Estetika (z gr.) je v širšom zmysle teória o prírodnej a zároveň umeleckej kráse, o jej podstate, zákonoch a pôsobení na človeka. V užšom zmysle teória umenia. Človek, ktorý sa zaoberá estetikou je estetik.Medzi základné estetické kategorie patrí: krásne/ škaredé/ komické/ tragické/ vznešené.

Estetikou sa dnes zaoberajú jednotlivé vedy umení, napr. dejiny umenia, literárna veda, hudobná veda, filmová teória a podobne.

Estetika skúma:

• ako subjektová estetika:
  • podmienky vzniku umeleckých diel (produkčná estetika)
  • podmieky a formy prijímania estetického predmetu (recepčná estetika)
  • podmieky vzniku a platnosti estetických hodnotových a vkusových súdov (formálna estetika)
  • pôsobenie krásna na pozorovateľa
• ako objektová estetika:
  • určenie rysov a funkcií tvoriacich krásu
  • vzťah medzi prírodnou a umeleckou krásou
  • štruktúrnu analýzu umeleckého diela, určenie pojmu umelecké dielo a úlohy umenia
  • vzťah medzi formou a obsahom, umeleckú techniku a materiál v umeleckom diele (estetika formy, obsahová estetika)
  • vzťah jednotlivých druhov umení
  • vzťah umenia k skutočnosti, dejinám a spoločnosti
  • vzťah krásy a umenia k pravde

Estetika na Slovensku sa objavila až v posledných storočiach. Jej vývoju, štúdiu sa venuje samostatný článok Estetika na Slovensku, ktorý tiež obsahuje pracoviská a estetické spoločnosti na Slovensku.

V staroveku boli krása a umenie ešte prísne oddelené pojmy.

Estetiku ako označenie pre samostatnú disciplínu zaviedol vo svojom diele Aesthetica (1750-1758) Alexander Gottlieb Baumgarten. Baumgarten chápe estetiku ako všeobecnú „teóriu zmyslového poznania“, čím do oblasti filozofie zavádza oblasť cítenia a pocitov. V užšom zmysle estetiku chápe ako „teóriu slobodných umení“, ktorá zahŕňa teoretickú časť (heuristika, metodológia, semiotika) a praktickú časť (návod na výrobu umeleckých diel). Za „krásne“ považuje len veci, ktoré sú predmetom zmyslového poznania a ktoré spĺňajú isté kritériá dokonalosti. Na Baumgartena v roku 1790 v podstate nadviazal aj Immanuel Kant. Podľa J. W. Goetheho krásu vytvára zákon, ktorý sa v určitom jave slobodne manifestuje. Podľa F. Schillera je estetika „estetická výchova človeka“.

Nasledovalo obdobie idealistických (špekulatívnych) estetikov (Friedrich Wilhelm Joseph Schelling, K. W. F. Solger, Christian Hermann Weisse, Arthur Schopenhauer, neskôr Friedrich Theodor Vischer). Vyvrcholením tohto obdobia je estetika G. W. F. Hegela.

Nasledovala (v komunistických krajinách až do konca ich existencie) materialistická estetika, čiže estetika orientovaná na kritiku spoločnosti. Umelecké diela sa považovali za „nadstavbu“, ktorá je v určitom vzťahu k spoločenskej „základni“. Pojmu sa venoval najmä Karl Marx, ktorý k prvkom nadstavby (čo je popri umeniu aj právo a náboženstvo) zastával názor, že vyjadrujú vlastné záujmy vládnucej triedy ako údajný všeobecný záujem. Umelci sa považujú za prevažne osoby závislé od vládnucej „triedy“.

Odvtedy až dodnes je tendencia oddeliť estetiku od filozofických smerov (systémov) a začínajú prevládať isté metodologické postoje. Až dodnes estetika zahŕňa najmä odbory:

• psychologická estetika (Gustav Fechner, Franz Brentano, Theodor Lipps, J. Volkelt)
• pragmatická estetika (Charles Sanders Peirce, John Dewey, Charles W. Morris, Susanne Langer)
• fenomenologická estetika (M. Geiger, Max Scheler, W. Conrad, Roman Ingarden, Martin Heidegger)

Najmodernejším smerom, vlastne akýmsi opakom bežnej špekulatívnej estetiky, je informačno-teoretická resp. abstraktná estetika, ktorá sa orientuje podľa pojmov teórií, ktoré používajú exaktné vedy. Pomocou semiotiky a štatistiky skúma komunikatívne procesy medzi umelcom, umeleckým dielom a príjemcom.

Hlavný článok: Estetika na Slovensku

Estetika na Slovensku sa objavila až v posledných storočiach. Náznaky estetického myslenia sa síce objavovali v rôznych starších textoch, ale systematické estetické myslenie sa objavilo až na prelome 18. a 19. storočia. Prvé estetické diela boli písané po latinsky alebo po maďarsky. Až od polovice 19. storočia možno hovoriť o slovenskom estetickom myslení, keď začali vznikať aj po slovensky písané estetické teórie. Od prvých spisov reagovala slovenská estetika na svetový vývin, hlavne na nemeckú estetiku, filozofiu a psychológiu, avšak vznikali tu aj originálne a ucelené estetické systémy. V prvej polovici 20. storočia sa objavil prvý pokus o históriu slovenskej estetiky aj snahy o hlbšie premýšľanie o čiastkových estetických problémov. Na Slovensku pôsobili estetici a filozofi z iných krajín, ktorí prinášali do slovenskej estetiky svoje témy. Zároveň začali pôsobiť myšlienky marxistickej estetiky, objavili sa aj prvé estetické polemiky v časopisoch a pod. Udomácňovala sa formálna a štrukturálna metóda. Po 2. svetovej vojne prevládla marxistická estetika, avšak jej vulgárna podoba sa na Slovensku dlhodobo nepresadila. V rámci slovenskej marxistickej estetiky bol od 60. rokov 20. storočia nosný axiologický prúd, semiotické prístupy, alebo širšie postavené kulturologické myslenie. V posledných desaťročiach 20. storočia sa slovenská estetika rozvíjala v celej šírke tém a metodologických prístupov.

Estetika je podľa Baumgartena veda o zmyslovom poznaní krásna.

Podľa Hegela je estetika filozofia umenia.

• Aristoteles
• Demokritos
• Denis Diderot
• Georg Wilhelm Friedrich Hegel
• Immanuel Kant
• Platón
• Wolfgang Welsch

• Aristotelova estetika
• fenomenologická estetika
• Hegelova estetika
• estetika Tomáša Akvinského
• estetika zhora

• miera
• príroda
• smer

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Umelecký portál

• MISTRÍK, E.. Estetický slovník. Bratislava : Iris, 2007.