Súradnice: 48°08′34″S 17°07′00″V / 48,142751°S 17,116774°V / 48.142751; 17.116774

Strana zelených
Základné informácie
Skratka	SZ
Založenie	21. október 1991
Predseda	Pavel Petrík
Najviac poslancov	42 (NR SR 1998 ako súčasť SDK)
Poslancov	0 (Národná rada SR) 0 (Európsky parlament)
Volebný výsledok	0,42% (NR SR 2012) 0,46% (EP 2014)
Ideológie	Zelená politika Ekológia
Ďalšie informácie
Sídlo	Sienkiewiczova 4, Bratislava
Farby	zelená
Web	www.szonline.sk
Politický portál

Politika na Slovensku Vývoj od roku 1989
Ústava Slovenskej republiky
Ústavní činitelia
Prezidentka SR: Zuzana Čaputová Predseda NR SR: Boris Kollár Predseda vlády SR: Ľudovít Ódor
Štátne orgány
Národná rada · Vláda · Prezident Ústavný súd · Súdna rada · Najvyšší súd Prokuratúra · Verejný ochranca práv · Najvyšší kontrolný úrad
Politické strany v Národnej rade
Koalícia
nie je
Opozícia
SMER – SD · SaS · OĽANO · SME RODINA · ĽSNS · HLAS – SD · ŽIVOT · REPUBLIKA · ZA ĽUDÍ · Demokrati · PS
Vlády
1989 – 1990 · 1990 – 1991 · 1991 – 1992 1992 – 1994 · 1994 – 1994 · 1994 – 1998 1998 – 2002 · 2002 – 2006 · 2006 – 2010 2010 – 2012 · 2012 – 2016 · 2016 – 2018 2018 – 2020 · 2020 – 2021 · 2021 – 2023 od 2023
Poslanci NR SR
1992 – 1994 · 1994 – 1998 · 1998 – 2002 2002 – 2006 · 2006 – 2010 · 2010 – 2012 2012 – 2016 · 2016 – 2020 · 2020 – 2023
Voľby na Slovensku
Prezidentské voľby
(1989) · 1993 · 1998 · 1999 · 2004 2009 · 2014 · 2019
Parlamentné voľby
1990 (fed.) · 1992 (fed.) · 1994 · 1998 · 2002 · 2006 · 2010 · 2012 · 2016 · 2020 · 2023
Krajské voľby
2001 · 2005 · 2009 · 2013 · 2017 · 2022
Komunálne voľby
1990 · 1994 · 1998 · 2002 2006 · 2010 · 2014 · 2018 · 2022
Európske parlamentné voľby
2004 · 2009 · 2014 · 2019
Referendá
1994 · 1997 · 1998 · 2000 2003 · 2004 · 2010 · 2015 · 2023
Zahraničná politika
Európska únia · NATO · OSN · WTO OECD · OBSE · Vyšehradská skupina

Sídlo na Sienkiewiczovej 4 v Bratislave

Strana zelených (skratka SZ), medzi rokmi 1991-2006 Strana zelených na Slovensku, skratka SZS, je environmentálne orientovaná politická strana pôsobiaca na Slovensku. V roku 1990 sa ako súčasť československej Strany zelených dostala do Slovenskej národnej rady. Od volieb do Európskeho parlamentu v roku 2014 je politicky neaktívna.

Vedenie strany

Predsedom strany od roku 2014 je Pavel Petrík.^[1]

Vedenie strany zvolené na sneme 11. októbra 2008:

• Peter Pilinský – predseda
• Ivan Hirländer – prvý podpredseda
• predsedníctvo: Martin Jóna, Róbert Beňo, Jana Budáčová, Miroslav Král, Norbert Lojko, Diana Chladeková a Martin Stolár
• Róbert Beňo po odchode zo strany v roku 2009 bol nahradený Petrom Nováčikom

História

Súčasť federálnej Strany zelených (1990-1991)

Strana zelených vychádza ideovo aj organizačne zo Strany zelených, ktorá bola založená ako prvá „zelená“ strana v postkomunistických krajinách (vtedy fungujúca na území celého Česko-Slovenska). Väčšinu vtedajších členov tvorili aktivisti SZOPK. Strana bola formálne založená 9. decembra 1989, zaregistrovaná bola 3. februára 1990 a ustanovujúci snem sa konal 17. februára 1990 v Brne. Na sneme boli zriadené tri vetvy (česká, moravskosliezska a slovenská), neskôr bola vytvorená aj vetva pražská. Prvý zjazd slovenskej vetvy Strany zelených sa konal vo februári 1990 v Banskej Bystrici a prvým zvoleným predsedom bol Juraj Mesík.

V roku 1990 slovenská vetva Strany zelených kandidovala samostatne a dosiahla 3,49 %, čo znamenalo zisk šiestich poslaneckých mandátov v Slovenskej národnej rade z celkového počtu 150. V roku 1990 získala strana celkovo v Česko-Slovensku 452 poslaneckých mandátov a 54 pozícií starostov v miestnych a mestských zastupiteľstvách.

Strana zelených na Slovensku (1991-2006)

Slovenská vetva Strany zelených sa ale postupne osamostatňovala a 21. októbra 1991 bola samostatne zaregistrovaná na Ministerstve vnútra pod názvom Strana zelených na Slovensku (SZS). Súčasný názov (Strana zelených) používa od februára 2006.

Počas obdobia 1991-1992 bol predsedom SZS Peter Szabó. 15. februára 1992 sa zo strany odštiepilo krídlo, ktoré nesúhlasilo s rozdelením Československa a vystupovalo ako samostatná Strana zelených, známe aj ako Zelená liga. Toto krídlo sa neskôr zlúčilo s pravicovou Demokratickou stranou, a SZS potom existovala ďalej samostatne.

Vo voľbách roku 1992 SZS získala 2,14 % v Slovenskej národnej rade a 2,62 % vo Federálnom zhromaždení ČSFR. Pred voľbami 1994 vystúpilo zo SZS niekoľko osôb, vrátane poslankyne Z. Lazarovej, a za pomoci HZDS vytvorili stranu Slovenská zelená alternatíva (SZA). Aktivisti zo SZS vo voľbách 1. októbra 1994 na spoločnej kandidátke so stranou Spoločná voľba (SV) dostali do parlamentu 2 poslancov.

Na 5. zjazde v roku 1992 bol za predsedu zvolený Jozef Pokorný. V roku 1994 sa SZS stala súčasťou prvej predvolebnej koalície politických strán. Ako súčasť ľavicovej koalície s Strana demokratickej ľavice (1990) a SDSS a Agrárnym hnutím, sa so ziskom 10,4 % voličov stala parlamentnou stranou. V regionálnych voľbách v roku 1994 získali zelení 206 poslaneckých mandátov a 11 mandátov starostu.

Hoci SZS spolupracovala v rokoch 94-98 s ľavicovou SV, nepovažovala sa za ľavicu. Vyhlasovala, že jej cieľom je zabezpečenie trvalo udržateľného života s prihliadnutím k sociálnym a ekologickým podmienkam Slovenska. Osou programu bol trvalo udržateľný rozvoj, dôraz na priamu demokraciu, samosprávu, úspory energie, sociálne ekologické trhové hospodárstvo, postupnú likvidáciu atómových elektrární, profesionalizáciu armády, šance pre ženy a zníženie nezamestnanosti.

Na 6. zjazde SZS 1995 bol potvrdený Jozef Pokorný v pozícii predsedu. V júni 1995 bola SZS prijatá do Európskej strany zelených (EGP) ako jej 28. riadny člen.^[2]

Na siedmom zjazde SZS v roku 1997 bolo zvolené nové predsedníctvo pod vedením Zdenky Tóthovej. Nové vedenie pripravilo podmienky pre vstup zelených do SDK, na základe ktorého prijali kandidáti zelených členstvo v tejto koalícii. Na základe toho zelení získali v roku 1998 4 poslanecké mandáty (L. Ambróš, A. Juriš, P. Prokopovič a J. Rusnák). Stali sa súčasťou tzv. zelenej platformy SDK. Neskôr J. Rusnák a P. Prokopovič opustili SZ a stali sa súčasťou novozaloženej strany SDKÚ. L. Ambróš sa stal predsedom Parlamentného výboru pre životné prostredie a A. Juriš predsedom Parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo. Z. Tóthová prijala pozíciu štátnej tajomníčky Ministerstva životného prostredia. V roku 1998 získali zelení 12 mandátov starostov obcí a 127 mandátov v miestnych samosprávach.

Na 9. zjazde v roku 1999 bol za predsedu zvolený L. Ambróš a bolo umožnené dvojité členstvo členom zelenej frakcie SDK a tým aj ich návrat do materskej strany. 10. zjazd v januári 2002 zvolil nového predsedu – P. Petríka. SZ získala vo voľbách do NR SR v roku 2002 0,98 %, čo znamenalo 28 365 voličov. Zelení boli neúspešní aj v prvých voľbách do Vyšších územných celkov (VÚC), keď nezískali ani jeden mandát.

Strana zelených (2006-súčasnosť)

V parlamentných voľbách v roku 2006 podporili predstavitelia strany Slobodné fórum.

17. februára 2006 strana zmenila názov zo Strany zelených na Slovensku (SZS) na Stranu zelených (SZ) a odštiepilo sa od nej krídlo, ktoré znovuvytvorilo ako novú stranu Stranu zelenej alternatívy (SZA), ktorá od 26. 9. 2008 pôsobí pod názvom Strana zelených Slovenska (SZS)^[3] a na jej predsednícky post zasadol Martin Čulen. SZ nekandidovala do volieb do NR SR v roku 2006 samostatne, ale na kandidátke Slobodného fóra. Žiaden z jej kandidátov (tak, ako ani Slobodné fórum) sa do Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) nedostal.^[4]

Na 14. sneme v novembri 2008 sa stal novým predsedom Peter Pilinský. Strana sa prvýkrát zúčastnila volieb do Európskeho parlamentu (EP) v roku 2009 s programom Zelená šanca pre našu Európu. Kandidátka, na čele so študentkou Janou Budáčovou, bola zložená z občianskych aktivistov a získala 2,11 % a žiadne kreslo v EP.

Vo voľbách do NR SR v roku 2010 strana kandidovala na listine SDĽ a Únie – strany pre Slovensko.

Pred predčasnými parlamentnými voľbami do NR SR v marci 2012 nastal medzi „zelenými“ rozruch, keď sa na kandidátnej listine objavila nová strana Zelení. Išlo ale o stranu, ktorá nemala s ekológiou nič spoločné.^[5][6] Ďalšia strana, s ktorými sa SZ niekedy zamieňa, je, okrem Strany zelených Slovenska, strana Zelení-Strana národnej prosperity, ktorá ale tiež nie je „zelená“.

Pri voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 kandidát Strany zelených Michal Kocmunda podporil celoeurópsku občiansku iniciatívu StopVivisection.^[7] V tom istom roku v komunálnych voľbách si SZ udržala svoje poslanecké mandáty a niekoľko desiatok starostov.^[8]

Volebné výsledky

Výsledky volieb do Národnej rady SR (do r. 1993 Slovenskej národnej rady), v ktorých sa zúčastnila strana Strana zelených.

¹ Strana sa zúčastnila volieb v štvorkoalícii Spoločná voľba, ktorú tvorili strany Strana demokratickej ľavice, Sociálnodemokratická strana Slovenska a Hnutie poľnohospodárov Slovenskej republiky a Strana zelených na Slovensku.

² Strana podporovala kandidátku Slovenskej demokratickej koalície, na ktorej kandidovali niektorí bývalí členovia strany, ktorí formálne vstúpili do SDK; SDK vzniklo tesne pred voľbami spojením strán Demokratická únia, Kresťanskodemokratické hnutie, Demokratická strana, Sociálnodemokratická strana Slovenska a Stranou zelených na Slovensku (DÚ+KDH+DS+SDSS+SZ).

³ Strana oficiálne podporila kandidátku Slobodného fóra, niektorí členovia strany sa zúčastnili volieb práve na kandidátke SF, lenže ono sa do parlamentu nedostalo.

⁴ Členovia strana kandidovali na kandidátnych listinách SDĽ a Únie – strany pre Slovensko. Ani jedna z týchto strán sa do parlamentu nedostala.

Výsledky volieb do Európskeho parlamentu, v ktorých sa zúčastnila Strana zelených.

Volebné preferencie

Volebné preferencie strany v percentách podľa Štatistického úradu SR do marca 2009. Od apríla 2009 preferencie podľa agentúry Focus. (pozn. referencie podľa agentúry Median SK – júl 2009).

Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do parlamentu.

Politici Strany zelených

Články o politikoch SZ sú uvedené v kategórii Politici SZ.

Predsedovia SZ

• 1990 – 1991 Juraj Mesík
• 1991 – 1992 Peter Sabo
• 1992 – 1997 Jozef Pokorný
• 1997 – 1999 Zdenka Tóthová
• 1999 – 2002 Ladislav Ambróš
• 2002 – 2008 Pavel Petrík
• 2008 - 2014 Peter Pilinský
• od 2014 Pavel Petrík

Prehľad zelených strán na Slovensku

Referencie

1. ↑ Výpis z registra politických strán a politických hnutí - Strana zelených . Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, . Dostupné online.
2. ↑ http://europeangreens.eu/parties/strana-zelenych-0/
3. ↑ http://www.hejrup.sk/view.php?cisloclanku=2006061501
4. ↑ http://www.sme.sk/c/2961054/do-komunalnych-volieb-idu-dve-strany-zelenych.html
5. ↑ http://ipolitika.sk/2012/03/strana-zelenych-verzus-zeleni/
6. ↑ http://www.humanisti.sk/view.php?nazevclanku=strana-zelenych-ma-cislo-9&cisloclanku=2012030015
7. ↑ http://www.stopvivisection.eu/en/content/see-list
8. ↑ http://www.szonline.sk/zeleni-uspeli-v-komunalnych-volbach/

Externé odkazy

• oficiálna stránka strany
• http://www.sznr.sk/ SZ KZ Nitra
• SZ v registri strán MV SR