Strofa (iné názvy: sloha, zastarano sloka^[1]) je uzavretá rytmická, významová, intonačná, obvykle i syntaktická básnická jednotka skladajúca sa z minimálne dvoch veršov.^[2] Jej samostatnosť sa zvýrazňuje grafickým odčlenením od zvyšku strof.^[2] Tradične mávajú strofy jednej básne jednotnú stavbu (totožný počet rovnako rytmicky organizovaných veršov, rovnaké usporiadanie rýmu).^[2]

Jedným z delení, podľa ktorého možno strofy roztriediť je počet veršov. Antická verzológia rozdelila strofy na nasledovné:^[3](s. 172)

• distichton – dva verše
• tristich – tri verše
• tetrastich – štyri verše

Okrem vyššie uvedených gréckych termínov sa v slovenskej verzológii pre trojveršovú strofu používa aj výraz terceto a pre štvorveršovú kvarteto.^[3](s. 172) Ďalej existuje kvinteto (päť veršov), sexteto (šesť veršov) a pod.

Okrem počtu veršov môžeme pri delení vziať do úvahy aj stopovú organizáciu strofy, rozvrh rýmov v nej a pod. Ak sa berie ohľad aj na tieto atribúty, poznáme napr. tieto typy strof:

• tercína – Trojveršová strofa talianskeho pôvodu najčastejšie zložená z päťstopových jambických veršov s typickým rozvrhnutím rýmov (každý rým sa v básni objaví trikrát).^{[3](s. 173)[4]}
• ritornel – Trojveršová strofa podobná tercíne s odlišným usporiadaním rýmov (schéma aba cdc efe – druhý verš sa nerýmuje).^[5]
• stanca – Osemveršová strofa talianskeho pôvodu obsahujúca desaťslabičné verše jambického spádu so schémou rýmu abababcc.^[3](s. 174)
• nona – Deväťveršová strofa talianskeho pôvodu, ktorá vznikla rozšírením stancy o jeden verš, ktorý sa nerýmuje s predošlými.^[3](s. 174)
• decima – Desaťveršová strofa provensalského pôvodu skladajúca sa z rýmovaných (podľa schémy abbaaccddc alebo ababacdccd) osemslabičných veršov spočiatku trochejského, neskôr i jambického spádu.^[6]

Strofy je možné deliť i na základe autorov, ktorí ich vytvorili, napr. sapfická strofa podľa starogréckej autorky Sapfo.^[3](s. 172)

Literárny portál