Oľdza
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Dunajská Streda
Región	Podunajsko
Nadmorská výška	123 m n. m.
Súradnice	48°05′10″S 17°25′15″V / 48,086111°S 17,420833°V / 48.086111; 17.420833
Rozloha	8,86 km² (886 ha) [1]
Obyvateľstvo	604 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	68,17 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1239
Starosta	Ildikó Gyurcsiová[3] (nezávislá)
PSČ	930 39
ŠÚJ	501832
EČV (do r. 2022)	DS
Tel. predvoľba	+421-31
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Oľdza
Webová stránka: oldza.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Oľdza (maď. Olgya) je obec na Slovensku v okrese Dunajská Streda.

Dejiny

Roku 1239 sa spomína obec ako Olgia, roku 1259 ako Ouga. V listine z roku 1251 sa spomínajú Iobagio castri de Ovga, čiže poddaní obce Ovga (vyslovovalo sa zrejme podľa miestneho nárečia ako Óďa). Podľa J. Stanislava môže ísť o názov odvodený z predpokladaného slovanského slova Oldza, ale presvedčivé dôkazy neexistujú. Názov mohol byť odvodený aj od osobného mena. Usadlosť vznikla medzi 10. a 12. storočím v hraničnom pásme uhorského štátu. Pred rokom 1851 ju obývalo 297 rímskych katolíkov a 34 židov, všetci sa hlásili k maďarskej národnosti. V tých časoch sa o obci píše, že chotár je málo úrodný, lebo pôda je piesčitá a kamenistá, ale má bohaté pasienky, ktoré sú základom chovu dobytka.

Zemepánom od nepamäti bola rodina Olgyayovcov, neskôr sa hrdila svojou kúriou v Oľdzi vdova po Lajosovi Udvarnokym. Podľa iného prameňa patrí roku 1251 bratislavskému hradu a spomína sa ako Ouga alebo Ougya a bratislavský podžupan Puer jej časť daroval istému majstrovi Böjtösovi. V 14. storočí je spomínaný v listinách rodiny Olgyayovcov. V listine kráľa Mateja z 29. mája 1488 je spomínaná pod menom Ogya.

Neskôr boli jej vlastníkmi rodiny Udvarnokyovcov a Bacsákovcov. V prvej polovici 19. storočia mali v chotári obce významné majetky Olgyayovci Karol, Žigmund a Vendelín Bacsák. Zaujímavé sú chotárne názvy Félnyárasd, Longordócz a Macsola.

Na začiatku 20. storočia obec tvorilo 48 domov s 248 rímsko-katolíckymi obyvateľmi, napospol maďarskej národnosti. Obec nemala kostol, poštu, telegraf ani železničnú stanicu. Tieto služby obyvateľom zabezpečovali susedné obce. Slovenský názov Oľdza bol zavedený v roku 1948.

V súčasnosti sa na rozsiahlom území vo veľkom stavajú rodinné domy, ktoré majú vplyv na nárast počtu obyvateľov (2018: 503 obyvateľov). V obci žije 41,68% maďarskej populácie, ktorá je na ústupe. ^[4]

Národnostné zloženie

Hospodárstvo

V katastrálnom území obce sa nachádzajú významné zásoby štrkopieskov nadregionálneho významu na báze riečnych náplavov Dunaja a Malého Dunaja. V oblasti, kde leží obec Oľdza, sú lokalizované aj významné zdroje kvalitnej pitnej vody vo väčšej hĺbke (katastrálne územie obce patrí do Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov).

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oľdza

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce