin : Osveta, 1987. 70-042-87. S. 292.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]