Vostok 2

Znak misie
Údaje o misii
Názov misie:	Vostok 2
COSPAR ID:	1961-019A
Kozmická loď:	Vostok-3KA (výr. č. 4)
Nosná raketa:	Vostok-K 8K72K (výr. č. Je103-17)
Volací znak:	Орёл (Oriol – orol)
Posádka:	1
Kozmodróm (rampa):	Bajkonur, Kazachstan (LC-1)
Štart:	6. august 1961, 05:59:57 UTC
Pristátie:	7. august 1961, 07:11 UTC 11,5 km južne od obce (dnes mesto) Krasnyj Kut v Rusku 50°51′10″S 47°01′14″V / 50,85276°S 47,02048°V / 50.85276; 47.02048
Trvanie:	1 deň, 1 hodina, 11 minút
Počet obehov:	17,5
Apogeum:	244 km
Perigeum:	183 km
Doba obehu:	88,46 minút
Inklinácia:	64,93°
Vzdialenosť:	703 143 km
Hmotnosť:	4 731 kg (kozmická loď pri štarte)
Fotografia posádky
German Titov
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia Vostok 1 Vostok 3
Kozmonautický portál

Vostok 2 (rus. Восток-2) bol sovietsky pilotovaný kozmický let v rámci programu Vostok. Vostok 2 vyštartoval 6. augusta 1961 s kozmonautom Germanom Titovom na palube, ktorý na obežnej dráhe Zeme zotrval viac ako jeden deň a potom úspešne pristál na padáku. Bol to prvý kozmický let, pri ktorom človek strávil vo vesmíre celý jeden deň a zároveň let s najmladším členom posádky v histórii – German Titov mal vtedy 25 rokov.

Posádka

• German Titov (1), pilot

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka

• Andrijan Nikolajev, pilot

Rezervná posádka

• Grigorij Neľubov, pilot

Údaje o kozmickej lodi

Vostok 2 (podľa katalógu COSPAR 1961-019A) bola jednomiestna kozmická loď dlhá 5 metrov s priemerom 2,3 metra. Jej hmotnosť bola 4 731 kg. Dosiahla obežnú dráhu vo výške 183 – 244 km nad povrchom Zeme.

Prípravy na štart

V sobotu večer 5. augusta sa kozmonauti German Titov a Andrijan Nikolajev chystali k spánku v malom drevenom fínskom domčeku na kozmodróme Bajkonur. Navštívil ich hlavný konštruktér Sergej Koroľov, ktorý im oznámil, že záverečné prípravy na štart prebiehajú podľa plánu. „Dobre sa vyspite“, povedal údajne kozmonautom Koroľov predtým, než sa vrátil späť na štartovaciu rampu. Väčšina dôležitých špecialistov vstávala o 03:00 moskovského času (05:00 miestneho času) a hodinu neskôr prišla na štartovaciu rampu. O 05:00 moskovského času (07:00 miestneho času) dala štátna komisia, ktorá schvaľovala všetky dôležité rozhodnutia o lete, povolenie na natankovanie nosnej rakety a na štart.^[1]

V nedeľu 6. augusta Titova a Nikolajeva prebudil šéflekár Jevgenij Karpov ešte pred svitaním. Na oblohe svietili hviezdy, ale východný horizont sa už červenal. Obliekanie skafandra SK-1 znamenalo nasadiť si elektródy biologických čidiel, spodné prádlo, samotný skafander modrej farby, helmu a nakoniec žiarivo oranžový overal. Prvá z týchto procedúr mala trvať hodinu a pol, ale nakoniec trvala o 40 minút dlhšie, čo narušilo predštartovný plán.^[1]

Asi dve hodiny pred plánovaným štartom autobus priviezol Titova a Nikolajeva na štartovaciu rampu. Obaja kozmonauti sa rozlúčili (buchli sa helmami) a potom už Titov odišiel k rakete. Nikolajev ešte zostal čakať v autobuse, aby v prípade problémov mohol nahradiť Titova, ale nakoniec to nebolo potrebné. Nikolajev si tak už mohol vyzliecť skafander a odišiel pozorovať štart.^[1]

Priebeh letu

Štart

Vostok 2 vyštartoval o 08:59:57 moskovského času (10:59:57 miestneho času a 05:59:57 svetového času) pomocou nosnej rakety Vostok-K z kozmodrómu Bajkonur na území Kazachstanu, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu. „Keď som odštartoval, moja žena išla do lesa na hríby. Bolo to v nedeľu a ona tam šla úmyselne, aby nemusela odpovedať na dotieravé otázky novinárov,“ spomínal Titov. Vzlet rakety a navedenie kozmickej lode na obežnú dráhu Zeme prebehli bez problémov. Vostok 2 mal pôvodne uskutočniť tri oblety Zeme, ale hlavný konštruktér Sergej Koroľov ešte počas príprav presadil jednodenný let, ktorý bol určený na výskum dlhšieho pobytu ľudského tela v beztiažovom stave. Denník Pravda dokonca pre zvedavých rádioamatérov zverejnil v predstihu frekvencie, na ktorých bude prebiehať komunikácia Vostoku 2 so sledovacími stanicami. Sovieti však nechceli všetko odhaliť, a tak vypracovali systém kódových výrazov pre prípady potreby a núdze.^[1][2][3]

Na orbite

Titov na moldavskej poštovej známke z roku 2011 pri príležitosti 50. výročia jeho letu

Riadiace stredisko potvrdilo dosiahnutie obežnej dráhy asi 20 minút po štarte a sovietska tlač to čoskoro oznámila svetu. Kozmická loď sa dostala na dráhu vo výške 183 – 244 km nad povrchom. Titov sa stal druhým človekom na obežnej dráhe Zeme a štvrtým vo vesmíre. Podľa svojich spomienok sa prvých pár minút po navedení lode na obežnú dráhu len pozeral na pohybujúcu sa Zem za dvomi oknami kabíny. Potom si dal dole rukavice, otvoril priezor a skontroloval dôležité prístroje. Všimol si, že navigačný glóbus na palubnej doske sa začal pohybovať podľa plánu a ďalšie ukazovatele vyzerali normálne. Vyskúšal tiež rádio a prekvapilo ho, keď zachytil veľmi jasný signál od japonskej stanice vysielajúcej v ruštine. Uviedol, že zrejme z pozemnej stanice s volacím znakom „Vesna-2“, ktorá sa nachádzala v Chabarovsku na sovietskom Ďalekom východe, dostal informácie ohľadom charakteristík obežnej dráhy Vostoku 2.^[1]

O 09:46 moskovského času (06:46 svetového času) Vostok 2 letel nad južným Tichým oceánom a pokračoval ďalej na juh. Zo stanice v Chabarovsku Titov počul hrať starú ruskú pieseň Amurskie volny (Amurské vlny), ale signál postupne slabol. Okolo 09:50 už komunikácia s Chabarovskom skončila, keď loď zjavne letela nad najjužnejším bodom svojej obežnej dráhy nad južnou pologuľou. Okolo 10:00 Titov zadal kód, ktorým odblokoval mechanizmus manuálneho riadenia lode a vzápätí ho aktivoval. Začal sa pripravovať na cvičné zorientovanie lode, s ktorým začal zhruba o 10:05. Trvalo asi 20 sekúnd, kým sa loď prestala otáčať a stabilizoval ju. Hoci Titov v tom čase letel nad neosvetlenou časťou Zeme a so zhasnutými svetlami v kabíne, dokázal rozlíšiť tmavú oblohu za oknom a nočný povrch Zeme, ktorý mierne osvetľoval Mesiac. Titovovi trvalo asi 10 minút, kým loď dostal do požadovanej polohy, ktorú ohlásil okolo 10:15. V prípade zlyhania pristávacej automatiky by toto bol nevyhnutný manéver. Vostok 2 medzitým vyletel zo zemského tieňa, preletel cez Atlantický oceán, nad Afrikou a Stredozemným morom.^[1]

Na začiatku druhého obletu okolo Zeme, keď Vostok 2 opäť letel nad Sovietskym zväzom, Titov strávil asi 10 minút filmovaním zemského povrchu a oblohy. Indikátor svetelnej expozície na fotoaparáte však stratil svoj ciferník (pravdepodobne v dôsledku preťaženia počas štartu) a Titov odvtedy musel nastavenia fotoaparátu len odhadovať. Titovove zábery zemského povrchu boli zverejnené čoskoro po lete. Pokúsil sa tiež vyfotografovať pohľad na Zem cez okno Vzor, ktoré pilot používal pri manuálnej orientácii kozmickej lode počas letu. O 10:35 moskovského času (07:35 svetového času) najskôr telegrafoval zo série pripravených správ a informoval Kremeľ o úspešnom priebehu svojho letu, pričom aj osobne pozdravil prvého tajomníka Komunistickej strany ZSSR Nikitu Chruščova a sovietsky ľud. Titov sa tiež zjavne pokúsil korigovať mierne otáčanie lode z predpísanej polohy. Okolo 11:00 však prešiel do režimu stabilizácie rotácie a vypol manuálne riadenie. O 11:09 moskovského času (08:09 svetového času) začul silné rušenie na krátkych vlnách a stlmil zvuk, ale o päť minút neskôr začul v slúchadlách ruskú ľudovú pieseň. Krátko nato si spomenul, že od letových kontrolórov dostal správu, v ktorej mu poskytli údaje k aktualizácii navigačného glóbusu na palubnej doske. Titov sa sťažoval, že pripútaný k sedadlu len ťažko dosiahne na číselníky glóbusu. Aktualizácie tejto navigačnej pomôcky sa museli robiť prakticky na každom oblete a zmenilo sa to na dosť bolestivú rutinu. „Po pristátí som dokonca uvidel červené škvrny na mojej pravej ruke... a kým som na to dočiahol, veľmi som sa spotil,“ povedal Titov členom štátnej komisie po lete. O 11:10 Titov začal testovať svoj vestibulárny systém, pričom zaujal rôzne pózy, vrátane natiahnutia rúk so zavretými očami a následného pokusu dotknúť sa nosa. Zvládol to bez problémov. Podarilo sa mu tiež nakresliť rôzne geometrické tvary. Cvičenie s ostrými otáčkami hlavy však prerušil, pretože mal z toho nepríjemné pocity. O 11:27 zapol rádio a okamžite zachytil sovietsku patriotickú pieseň Marš entuziastov (Pochod nadšencov), po ktorej nasledovalo oficiálne oznámenie o úspešnom štarte Vostoku 2. Ďalšiu sériu sovietskych piesní začul o 11:32 na svojom krátkovlnnom rádiu, ktoré potom prepol na jednoduché volacie znaky, pretože tie mohol počuť aj počas letu nad najjužnejšími časťami obežnej dráhy.^[1]

Titov na východonemeckej poštovej známke z roku 1961

Keď Vostok 2 začal ďalší prelet nad Afrikou, Európou a Áziou, Titov oficiálne pozdravil všetkých ľudí na celom svete. Počas tretieho obletu Zeme mal o 12:42 moskovského času (09:42 svetového času) obedovať, ale priznal sa, že nemal absolútne žiadnu chuť do jedla. Odpil si len z tuby džúsu z čiernych ríbezlí. „Nebolo na tom nič zvláštneho a mohlo sa to normálne piť,“ spomínal si Titov, „keď som to otvoril... jedna kvapka unikla a plávala mi priamo pred nosom. Najskôr som ju zachytil viečkom tuby a potom vypil.“ Počas druhého a tretieho obletu mohol Titov komunikovať s pozemnou stanicou v Chabarovsku, ale všetky jeho pokusy o nadviazanie spojenia s Moskvou boli bezvýsledné, hoci telegrafné signály moskovskej stanice počul. O 13:20 si vykonal test sluchu, ktorý prebehol bez problémov. Potom si o 13:52 zmeral srdcový pulz, pričom mal 76 úderov za minútu. Počas piateho obletu si zopakoval testy vestibulárneho systému, ktoré zrejme prebehli v poriadku.^[1]

Počas šiesteho obletu sa pozemní kontrolóri pýtali Titova na tlak v systéme manuálneho riadenia lode, ktorý bol vtedy podľa kozmonauta na hodnote 110 atmosfér, hoci po vypnutí manuálneho riadenia s tlakom 120 atmosfér sa ho Titov ani nedotkol. Mal podozrenie na menší únik stlačeného plynu. O 17:00 moskovského času (14:00 svetového času) mal Titov večerať, ale ani po ôsmich hodinách vo vesmíre mu stále nechutilo jesť. Počas letu Vostok 2 získal tiež jedno nepríjemné prvenstvo. Stal sa prvým človekom, ktorý trpel „kozmickou chorobou“. Napriek nechuti do jedla sa prinútil zjesť paštétu z tuby, ale zostalo mu ešte viac zle. Na siedmy oblet mal naplánované ďalšie cvičné zorientovanie lode pomocou manuálneho riadenia, čo mu zjavne pomohlo nesústrediť sa na zhoršujúce sa príznaky kinetózy. Hoci sovietske zdroje trvali na tom, že Titov bol počas letu vo vynikajúcom zdravotnom stave, pripúšťali, že jeho vestibulárny systém prešiel „nejakými zmenami prejavujúcimi sa nepríjemnými pocitmi“. Sovietska tlač tiež uviedla, že teplota na palube kozmickej lode sa počas letu pohybovala od 10 do 25 °C. Po pristátí to inžinieri vysvetľovali tým, že omylom fungovala súčasne hlavná aj záložná ventilácia.^[1]

O 17:30 moskovského času (14:30 svetového času), krátko pred východom slnka, Titov opäť aktivoval systém manuálneho ovládania lode. Indikátor tlaku v nádržiach vtedy ukazoval hodnotu 110 atmosfér. S palivom musel šetriť a tlak v nádržiach nesmel klesnúť pod 100 atmosfér. Vynechal tak manéver, pri ktorom mal zadnú časť lode nasmerovať do polohy vpred. Cez okno Vzor videl, že zemský povrch pod ním ubieha smerom k nemu, čím sa potvrdilo, loď letí prednou časťou vpred. Napriek tomu loď nasmeroval do správnej vertikálnej polohy v rozmedzí asi 20°. Za oknom uvidel Mexický záliv a americké pobrežie. Pokúsil sa tiež urobiť nejaké fotografie a pozrieť sa cez malý ďalekohľad, ale podarilo sa mu to len čiastočne. Manuálne riadenie lode deaktivoval o 17:55, pričom v nádržiach zostalo 102 atmosfér. Neskôr sa hodnota tlaku vyšplhala na 110 atmosfér, pravdepodobne v dôsledku zahrievania. O 18:30 Titov po prvý a poslednýkrát počas svojho letu použil toaletu, čo bolo ďalšie prvenstvo vo vesmíre. Sovietska tlač sa tým však radšej nechválila po celom svete. Inžinieri a lekári zaoberajúci sa systémom podpory života mohli byť spokojní. Titov ich ubezpečil, že na jeho prekvapenie bol „tok“ rovnako plynulý ako na Zemi. „Cítil som sa nie úplne dokonalo, ale dosť na to, aby som šiel spať,“ spomínal Titov. Keď však zastrel okná kabíny, ostalo mu na zvracanie. „Dostal som hygienický vak, do ktorého som vyvrátil svoje raňajky a večeru. Potom som vak schoval do skrinky a šiel spať.“ Telemetrické údaje, ktoré jeho biosenzory prenášali na Zem však ukázali, že kozmonaut nie je úplne v poriadku. Šéflekár Jevgenij Karpov ale ubezpečil ostatných, že kozmonautov stav sa zlepší, keď si pospí. Titov sa stal prvým človekom, ktorý vo vesmíre spal. Podľa letového plánu mal ísť spať 6. augusta o 18:30 moskovského času (15:30 svetového času) a zbudiť sa 7. augusta o 02:00 moskovského času (6. augusta o 23:00 svetového času). Keď sa pokúšal zaspať, všimol si, že jeho ruky sa pred ním vznášajú, a tak sa ich pokúsil pridržať bezpečnostnými pásmi. Neskôr uviedol, že zaspávanie v beztiažovom stave bolo oveľa jednoduchšie ako v simulátore na Zemi, kde mal vždy nutkanie zmeniť polohu tela. Napriek tomu sa niekoľkokrát prebudil. Raz počas 10. a 11. obletu a poslednýkrát počas 13. obletu, len 15 minút pred koncom spánkovej periódy. Potom opäť zaspal a zobudil sa o 35 minút neskôr. Od sledovacích staníc na Kamčatke a v Ussurijsku neprichádzali žiadne správy. Koroľovov spolupracovník Boris Čertok si spomínal, že hlavný konštruktér sa tak rozčúlil, že obvinil veliaceho dôstojníka týchto staníc z toho, že jeho muži spia v službe. V skutočnosti však spal Titov. Pozemní kontrolóri si očividne všimli, že kozmonaut má normálny pulz, a tak nevydali žiaden poplach, ale ako obvykle mu poskytli najnovšie údaje pre aktualizáciu glóbusu. Po nadviazaní spojenia s Titovom a zistení skutočnej situácie dostal Čertok za úlohu, aby pre sovietsky hodinársky priemysel vypracoval špecifikácie pre kozmický budík. Titovov stav sa medzitým síce zlepšil, ale naďalej nebol úplne v poriadku. Skúsenosti s letom človeka do vesmíru boli v tom čase veľmi malé, a tak sa špekulovalo i o tom, či nemá kozmonautova nevoľnosť súvislosť s radiáciou a či je vôbec ľudský organizmus schopný prežiť v beztiažovom stave dlhší čas.^[1][3]

Pristátie

Ráno 7. augusta sa počas 17. a zároveň posledného úplného obletu Zeme Sergej Koroľov a predseda štátnej komisie Leonid Smirnov rozprávali s Titovom a pýtali sa ho, či je pripravený na záverečné operácie. Po malom zmätku v komunikácii Titov odpovedal, že je všetko pripravené na pristátie. Odložil ďalekohľad, kameru a letový denník a začal monitorovať pristávaciu automatiku, ktorá loď v poriadku zorientovala do polohy pre brzdiaci manéver. Brzdiaci zážih začal okolo 09:57 moskovského času (06:57 svetového času) a trval 40 sekúnd. Približne 10 sekúnd po skončení zážihu sa mal automaticky oddeliť prístrojový úsek od návratovej kabíny Vostoku. Prístrojový úsek sa od návratovej kabíny síce oddelil, ale nie úplne, pretože s ňou zostal spojený sústavou káblov. Keď návratový modul Vostoku 2 vstúpil do horných vrstiev atmosféry, Titov nechal zo zvedavosti otvorené žalúzie okien kabíny, pričom videl oranžovú žiaru a neskôr aj približujúce sa kúsky taviacich sa antén. Podľa Titova došlo k úplnému oddeleniu návratovej kabíny od prístrojového úseku pravdepodobne prehorením káblov okolo 10:07. Kabína s kozmonautom sa následne začala chaoticky otáčať rôznymi smermi, ale nakoniec sa ustálila. Za jej oknami zúrili plamene a z lode odlietali kúsky tepelnej izolácie. Kvôli účinkom silného preťaženia sa Titovovi rozmazávalo videnie a začali mu tiecť slzy. O niekoľko desiatok sekúnd však preťaženie ustúpilo a opäť mohol voľne dýchať. Vo výške asi 7 km nad zemou sa automaticky katapultoval z kabíny. Chvíľu predtým, si všimol odlupujúci sa kus vnútornej izolácie kabíny, ktorý sa zrejme odtrhol pri odpálení poklopu. Titov mierne odvrátil hlavu z predpísanej polohy na katapultáž a následný náraz mu spôsobil zranenie nosa, ktorý si udrel o vnútro helmy. Po vystrelení z kabíny mu niekoľko kvapiek krvi z poraneného nosa spadlo na sklo prilby. Pri otvorení stabilizačného padáka sa katapultážne sedadlo s Titovom niekoľkokrát divoko otočilo. Následný náraz ho z kresla odhodil a otvoril sa hlavný padák. Pri zostupe cez oblačnosť zrazu vypadol zo svojho puzdra záložný padák, ktorý sa najprv len hojdal pod kozmonautom, ale vo výške približne 1 km sa začal „nalievať“. Našťastie sa síce záložný padák omotal okolo šnúr hlavného padáka a jeho vrchlík sa naplnil, ale súčasne sa „nevylial“ vrchlík hlavného padáka.^[1][3]

Titov na ruskej poštovej známke z roku 2001 pri príležitosti 40. výročia letu Vostok 2

Medzitým si Titov všimol, ako kabína Vostoku 2 pristála neďaleko železničnej trate a rýchlo k nej prišlo auto a veľa ľudí. Prekvapilo ho, keď zistil, že ho vietor odnáša priamo na železničnú trať, ku ktorej sa práve blíži rýchlik smerujúci do Moskvy. Na pristátie si Titov spomínal: „So svojím padákom som pristával asi päťdesiat metrov od železnice, blížil som sa k nej a myslel som, že narazím do prechádzajúceho vlaku. Potom ma asi päť metrov nad zemou poryv vetra obrátil, takže keď som dopadal na zem, letel som pozadu a urobil som tri kotrmelce. Vietor sa znova prudko oprel do padáka, takže ma to ťahalo po zemi. Keď som otvoril priezor svojej helmy, padala mi do nej hlina. Viete, saratovskí poľnohospodári toho roku celkom dobre zorali polia, inak by moje pristátie bolo ešte tvrdšie.“ Pristál po vyše jednom dni letu, 7. augusta o 10:11 moskovského času (07:11 svetového času), 11,5 km južne od obce (dnes mesto) Krasnyj Kut v Saratovskej oblasti. Stal sa vtedy najmladším kozmonautom sveta, ktorý letel do vesmíru. V čase letu mal 25 rokov. Vlak za hlasitého škrípania bŕzd zastavil a pár ľudí z neho vyskočilo a utekalo smerom k Titovovi, ktorý vtedy nemal práve najlepšiu náladu. „Povedal som im: ‚Na čo pozeráte? Pomôžte mi dať dole skafander. Som hrozne unavený.‘ Mala byť pre mňa pripravená čistá ľahká kombinéza, do ktorej by som sa mohol prezliecť, ale ako obvykle ju niekto zabudol zabaliť do mojej výbavy.“ Jedna žena, ktorá prišla autom bola v takom zhone, aby sa dostala ku kozmonautovi, že vošla do výmoľa a udrela sa hlavou o volant. Titov nakoniec na svoje prekvapenie prikladal na jej zranenia obväzy zo svojej lekárničky.^[1][2][3]

Keď sa ho jeho náhradník Nikolajev pýtal na let, Titov mu údajne odporučil: „Andrjucha, trénuj svoj vestibulárny systém!“ Spolu s mnohými vyznamenaniami a výsadami pre Titova a jeho rodinných príslušníkov sa Rada ministrov ZSSR rozhodla, že Titovovi vyplatí 15 000 rubľov zo svojho rezervného fondu. Na vtedajšie sovietske štandardy išlo o veľké množstvo peňazí.^[1]

Po už druhom zlyhaní sekvencie oddelenia úsekov lode začali Boris Čertok a Leonid Voskresenskij (spolupracovníci Koroľova) vyšetrovanie, ktoré odhalilo, že na vine je jeden zle umiestnený drôt. Počas nominálnej sekvencie sa mala najprv odhodiť zástrčka umbilikálneho kábla elektroniky a pyronálože spolu s malými gilotínami mali potom zabezpečiť fyzickú separáciu úsekov. Inkriminovaný vodič mal za úlohu preniesť povel k oddeleniu zástrčky kábla, ale len zlomok sekundy predtým bol preseknutý jednou z pyrogilotín. Drôt pre budúce lety premiestnili a problém zdanlivo vyriešili. Ďalším z výstupov tejto misie bolo rozhodnutie prizvať do štátnej komisie zástupcu ministerstva železníc. Do budúcna sa malo zabezpečiť zosúladenie cestovných poriadkov s programom letov tak, aby k podobnému stretnutiu, aké zažil Titov s rýchlikom, už nedošlo (podobné opatrenie sa následne urobilo aj s energetikmi a od určitej doby sa počas pristátia v danej oblasti vypínali nadzemné elektrické linky).^[3]

Návratová kabína Vostoku 2 bola neúmyselne zničená počas vývoja kozmickej lode Voschod.^[1]

Referencie

Externé odkazy

• Vostok 2 na stránkach spacefacts.de (po anglicky)
• Vostok 2 v Malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)
• Kritické momenty kosmonautiky 2. díl (po česky)