Čierny štít
vrch
Čierny štít
Štát	Slovensko
Región	Prešovský
Okres	Poprad
Obce	Vysoké Tatry, Tatranská Javorina
Časť	Vysoké Tatry
Pohorie	Tatry
Podcelok	Východné Tatry
Povodia	Poprad, Dunajec
Nadmorská výška	2 529,0 m n. m.
Súradnice	49°12′19″S 20°12′03″V / 49,2054°S 20,2007°V / 49.2054; 20.2007
Orogenéza/vrásnenie	Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	len s horským vodcom
Prvovýstup	K. Englisch, A. Englisch J. Hunsdorfer st.
- dátum	1898
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Čierny štít
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Čierny štít^[1] (2 529,0 m n. m.^[2]; poľ. Czarny Szczyt,nem. Papirustalspitze,Papirusspitze, maď. Papirusz-csúcs)^[3]) je vrch vo Vysokých Tatrách na Slovensku. Leží nad osadou Tatranská Lomnica, približne 15 km severne od Popradu.^[4] Východným smerom stojí Chata pri Zelenom plese.^[2]

Názov

Jeho pomenovanie vyplýva z tmavého zafarbenia skaly. Nemecké a maďarské pomenovanie štítu je iné. Vychádza z informácie o Jánovi Andrejovi Papirusovi, stolárskom pomocníkovi sliezskeho pôvodu z podtatranských Matejoviec (miestna časť Popradu), ktorý na sklonku leta 1771 zahynul na Čiernom štíte pri kutaní zlata. Hovorí sa, že náhodou sa mu dostal do rúk zlatokopáčsky zemský kľúč a pomútil mu hlavu. Stále ho čítal a 22 rokov hľadal poklady v okolí Zeleného plesa. Jeho osud dodnes pripomína názov Papirusova štrbina, ktorá je medzi Čiernym štítom a Čiernymi vežami.^[3]

Poloha

Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.^[5] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina.^[1] Najbližšími sídlami sú juhovýchodne situovaná Tatranská Lomnica, južne sa nachádza Starý Smokovec, severozápadne Tatranská Javorina a severovýchodne Ždiar.^[2] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a jeho vrcholom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Javorová dolina a Dolina Bielej vody kežmarskej.^[4]

Opis

Impozantná skalná pyramída leží v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Ľadovým štítom (2 627 m n. m.) a Jahňacím štítom (2 230 m n. m.). Severným smerom sa nachádza Kopa brán (2 030 m n. m.), Svinka (2 163 m n. m.), Kolový štít (2 418 m n. m.), Jahňací štít (2 230 m n. m.) a Kozí štít (2 111 m n. m.), východným Jastrabia veža (2 137 m n. m.), Veľká Svišťovka (2 038 m n. m.), Malý Kežmarský štít (2 514 m n. m.), Kežmarský štít (2 556 m n. m.) a Lomnický štít (2 633 m n. m.), južným Pyšný štít (2 621 m n. m.), Prostredný hrot (2 441 m n. m.), Baranie rohy (2 526 m n. m.) a Široká veža (2 461 m n. m.) a západným Ľadový štít (2 627 m n. m.), Snehový štít (2 465 m n. m.), Široká (2 210 m n. m.) a Svišťovky (2 070 m n. m.).^[2]

Čierny štít sa týči nad východne ležiacou Veľkou a Malou Zmrzlou dolinou, ktorými voda odteká Zeleným potokom do Kežmarskej Bielej vody v povodí rieky Poprad. Západne sa nachádza Čierna Javorová dolina, ktorou vodu odvádza Čierny potok do Javorinky v povodí Dunajca. Pre horolezcov je zaujímavá južná stena a prvý horolezecký výstup je známy z r. 1898. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.^[4]

Výhľady

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol^[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú okolité vrcholy Vysokých Tatier a hrebeň Belianskych Tatier, pri vhodných podmienkach aj Slanské vrchy, Levočské vrchy, Oravské Beskydy a mnohé vrchy južného Poľska.^[7]

Turistika a horolezectvo

Na vrchol nevedie žiadna turistická cesta a pre turistov je prístupný len s horským vodcom. Pre horolezcov na vrchol vedú viaceré cesty s rôznymi stupňami obťažnosti. Väčšina vedie v JV a J stene štítu. Prvý doložený výstup uskutočnil 24. júla 1898 Karol Englisch s matkou Antoniou a horským vodcom Jánom Hunsdorferom. Zimný prvovýstup uskutočnil 28. decembra 1911 Tibold Kregczy a Lajos Rokfalusy.

Prístup

Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto vrchol nie je voľne prístupný. Na východnom úpätí stojí Chata pri Zelenom plese, prístupná:

• po červenej turistickej značke:
  • od severu zo Ždiaru cez Široké a Kopské sedlo a rázc. pri Veľkom Bielom plese
  • od juhu zo Skalnatého plesa cez Veľkú Svišťovku
• po žltej turistickej značke z rázc. Kežmarská Biela voda cez Dolinu Zeleného plesa^[4]

Referencie

Pozri aj

• Vysoké Tatry
• Javorová dolina (národná prírodná rezervácia)
• Dolina Bielej vody kežmarskej (národná prírodná rezervácia)
• Tatranský národný park
• Zoznam vrcholov vo Vysokých Tatrách

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čierny štít

Externé odkazy

• Poloha na turistickej mape