Sivý vrch (geomorfologická časť)

	Sivý vrch
	geomorfologická časť
	Masív Sivého vrchu
Štát	Slovensko
Región	Liptov
Okresy	Liptovský Mikuláš, Tvrdošín
Nadradená ; jednotka	Západné Tatry
Susedné ; jednotky	Liptovské Tatry; Roháče; Zuberská brázda; Prosečné; Chočské podhorie; Matiašovské háje; Smrečianska pahorkatina
Súradnice	49°12′04″S 19°38′31″V / 49,201°S 19,642°V
Najvyšší bod	Sivý vrch
- výška	1 805 m n. m.
- súradnice	49°12′04″S 19°38′31″V / 49,201°S 19,642°V
	Poloha celku Poloha celku
	Poloha v rámci Tatier Poloha v rámci Tatier
	Wikimedia Commons: Sivý vrch
	Freemap.sk: mapa
	Mapový portál GKU: katastrálna mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°12′04″S 19°38′31″V / 49,201°S 19,642°V

Sivý vrch je geomorfologická časť Západných Tatier.

Vymedzenie

Nachádza sa v najzápadnejšej časti Západných Tatier a dominuje mu rozsiahly horský hrebeň s rovnomenným vrchom (1 805 m n. m.). Jalovecká a Bobrovecká dolina so sedlom Pálenica ohraničujú Sivý vrch na východe od Liptovských Tatier, severnejšie nadväzujú Roháče, obe časti Západných Tatier. Na severe susedí Zuberská brázda, podcelok Podtatranskej brázdy, západným smerom leží Prosečné, patriace do Chočských vrchov. Južným smerom nadväzuje Podtatranská kotlina a jej časti Chočské podhorie, Matiašovské háje a Smrečianska pahorkatina.^[1]

Vrcholy

Sivý vrch (1 805 m n. m.)
Ostrá (1 763 m n. m.)
Veľká kopa (1 648 m n. m.)
Malá kopa (1 637 m n. m.)
Babky (1 566 m n. m.)

Významné sedlá

Ochrana prírody

Celý Sivý vrch je súčasťou Tatranského národného parku, z maloplošných chránených území sa tu nachádza národná prírodná rezervácia Mních, Sivý vrch a Suchá dolina, ako aj prírodná rezervácia Úplazíky.^[2]

Turizmus

Táto časť Tatier patrí medzi turisticky menej navštevované, no lákadlom sú skalné bralá a poloha na okraji pohoria s jedinečnými výhľadmi. Sivý vrch (1 805 m n. m.) je najzápadnejším vrchom v hlavnom tatranskom hrebeni, hoci južným smerom pokračuje bočný hrebeň a značený chodník až na Babky (1 566 m n. m.). Hrebeň je prístupný z viacerých smerov z okolitých dedín tak na Orave, ako aj v Liptove. Medzi Malou kopou a Mníchom sa nachádza Chata pod Náružím.^[2]

Referencie

↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sivý vrch (geomorfologická časť)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.

[mapa-2] mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.

[1]

[2]

z d u Tatry
Podcelky (časti)	Západné Tatry Červené vrchy Liptovské kopy Liptovské Tatry Osobitá Roháče Sivý vrch Východné Tatry Belianske Tatry Vysoké Tatry
Veľkoplošné chránené územie	Tatranský národný park Tatrzański Park Narodowy (Poľsko)
Národné prírodné rezervácie	Batizovská dolina Belianske lúky Belianske Tatry Bielovodská dolina Dolina Bielej vody Furkotská dolina Javorová dolina Juráňova dolina Kotlový žľab Kôprová dolina Mengusovská dolina Mlynická dolina Mních Mokriny Mraznica Nefcerka Osobitá Pramenište Roháčske plesá Sivý vrch Skalnatá dolina Slavkovská dolina Studené doliny Suchá dolina Štôlska dolina Tichá dolina Uhlištiatka Važecká dolina Velická dolina
Prírodné rezervácie	Baba Blatá Bor Bôrik Brezina Čikovská Fľak Goliašová Grapa Hrádok nad Pavúčou dolinou Jedliny Jelšina Kút Mačie diery Machy Medzi bormi Pálenica Pastierske Pavlová Pod Črchľou Poš Rašelinisko Skalka Slavkovský jarok Surovec Úplazíky
Národné prírodné pamiatky	Belianska jaskyňa Brestovská jaskyňa Javorinka
Prírodné pamiatky	Hybická tiesňava
Vybrané vrcholy Východných Tatier	Gerlachovský (2 654) Gerlachovská veža (2 642) Lomnický (2 633) Ľadový (2 627) Pyšný (2 621) Zadný Gerlach (2 616) Lavínový (2 606) Malý Ľadový (2 602) Kotlový (2 601) Lavínová veža (2 600) Malý Pyšný (2 590) Veľká Litvorová veža (2 581) Strapatá veža (2 565) Kežmarský (2 556) Vysoká (2 547) Malá Litvorová veža (2 547) Supia veža (2 540) Končistá (2 537) Baranie rohy (2 526) Dračí (2 523) Veľká Vidlová veža (2 522) Veterný (2 515) Malý Kežmarský (2 514) Zadný Ľadový (2 512) Rysy (2 503) Kriváň (2 495) Bradavica (2 476) Slavkovský (2 452) Východná Vysoká (2 429) Kôprovský (2 363) Jahňací (2 230) Havran (2 151) Ždiarska vidla (2 141) Hlúpy (2 061) Zadné Jatky (2 020)
Vybrané sedlá Východných Tatier	Bystré (2 314) Furkotské sedlo (2 277) Kopské (1 750) Ľaliové (1 952) Lomnické (2 190) pod Ostrvou (1 966) pod Svišťovkou (2 023) Poľský hrebeň (2 200) Predné Kopské (1 780) Priečne (2 353) Prielom (2 290) Sedielko (2376) Široké (1 826) Váha (2 340) Vyšné Kôprovské (2 180)
Vybrané vrchy Západných Tatier	Bystrá (2 248) Jakubina (2 194) Baranec (2 185) Baníkov (2 178) Plačlivé (2 125) Ostrý Roháč (2 088) Volovec (2 063) Brestová (1 903) Sivý vrch (1 805) Osobitá (1687)
Sedlá Západných Tatier	Baníkovské (2 045) Bystré (1 960) Gáborovo (1 890) Jamnícke (1 908) Pálenica (1 570) Parichvost (1 870) Pyšné (1 791) Račkovo (1 958) Smutné (1 965) Tomanovské (1 686) Žiarske (1 917)
Zoznamy	štítov Vysokých Tatier vrcholov v Západných Tatrách vrcholov v Belianskych Tatrách dvojtisícoviek Tatier sediel Vysokých Tatier