Pavol Hamžík
Súčasný veľvyslanec Slovenskej republiky v Maďarsku
Momentálne v úrade
od 2018
Rastislav Káčer
7. minister zahraničných vecí SR
V úrade 27. august 1996 – 11. jún 1997
Premiér	Vladimír Mečiar
Juraj Schenk Zdenka Kramplová
Bývalý podpredseda vlády SR
V úrade 30. október 1998 – 5. máj 2001
Premiér	Mikuláš Dzurinda
Mária Kadlečíková
Bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky v Ukrajine
V úrade 2009 – 2013
Urban Rusnák Juraj Siváček
Bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky v Nemecku
V úrade 1994 – 1996
neobsadené Milan Matlák (chargé d´Affaires a.i.)
Biografické údaje
Narodenie	20.8.195420. august 1954 (68 rokov) Trenčín, ČSR
Politická strana	KSČ (1984-1989) HZDS (1996-1997) SOP (1998-2003)
Alma mater	Univerzita Komenského v Bratislave Diplomatická akadémia Moskava Univerzita Mateja Bela
Národnosť	slovenská
Politický portál  Biografický portál

JUDr. Pavol Hamžík (* 20. august 1954, Trenčín) je slovenský právnik, politik a kariérny diplomat. V rokoch 1996 – 1997 bol ministrom zahraničných vecí SR, v rokoch 2001 – 2002 podpredsedom vlády SR. Pôsobil ako veľvyslanec v Nemecku a na Ukrajine, od augusta 2018 je mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Maďarsku.^[1] V rokoch 1999 – 2003 bol predsedom Strany občianskeho porozumenia.

Životopis

Hamžík sa narodil v Trenčíne v auguste 1954. V rokoch 1969-1973 navštevoval Gymnázium v Trenčíne. Po absolvovaní Právnickej fakulty Univerzity Komenského (1973-1978) pracoval ako právnik v Ústave mechanizácie odevnej výroby Trenčín.^[1] Od roku 1984 pôsobil na rôznych postoch federálnom Ministerstve zahraničných vecí v Prahe, následne ako konzul na veľvyslanectve ČSSR v Dánsku, ako vedúci Stálej misie SR pri KBSE vo Viedni či vo Fínsku (Helsinská následná schôdzka KBSE). V rokoch 1984-1989 bol Hamžík radovým členom Komunistickej strany Československa. Počas pôsobenia v diplomatických službách, si vzdelanie rozšíril o postgraduálne štúdium na Diplomatickej akadémii v Moskve, kde študoval od septembra 1989 do júna 1991.^[2]

Po vzniku Slovenska pracoval v rokoch 1993-1994 ako vedúci vládnej delegácie a Stálej misie SR pri Konferencii o bezpečnosti a spolupráci v Európe a na odzbrojovacích rokovaniach Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe (CFE) a Zmluvy Otvorené nebo vo Viedni. V KBSE pôsobil ako predseda Riadiacej skupiny k vojnovej kríze v bývalej Juhoslávii a ako zástupca SR v Trojke KBSE.^[1]

Tretia vláda Vladimíra Mečiara (1994 – 1998)

Od roku 1994-1996 Hamžík pôsobil ako veľvyslanec Slovenska v Nemecku. Od septembra 1996 do polovice roka 1997 bol členom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS). Dňa 27. augusta 1996 Hamžíka vymenovali za ministra zahraničných vecí SR. Po zmarenom referende o členstve SR v NATO a priamej voľbe prezidenta z funkcie ministra dňa 26. mája 1997 odstúpil. Následne pôsobil v súkromnej sfére ako právnik a manažér.

Prvá vláda Mikuláša Dzurindu (1998 – 2002)

V roku 1998 bol spoluzakladateľom a členom prípravného výboru Strany občianskeho porozumenia (SOP). Do 26. júna 1999 zastával funkciu prvého podpredsedu, potom ho zvolili za predsedu SOP. V tejto funkcii nahradil Rudolfa Schustera, ktorý sa stal prezidentom SR. V parlamentných voľbách v septembri 1998 bol Hamžík za SOP zvolený za poslanca Národnej rady SR. Od 30. októbra 1998 do 2001 zastával post podpredsedu vlády SR pre európsku integráciu, následne bol v rokoch 2001-2002 za NR SR členom Konventu o budúcnosti Európy.

Návrat do diplomatického zboru

Svoju činnosť SOP ukončila zlúčením so stranou SMER v roku 2003. Strana v dôsledku vnútorného rozpadu už v roku 2002 ani nekandidovala v parlamentných voľbách. Hamžík v rokoch 2002-2006 pôsobil opäť ako právnik a manažér. V roku 2006 nastúpil na ministerstvo zahraničných vecí ako generálny štátny radca, zároveň v rokoch 2007-2008 pôsobil tiež ako poradca ministra a predsedu vlády SR pre rokovania o Lisabonskej zmluve.^[3][1]

V máji 2009 bol vymenovaný za mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanec SR na Ukrajine, kde pôsobil do roku 2013. V rokoch 2014-2018 opätovne pôsobil na MZVEZ ako generálny štátny radca a poradca predsedu vlády pre energetickú bezpečnosť.^[1] V roku 2018 bol menovaný veľvyslancom SR v Maďarsku.

Akademická činnosť

Pavol Hamžík bol v rokoch 1995-1999 členom Vedeckej rady Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Tu obhájil a bol mu prepožičaný titul docenta, tiež tu pracoval ako prednášajúci.^[1] Od roku 2020 pôsobí ako prednášajúci na Diplomatickej akadémii Právnickej fakulty UK v Bratislave.

Osobný život

Hamžík je ženatý, jeho manželka Dagmar je lekárka. Spolu majú dve dcéry.^[1] Aktívne ovláda nemecký, anglický, ruský a český jazyk, dohovorí sa francúzsky, maďarsky, ukrajinsky a dánsky.

Referencie

1. ↑ ^{a b c d e f g} Veľvyslanec . mzv.sk, . Dostupné online.
2. ↑ TASR. Životopis Pavla Hamžíka. domov.sme.sk, 4. máj 2001. Dostupné online .
3. ↑ TASR. Kubiš si za poradcu vybral bývalého ministra a vicepremiéra Hamžíka. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2006-07-19. Dostupné online . ISSN 1335-4418.