Batizovský štít
vrch
Batizovský štít od Batizovského plesa
Štát	Slovensko
Región	Prešovský
Okres	Poprad
Obce	Tatranská Javorina, Vysoké Tatry
Časť	Vysoké Tatry
Pohorie	Tatry
Podcelok	Východné Tatry
Povodia	Dunajec, Poprad
Nadmorská výška	2 448,1 m n. m.
Súradnice	49°09′55″S 20°07′26″V / 49,1652°S 20,1239°V / 49.1652; 20.1239
Orogenéza/vrásnenie	Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	len s horským vodcom
Prvovýstup	Karol Jurzyca Józef Galko-Rusnák
- dátum	1900
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Batizovský štít
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Batizovský štít (2 448,1 m n. m.^[1]; poľ. Batyżowiecki Szczyt, nem. Botzdorfer Spitze, maď. Batizfalvi csúcs) je mohutný dvojvrcholový štít Vysokých Tatier na Slovensku.^[2] Leží v závere Batizovskej doliny nad Vyšnými Hágmi, približne 15 km severozápadne od Popradu.^[3]

Názov

Pomenovanie štítu je odvodené od obce Batizovce, v katastrálnom území ktorej štít do roku 1947 ležal. Pastieri z tejto obce v minulosti pásli svoje stáda v Batizovskej doline.^[2][4]

Poloha

Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.^[5] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina. Najbližšími sídlami sú južne situované Vyšné Hágy a Nová Polianka, juhovýchodne leží Tatranská Polianka, Tatranské Zruby, Starý a Nový Smokovec, východne Tatranská Lomnica, severne Tatranská Javorina a juhozápadne Štrbské Pleso.^[1] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Bielovodská dolina a Batizovská dolina.^[3]

Opis

Batizovský štít sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Popradským Ľadovým štítom (2 396 m n. m.) a Lavínovým štítom (2 606 m n. m.). Zo severnej strany uzatvára Bielovodskú dolinu, resp. čnie nad Kačacou dolinou. Štít je viditeľný aj z podhoria (z Batizoviec a blízkeho okolia) a jeho úpätím, popri Batizovskom plese, vedie Tatranská magistrála. Z nej sa naskytá na štít pekný pohľad, kedy sa tento odráža v hladine plesa. Pred štítom leží malý vrchol, ktorý sa nazýva Kostolík. Od Zadného Gerlachu ho oddeľujú Západné a Východné Batizovské sedlo, medzi ktorými leží hrebeň, tzv. Batizovské zuby. Do obidvoch dolín padajú zo štítu steny vysoké 150 – 300 m (Gerlachovské spády na severe), po ktorých vedie mnoho horolezeckých trás (hlavne na juh, v smere z Batizovskej doliny). Na západ od neho leží Kačací štít, od ktorého je oddelený množstvom zubov a štrbín (napr. Batizovská ihla, Prostredná Batizovská štrbina, Batizovská kopa, Kačací hrb, Prostredné Kačacie sedlo a iné). Štít má dva vrcholy – hlavný: Veľký Batizovský štít a o 3 metre nižší, západný Malý Batizovský štít, ktoré sú oddelené Vyšnou Batizovskou štrbinou.^[4]

Severným smerom sa nachádza Kačacia veža (2 197 m n. m.), Mlynár (2 170 m n. m.), Hrubá veža (2 086 m n. m.) a Litvorový štít (2 413 m n. m.), východným Velický štít (2 319 m n. m.), Východná Vysoká (2 428 m n. m.), Bradavica (2 476 m n. m.), Lavínový štít (2 606 m n. m.), Kvetnicová veža (2 433 m n. m.) a Gerlachovský štít (2 654 m n. m.), južne Kotlový štít (2 537 m n. m.), Kotol (2 367 m n. m.), Kostolík (2 262 m n. m.) a Končistá (2 538 m n. m.) a západným Štôlská veža (2 471 m n. m.), Popradský Ľadový štít (2 396 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.) a Gánok (2 462 m n. m.).^[1] Severne leží Kačacia dolina, ktorú odvodňuje Biela voda do Dunajca, voda z južných častí v závere Batizovskej doliny odteká Batizovským potokom do rieky Poprad. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.^[3]

Výhľady

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol^[6] umožňuje kruhový rozhľad. Umožňuje pozorovať okolité vrcholy a doliny Vysokých Tatier, severnú časť hrebeňa Belianskych Tatier, no tiež Oravské Beskydy, Nízke Tatry, Volovské vrchy a mnohé vrchy v južnom Poľsku.^[7]

Prístup

Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku^[3], preto je dostupný len s horským vodcom. Vrchol nie je pre turistickú verejnosť prístupný po značkovanom chodníku. Vedú naň len horolezecké trasy od obťažnosti III, preto patril k posledným dosiahnutým vrcholom Tatier.

Prvovýstupy

• letný prvovýstup: Karol Jurzyca a Józef Galko-Rusnák v roku 1900
• zimný prvovýstup: Zygmunt Klemensiewicz a Jerzy Maślanka v roku 1909^[4]

Galéria

• 

  Končistá a Batizovská dolina s Batizovskými vodopádmi, vpravo Batizovský štít a Kostolík

• 

  Zľava Popradský Ľadový štít, Kačací a Batizovský štít, vpravo steny Gerlachovského štítu

• 

  Vpravo Gerlach, vľavo Batizovský štít

• 

  Zľava Gerlach, Batizovský, Kačací a Popradský Ľadový štít

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Batizovský štít

Pozri aj

• Vysoké Tatry
• Bielovodská dolina (národná prírodná rezervácia)
• Batizovská dolina (národná prírodná rezervácia)
• Tatranský národný park
• Zoznam vrcholov vo Vysokých Tatrách

Externé odkazy

• Poloha na turistickej mape