Čierny hrad

	Čierny hrad
	malá zrúcanina hradu
Štát	Slovensko
Región	Nitriansky
Okres	Zlaté Moravce
Obec	Zlatno
Nadmorská výška	573 m n. m.
Súradnice	48°28′07.87″S 18°18′04.08″V / 48,4688528°S 18,3011333°V
Vznik	13. – 14. storočie
Pre verejnosť	verejnosti prístupný
Najľahší výstup	obec Zlatno
	Poloha Čierneho hradu na Slovensku
	Poloha Čierneho hradu v Nitrianskom kraji
	Webová stránka: http://www.ciernyhrad.sk/
	Freemap.sk: mapa
	Mapový portál GKU: katastrálna mapa
	Geografický portál

Súradnice: 48°28′07.87″S 18°18′04.08″V / 48,4688528°S 18,3011333°V

Čierny hrad^[1] je menšia zrúcanina hradu na Slovensku v pohorí Tribeč, nachádzajúci sa 13 km severne od Zlatých Moraviec nad obcou Zlatno.

Minulosť hradu je zatiaľ málo známa, keďže donedávna sa na hrade nerobil žiaden výskum. Až v rokoch 2005, 2007 a 2009 sa na hrade uskutočnili prvé archeologické výskumy, ktoré nám pomohli presnejšie datovať dobu existencie hradu i jeho dispozíciu.

Hrad bol postavený s najväčšou pravdepodobnosťou na pravekom hradisku zo staršej doby bronzovej. Nálezový materiál taktiež dokladá osídlenie lokality v 9. a 10. storočí Slovanmi. Išlo pravdepodobne o výšinné opevnenie pred nájazdmi Maďarov. Neskorší, stredoveký kamenný hrad bol podľa dispozície vybudovaný niekedy koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia.^[2] Stavba hradu hlboko v horách v tak odľahlej lokalite mimo významných ciest pravdepodobne súvisela s ryžovaním zlata v neďalekom Zlatne. Strategická poloha hradu umožňovala vizuálny kontakt s hradmi Gýmeš a Hrušov, ako aj neďalekým Velčickým hrádkom. Historik Ján Lukačka predpokladá, že stavebníkmi hradu boli predkovia Báša (Baas), ktorý žil na prelome 13. a 14. storočia.^[3] V roku 1341 sa jeho synovia Marek a Ján spomínajú ako vlastníci Zlatna (Zalathnuk). Množstvo nálezového materiálu z 13. storočia však umožňuje na mieste kamenného hradu predpokladať existenciu staršieho drevozemného hrádku ešte v 13. storočí. Bášoví potomkovia pravdepodobne zomreli bez potomkov, lebo v roku 1386 daroval kráľ Zlatno Blažejovi Forgáčovi. Ten však ešte v ten istý rok umrel a jeho dediči o Zlatno pravdepodobne rýchlo prišli, keďže v roku 1396 sa spomína ako jeho vlastník Vavrinec z Veľkých Uheriec. Na základe nálezového materiálu možno predpokladať zánik hradu na prelome 14. a 15. storočia. Je však možné, že hrad bol dočasne kontrolovaný bratríkmi v polovici 15. storočia.^[3]

Z roku 1516 pochádza zatiaľ jediná písomná zmienka o hrade. V listine žiadajú Forgáčovci od kráľa právo ryžovať zlato na ich panstve Fekhetewar (Čierny hrad).^[3] Ojedinelé nálezy z 16. storočia umožňujú predpokladať, že hrad mohol byť v tejto dobe dočasne obnovený.

Od roku 2006 prebiehajú na hrade popri archeologickom výskume aj konzervačné práce.

Referencie

↑ Názvy hradov a zámkov . Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, . Dostupné online.
↑ Slivka, M – Barič, J. – Jaššo, F. (2005): Výskumná dokumentácia z archeologického výskumu v Zlatne na NKP Čierny hrad
↑ ^a ^b ^c Bóna, M. – Lukačka, J. (2006): Čiastkový architektonicko-historický a archívny výskum NKP Čierny hrad. Výskumná dokumentácia uložená v archíve KPÚ v Nitre.

Externé odkazy

Poloha na turistickej mape

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Názvy hradov a zámkov . Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, . Dostupné online.

[Slivka-2] Slivka, M – Barič, J. – Jaššo, F. (2005): Výskumná dokumentácia z archeologického výskumu v Zlatne na NKP Čierny hrad

[Bona2006-3] Bóna, M. – Lukačka, J. (2006): Čiastkový architektonicko-historický a archívny výskum NKP Čierny hrad. Výskumná dokumentácia uložená v archíve KPÚ v Nitre.

[1]

[2]

[3]

z d u Tribeč
Podcelky (časti)	Jelenec Kostolianska kotlina Rázdiel Kolačnianska brázda Kolačnianska vrchovina Skýcovská vrchovina Veľkopoľská vrchovina Veľký Tribeč Hornonitrianske predhorie Vysoký Tribeč Zlatnianske predhorie Zobor
Veľkoplošné chránené územie	Chránená krajinná oblasť Ponitrie
Národné prírodné rezervácie	Hrdovická Zoborská lesostep
Prírodné rezervácie	Dobrotínske skaly Kovarská hôrka Lupka Sokolec Solčiansky háj Žibrica
Prírodné pamiatky	Svoradova jaskyňa
Chránený areál	Brodziansky park Jelenská gaštanica Kostolianske lúky Lefantovský park
Kultúrne a historické pamiatky	Čierny hrad hrad Gýmeš hrad Hrušov Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom Kostol sv. Michala v Dražovciach Oponický hrad Zoborský kláštor Opátstvo svätého Hyppolita na Zobore Kláštor a kostol kamaldulov na Zobore
Vybrané vrcholy *^{(rozhľadňa)} Zoznam vrcholov	Veľký Tribeč (829) Sokolec (799) Malý Tribeč (769) Veľká Ostrá (745) Hrubý vrch (735) Javorový vrch (731) Lámaniny (730) Brezový vrch (722) Medvedí vrch (719) Mníchová (687) Koreňová (639) Kamenné vráta (618) Žibrica (617) Papaj vrch (616) Veľký Vracov (609) Zobor* (586) Michalov vrch (541) Dúň (514)