Muchotrávka tigrovaná

	muchotrávka tigrovaná
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	huby (Fungi, Eumycota)
Oddelenie	bazídiové huby, bazídiomycéty (Basidiomycotina)
Trieda (classis)	rúchovky (Hymenomycetes)
Podtrieda (subclassis)	celistvookrajové huby, holobazídiomycéty (Holobasidiomycetidae)
Rad (ordo)	pečiarkotvaré (Agaricales)
Čeľaď (familia)	muchotrávkovité (Amanitaceae)
Rod (genus)	muchotrávka (Amanita)
Druh (species)	muchotrávka tigrovaná (Amanita pantherina)
Vedecký názov
	Amanita pantherina; (Dc.: Fr.) Krombh.
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Muchotrávka tigrovaná (Amanita pantherina) je jedovatá huba z čeľade muchotrávkovitých.

Opis

Klobúk má 4 – 12 cm široký, za mladi polguľovitý, neskôr klenutý až rozprestrený na okraji pravidelne ryhovaný.^[1] Najčastejšie je žltohnedý, môže byť aj bledohnedý, sivastý alebo sivohnedý. Povrch je za vlhka slizký, za sucha lesklý, na okraji zreteľne ryhovaný, takmer vždy celý pokrytý drobnými útržkami plachtičky.^[2] Lupene sú 6 – 10 mm široké, husté, pri hlúbiku takmer voľné, biele. Hlúbik je 6 – 15 cm dlhý a 0,5 – 2 cm hrubý, vylomiteľný, valcovitý, dolu hľúzovito zhrubnutý, biely, hladký, lesklý, s bielym neryhovaným ovisnutým prsteňom. Nad hľuzou, ktorú obaľuje prirastená pošva, bývajú 1 až 3 prstencovité pásiky.^[3] Dužina je dosť tenká, mäkká, biela, vôňu má spravidla nevýraznú, so zemiakovým alebo reďkovkovým komponentom, chutí sladkasto.^[1] Výtrusy sú krátko elipsovité, hladké, bezfarebné, s jednou veľkou tukovou kvapkou, veľké 10–12 × 7,8 μm. Výtrusný prach je biely.^[3]

Výskyt

Muchotrávka tigrovaná rastie najmä v ihličnatých lesoch, zriedkavejšie v listnatých (od augusta do októbra.^[4]) na presvetlenejších vyhriatych miestach. Rozšírená je dosť hojne od nížin do vrchov.^[5]

Praktický význam

Muchotrávka tigrovaná spôsobuje otravy prejavujúce sa tráviacimi aj nervovými poruchami,^[5] ktoré sa vo výnimočných prípadoch končia smrťou.^[1]

Možnosť zámeny

Možná je zámena s jedlou, no nechutnou muchotrávkou hrubou, ale aj s jedlou a chutnou muchotrávkou červenkastou.^[1]

Galéria

mladá plodnica
lepene, prstenec a pošva plodnice
staršia plodnica
typické znaky muchotrávky tigrovanej

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d Ladislav Hagara. Atlas húb. Martin : Osveta, 1987. 70-042-87. S. 296.
↑ Mirko Svrček, Bohumil Vančura. Huby. Bratislava : Príroda, 1987. 64-021-87. S. 198.
↑ ^a ^b Aurel Dermek. Atlas našich húb. Bratislava : Obzor, 1983. 65-001-83. S. 238.
↑ Aurel Dermek. Huby lesov, polí a lúk. Martin : Osveta, 1985. 70-003-85. S. 260.
↑ ^a ^b Antonín Příhoda. Hubárov rok. Bratislava : Príroda, 1973. 64-127-73. S. 176.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Muchotrávka tigrovaná

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:296-1] Ladislav Hagara. Atlas húb. Martin : Osveta, 1987. 70-042-87. S. 296.

[:198-2] Mirko Svrček, Bohumil Vančura. Huby. Bratislava : Príroda, 1987. 64-021-87. S. 198.

[:238-3] Aurel Dermek. Atlas našich húb. Bratislava : Obzor, 1983. 65-001-83. S. 238.

[:260-4] Aurel Dermek. Huby lesov, polí a lúk. Martin : Osveta, 1985. 70-003-85. S. 260.

[:176-5] Antonín Příhoda. Hubárov rok. Bratislava : Príroda, 1973. 64-127-73. S. 176.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]