Lavínový štít
vrch
Lavínový štít na pravom okraji
Štát	Slovensko
Región	Prešovský
Okres	Poprad
Obce	Tatranská Javorina, Vysoké Tatry
Časť	Vysoké Tatry
Pohorie	Tatry
Podcelok	Východné Tatry
Povodia	Dunajec, Poprad
Nadmorská výška	2 606 m n. m.
Súradnice	49°10′00″S 20°07′53″V / 49,1666°S 20,1313°V / 49.1666; 20.1313
Orogenéza/vrásnenie	Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	len s horským vodcom
Poloha v rámci Tatier
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Lavínový štít (2 606 m n. m.^[1]; poľ. Lawinowy Szczyt, nem. Lawinenspitze, maď. Lavinacsúcs) je piaty najvyšší vrch Vysokých Tatier na Slovensku. Leží nad Vyšnými Hágmi, približne 15 km severozápadne od Popradu.^[2] Juhovýchodne stojí Sliezsky dom.^[3]

Názov

Pomenovali ho horolezci na začiatku 20. storočia. Svahy okolitých hrebeňov, ktoré sú obrátené do Velickej doliny sú známe častými lavínami.^[4]

Poloha

Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.^[5] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina. Najbližšími sídlami sú južne situované Vyšné Hágy, Nová Polianka a Tatranská Polianka, juhovýchodne leží Starý a Nový Smokovec, východne Tatranská Lomnica a Tatranská Lesná, severne Tatranská Javorina a juhozápadne Štrbské Pleso.^[3] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Bielovodská dolina a Velická dolina.^[2]

Opis

Lavínový štít sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Popradským Ľadovým štítom (2 396 m n. m.) a Východnou Vysokou (2 428 m n. m.). Je to výrazná elevácia na severnom hrebeni Zadného Gerlachovského štítu, medzi jeho masívom a Veľkou Litvorovou vežou. Je tak súčasťou Gerlachovského hrebeňa od Gerlachovského štítu po Poľský hrebeň. Lavínový štít tvorí dvojvrchol s Lavínovou vežou. Vedie cezeň populárna Martinova cesta - Martinka na Gerlach z Poľského hrebeňa.^[6]

Severným smerom sa nachádza Kačacia veža (2 197 m n. m.), Mlynár (2 170 m n. m.), Litvorový štít (2 413 m n. m.), Hrubá veža (2 086 m n. m.) a Velický štít (2 319 m n. m.), východným Východná Vysoká (2 428 m n. m.), Bradavica (2 476 m n. m.) a Veľká Granátová veža (2 318 m n. m.), južným Kvetnicová veža (2 433 m n. m.), Gerlachovský štít (2 654 m n. m.), Kotlový štít (2 537 m n. m.) a Kostolík (2 262 m n. m.) a západným Končistá (2 538 m n. m.), Batizovský štít (2 448 m n. m.), Popradský Ľadový štít (2 396 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.) a Gánok (2 462 m n. m.).^[3] Severozápadne leží Kačacia dolina, ktorú odvodňuje Biela voda do Dunajca, východne sa nachádza Velická dolina, z ktorej voda odteká Velickým potokom do rieky Poprad. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.^[2]

Výhľady

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol^[1] umožňuje kruhový rozhľad. Vďaka značnej nadmorskej výške umožňuje pozorovať mnohé vrcholy Vysokých Tatier, severnú časť hrebeňa Belianskych Tatier, no tiež Oravské Beskydy, Nízke Tatry, Volovské vrchy, Branisko a mnohé vrchy v južnom Poľsku.^[7]

Prístup

Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto pohyb turistov je možný len značenými chodníkmi. Neďalekým sedlom Poľský hrebeň prechádza zeleno značený turistický chodník z Tatranskej Polianky okolo chaty Sliezsky dom, ktorý sa pod hrebeňom pripája na modro značenú trasu z Lysej Poľany cez Litvorovú dolinu a sedlo Prielom ku Zbojníckej chate a do Tatranskej Lomnice.^[2][1]

Výstupy

Štít je dostupný len s horským vodcom. Prví horolezci na piatom najvyššom štíte Vysokých Tatier boli Janusz Chmielowski, Klemens Bachleda a Stanisław Stopka, 26. júla 1904 (letný výstup) a Pavel Krupinský a Matthias Nitsch, 22. marca 1936 (zimný výstup).

Referencie

Pozri aj

• Vysoké Tatry
• Bielovodská dolina (národná prírodná rezervácia)
• Velická dolina (národná prírodná rezervácia)
• Tatranský národný park
• Zoznam vrcholov vo Vysokých Tatrách

Externé odkazy

• Poloha na turistickej mape