Praveké umenie
Megalitické stavby v Carnacu, Francúzsko
Základné údaje
Trvanie:	40000 pred Kr. – 2000 pred Kr.
Filozofia:	praveké náboženstvá, manizmus, kult slnka, kult Veľkej Matky
Autori
Architektúra:	Stonehenge, Carnac, Klobuky, El Infiernito, Brodgar
Sochárstvo:	Venuša (soška), Moravianska venuša, Venuša z Lespugne, Barčianska Venuša, Venuša z Willendorfu
Hudba:	bubnová reč, tónová reč
Maľba:	Lascaux, Altamira
Dejiny umenia Praveké umenie Kromlech dolmen menhir venuša jaskynná maľba Altamira Lascaux Niaux Rouffignac Staroveké umenie Sochárstvo v starovekom Egypte Maliarstvo v starovekom Egypte Architektúra Mezopotámie Egejská kultúra Antické umenia Rímske umenie Grécke umenie Stredoveké umenie Predrománske obdobie Merovejovské obdobie Karolínska renesancia Ottonské obdobie Románske obdobie Gotika Novoveké umenie Renesancia Manierizmus Barok Klasicizmus Rokoko Empír Umenie 19. storočia Romantizmus Realizmus Predrafaelisti Art and craft Esteticizmus Barbizónska škola Peredvižnici Impresionizmus Neoimpresionizmus Postimpresionizmus Symbolizmus Les Nabis Secesia Art Nouveau Moderné umenie Fauvizmus Expresionizmus Kubizmus De Stijl Purizmus Funkcionalizmus Medzinárodný sloh Section d'Or Futurizmus Rayonizmus Suprematizmus Kubofuturizmus Konštruktivizmus Metafyzická maľba Dadaizmus Organická architektúra Surrealizmus Tachizmus Abstraktný expresionizmus Action painting Pop art Socialistický realizmus Nový realizmus Nová figurácia Hyperrealizmus Fotorealizmus Kinetic art Opt art Koncept art Minimal art Land art Body art Graffity Postmoderná maľba Hi-tech Dekonštruktivizmus

Praveké umenie je najdlhšia, najmenej známa, počiatočná epocha vo vývoji umenia v období zhruba 40000 – 2000 rokov pred Kristom. Po ňom nasleduje staroveké umenie.

Praveké umenie

O najstaršom vývojovom období človeka a jeho umeleckých výtvoroch existuje dosiaľ len veľmi málo informácií. Ide o predhistorické, preddejinné obdobie o ktorom svedčia len artefakty archeologických nálezov a porovnávacie výskumy sociológov, psychológov, etnológov či posledné vedecké metódy, akými je napr. uhlíková analýza. Objavy výtvarných prejavov pravekého človeka sú staré len cca 160 rokov.

Najstaršie výtvarné prejavy sú pripisované cromagnonskému človeku z obdobia paleolitu (staršia doba kamenná), ktorý žil v Európe a Ázii.

Obdobie paleolitu sa datovalo približne od 40 000 do 10 000 rokov pred Kr. Prvé stopy paleolitického umenia sa vyskytujú už v jeho staršej fáze, kedy sa nachádzajú rozličné rytiny na skalných stenách, vyplnené červeným okrom. Najvýznamnejšou jaskyňou z tohto obdobia je jaskyňa Altamira v severnom Španielsku.

Hlavný rozvoj paleolitického umenia nastáva v jeho mladšej fáze, kedy už nie je ťažisko kresby na kontúre, ale na farbe. Kresby majú plne rozvinutú perspektívu a vyriešený je aj problém tieňovania v jednej farbe. Z tohto obdobia poznáme aj skladiská farbív – depoty, pričom farby sa používali zmiešané s tuhou a nános na skalách je veľmi silný. Ako farby sa využívali suroviny vyskytujúce sa voľne v prírode, napr. oker, kysličníky železa, či mangán. Vznik malieb bol tiež podmienený,"mágiou" a obradom zasväcovania. Hlavnou témou sú lov a rozmnožovanie. Zvieratá sú namaľované realisticky, v postoji, ktorý je pre zviera typický. Jaskyne slúžili na rôzne kultové obrady.

Výtvarný prejav paleolitu a neolitu

Funkcia umenia v tomto období nie je jasná. Dosiaľ je neznáme či bola motiváciou pravekého človeka potreba tvoriť, zachycovať svoj okolitý svet, či lovecké rituály.

Najstaršie výtvarné prejavy sa zachovali v jaskyniach. Išlo o tzv. imobilné (jaskynné maľby) a mobilné (rytiny do kosti, sošky Venuší, zvierat) prejavy.

Najzákladnejším delením výtvarného prejavu pravekého človeka:

• realistická tendencia zobrazenia v západnej Európe
• geometrická abstrakcia vo východoeurópskej časti

Ďalšími prejavmi boli aj tzv. makkaroni, kedy išlo o plynulé stopy rukou do mäkkého ílovitého materiálu. V pravekom umení sa často vyskytujú aj odtlačky rúk či ich maľba, predovšetkým ľavej ruky. Končatiny bývajú občas obtiahnuté tmavou farbou.

V jaskynnom maliarstve sa najprv prejavuje, „archaický štýl“, neskôr realistické, či expresívne zobrazovanie zvieracích motívov. Známymi jaskyňami sú Lascaux, Rouffignac, Niaux Les Trois Fréres, Font-de-Gaume, či Altamira z ktorých väčšina sa nachádza vo franko-kantaberskej oblasti.

Štýly jaskynných malieb

1. Frankokantáberský sa vyznačuje monumentálnou veľkosťou kresby. Zvieratá sú namaľované v pokoji.

2. Levantínsky je veľmi živý, zvieratá sú zachytené v pohybe, stráca sa monumentálnosť kresby. Z tohto okruhu poznáme tiež kresby ľudí. Sú nakreslení v odeve a kresby zachytávajú rozličné pohybové scény. Najznámejším náleziskom je jaskyňa Lascaux v južnom Francúzsku, kde sa nachádza viac ako 500 obrazov. Maľby sa datujú do obdobia 13 000 pred Kristom.

Okrem jaskynných malieb poznáme z tohto obdobia malé plastiky z mamutoviny, alebo kostí, ktoré zobrazujú ženu matku, tzv. Venušu.

Périgordská škola

(30000 – 13500 pred Kr.) Charakteristické sú primitívne postupy zobrazovania. Farebné bodky, neskôr čiary zo splývajúcich bodiek. Striekaná maľba= odtlačky rúk lemované farbou sa našli v Gargase. Okruhliaky z La Colombiére a kosti s rytinami. Vrcholom tejto školy sú výtvory z jaskyne Lascaux, z obdobia 13 500 pred Kr., ktoré využívajú krútenú perspektívu, pri ktorej je zviera zobrazované z profilu, ale jeho parohy spredu. Objekty sú modelované, ale dômyslene tieňované. Známa je „Sieň býkov“. Vrcholnými sú však aj prejavy v jaskyniach Niaux či Font-de-Gaume.

Magdalénska škola (15. – 10. tisícročie pred Kr.)

Magdalénska škola je obdobím rozmachu monumentálnych jaskynných malieb. Prejavuje sa nová elegancia a presnosť línie, plochy tiel sa začínajú pokrývať čiernou farbou, zjavná je však aj anatomická presnosť a odpozorovaný detail. Objavuje sa pravá perspektíva a postavy už sú usporiadané do tematických celkov- stretnutie mamutích stád, zvieratá stojace čelom k sebe. Zaraďuje sa tu napr. Rouffignac.

Neolit

Častými prejavmi sú mobilné výtvory. Venuše, ale vyrobené z hliny sa nachádzajú aj na neolitických sídliskách, kde ich často sprevádzajú aj z hliny vypálené sošky zvierat. Okrem toho sa výtvarné cítenie neolitického človeka prejavuje najmä na tvarovaní a výzdobe nádob. Keramika je zdobená rozličnými ozdobnými prvkami, čo umožňuje rozlíšiť neolitické kultúry a stanoviť ich presné datovanie.

Megalitické stavby

Okolo r. 3000 pred Kr. sa začali stavať obrovské stavby, pravdepodobné náhrobného charakteru. V mnohých prípadoch však nie je úplne jasný účel ich existencie (hroby, označenia kultových miest, observatória).

Na prelome 2. a 3. tisíročia sa objavujú dolmeny. Ide o stavby v tvare kamenného stola, tvorené plochým kameňom spočívajúcim na dvoch alebo štyroch menších kameňoch. Iným typom stavby sú menhiry, zvisle postavené neopracované alebo prispôsobené kamene veľkých rozmerov. Objavujú sa celé aleje menhirov, ktoré sa rozšírili v 2. tisícročí. Zo známych je alej v Carnacu (Francúzsko), ktorú tvorí niekoľko tisíc menhirov, rozostavených v rovnobežných radoch na veľkom území. Jednou z najznámejších stavieb je aj britský Stonehenge z obdobia okolo 3500 až 1100 rokov pred Kr., ktorý je pravdepodobne zasvätený kultu slnka. Pôdorys je zložený z kružnice a podkovy a má vonkajší kruhový obvod s priemerom 100 m.

Pozri aj

• paleolitické umenie
• staroveké umenie

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.