ZSNP

Slovalco

Závod Slovenského národného povstania (ZSNP)^[1] bol podnik na výrobu a spracovanie hliníka pri Žiari nad Hronom, ktorý začali budovať v roku 1951. Dnes je bývalá hlinikáreň, národný podnik, potom akciová spoločnosť, rozdelená do viacerých firiem s rôznymi majiteľmi (napr. Slovalco, a.s., ZSNP, a.s., Hydro aluminium, Nemak, Fagor Ederlan Slovakia, Thermosolar a ďalšie^[2]). Závod, neskôr priemyselný park, je na území medzi obcami Ladomerská Vieska a bývalej obce Horné Opatovce.^[3]

Dejiny

O výstavbe závodu sa začalo uvažovalo už v polovici roku 1950, keď Výskumný ústav kovov v Prahe pripravil hrubé odhady investičných nákladov, údaje o potrebách hlavných surovín a elektrickej energie. Podnet na výstavbu závodu v ČSR prišiel aj zo strany Sovietskeho zväzu na zasadnutí Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) v novembri 1950.^[4] Vzhľadom na to, že na území Česko-Slovenska sa nenachádzajú ložiská bauxitu, sa v januári a máji 1951 konali rokovania v Prahe a Budapešti o dodávke maďarského bauxitu a spočiatku aj oxidu hlinitého.

Pôvodne sa kalkulovalo s tým, že závod bude umiestnený na dvoch miestach, vo Sv. Kríži nad Hronom (od roku 1955 Žiar nad Hronom) a v lokalite Modrého Kameňa. V októbri 1951 na odporúčanie sovietskych expertov sa rozhodlo umiestniť celý závod v priestore Sv. Kríža nad Hronom.^[5] Hospodárska rada pri ÚV KSČ a vláda definitívne rozhodli o výstavbe hlinikárne južne od Sv. Kríža nad Hronom 28. apríla 1951 a v novembri 1951 sa začalo s výstavbou.

Robotnícka kolónia pre továreň bola navrhnutá v obci Svätý Kríž nad Hronom, s pohotovostným sídliskom v Ladomeri, ktorý leží na druhom brehu Hrona. Plánovaná kapacita hlavného sídliska bola 16 000 obyvateľov. Dediny v blízkosti závodu sa po jeho uvedení do prevádzky rozvíjali diametrálne odlišným spôsobom. Horné Opatovce boli v roku 1960 vyhlásené za neobývateľné a postupne boli vysťahované a zbúrané. Oficiálne bola obec Horné Opatovce zrušená k 1. 7. 1969. V obci Ladomer bolo postavené sídlisko pozostávajúce zo 64 bytových domov typu T52. Obce Ladomer a Vieska boli zlúčené v roku 1960 a na mapách ich dnes nájdeme ako obec Ladomerská Vieska.^[6]Obec Svätý Kríž postupne menila svoj ráz z agrárnej dediny na industriálne mesto. V roku 1951 sa začala výstavba prvých bytových domov na novom sídlisku.57 Počet obyvateľov Žiaru nad Hronom rýchlo rástol. Pred založením závodu mala obec Svätý Kríž len 1 449 obyvateľov, v roku 1960 ich už bolo 8 784. V rokoch 1952 – 1960 bolo postavených 2 584 nových bytových jednotiek.

Výroba čistého kovového hliníka sa v priemyselnom meradle robí len elektrolýzou oxidu hlinitého rozpusteného v roztavenom kryolite. Tento postup teda vyžaduje najskôr vyrobiť oxid hlinitý. Technológia jeho výroby je ovplyvnená zložením použitej hliníkovej rudy. Oxid hlinitý je východiskovou surovinou pre elektrolýzu. Najviac sa používajú zásadité spôsoby výroby tohto oxidu. Možno ich rozdeliť do dvoch skupín: Bayerová metóda a spekacia Söderbergova metóda.^[7] Pretože maďarský bauxit bol nízkej kvality nedala sa využiť Bayerova metóda. Kvalitnejší bauxit sa najprv dovážal z Juhoslávie^[3], z Ghany. Po roku 1989 aj z iných krajín.

Prečo sa však závod nevybudoval v Maďarsku, kde sa nachádzal bauxit a vyrábal oxid hlinitý, ale v Česko-Slovensku, resp. na Slovensku, nie je dodnes presne známe. Zrejme tu zohrali dôležitú úlohu strategické činitele a vysoká spotreba hliníka v Česko-Slovensku. Továreň mala slúžiť predovšetkým na zbrojnú výrobu. Hliník ako strategický výrobok podliehal v tom čase embargu zo strany západných štátov.

Historické míľniky

• 1951 - založenie Kovohút Hron, n.p. s pôvodným sídlom v Prahe. Investor, ktorý spustil projekciu a výstavbu na jar 1951, ktorú plánovala Hutný projekt a realizovali Hutné stavby vtedy s názvom Kovohuty Hron. V januári 1952 sa Kovohuty Hron presťahovali z Prahy do Žiaru.^[3]
• 1953 - vyrobená prvá tona hliníka. 29. augusta 1953 začala výroba hliníka
• 1954 - zmena názvu podniku na Závod Slovenského národného povstania
• 1958 (15.7.1958) - slávnostné odovzdanie celého závodu (elektrolýza a meniareň II) do prevádzky
• 1967 - rozšírenie produktového portfólia o finálne výrobky a polotovary z hliníka (tzv. druhovýroba)
• 1985 - začiatok rozsiahlej modernizácie výroby hliníka^[8]
• 1998 - ukončenie výroby primárneho hliníka Söderbergovou technológiou
• október 1994 - EBRD a Hydro Aluminium sa stali akcionármi Slovalca
• 2002 - začiatok privatizácie ZSNP, a.s. Pentou^[9]

- (31.12.2002) zmena názvu Závod Slovenského národného povstania, a. s. na ZSNP, a.s.

• 2004 - vyrobená miliónta tona hliníka
• 2006 - získanie certifikátu Bezpečný podnik (1. spoločnosť na Slovensku)
• Majoritný akcionárom ZSNP, zo skupiny Penta Investments, poslala ZSNP, a.s. do likvidácie 1. septembra 2020. Menšinovým akcionárom (s podielom 1,65%) ponúkli 8 eur za jednu akciu.^[10]
• 2023 - Ukončenie výroby

Pobočné závody

• Banská Bystrica (bývalý Medený hámor) od roku 1968 produkcia elektrolitického zinku
• Vajsková (antimón)
• Banská Štiavnica (akumuláry Akusit)

Súčasnosť

Privatizácia (odštátnenie) závodu sa síce začala už v roktóbri roku 1994, keď EBRD a Hydro Aluminium sa stali akcionármi onévho Slovalca, ale až v roku 2002 začala privatizácia ZSNP, a.s. Pentou.^[9] V roku 1998 sa úplne ukončila zastaraná neekologická výroba hliníka Söderbergovou technológiou a znížili sa emisie. Taktiež sa nedávno zlikvidovalo bývalé odkalisko červeného kalu, ktoré bolo veľkou záťažou a hrozbou pre životné prostredie v prípade havárie. Celá halda sa pokryla špeciálnou nepriepustnou textíliou a následne sa zatrávňuje.

Na začiatku 21. storočia závod vyrobil približne 160 000 ton hliníka a hliníkových produktov elektrolytickou metódou.

Referencie

Externé odkazy

• Oficiálna stránka firmy Slovalco, a.s.
• Oficiálna stránka firmy ZSNP, a.s.
• BARNOVSKÝ, Michal, 2007  Industrializácia Slovenska a životné prostredie v období komunistického režimu PDF (56 kB)