Kolačnianska brázda
geomorfologická časť Tribča
Stredná časť pri Kolačnianskom rybníku
Štát	Slovensko
Región	Trenčiansky
Okresy	Prievidza, Partizánske
Časť	Rázdiela
Hranice	Skýcovská vrchovina, Veľkopoľská vrchovina, Kolačnianska vrchovina, Vysoký Vtáčnik, Oslianska kotlina, Stredonitrianska niva, Tribečské podhorie
Mestá	Veľké Uherce, Kolačno, Radobica
Rieky	Drahožica, Kolačniansky potok, Drndava
Súradnice	48°35′49″S 18°25′19″V / 48,597°S 18,422°V / 48.597; 18.422
Najnižší bod	údolie Drahožice
- poloha	severný okraj územia
- výška	cca 200 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Kolačnianska brázda je geomorfologickou časťou Rázdiela, podcelku pohoria Tribeč.^[1] Leží v severnej polovici podcelku, južne od Partizánskeho.^[2]

Polohopis

Územie sa nachádza na severnom okraji pohoria Tribeč a zaberá depresiu v severnej polovici podcelku Rázdiel. Predstavuje depresiu, ktorá vedie od Brodzian v blízkosti Partizánskeho na západe, cez Veľké Uherce a Kolačno v centrálnej časti, po Radobicu na východnom okraji. Kolačniansku brázdu obklopuje v rámci pohoria Skýcovská a Veľkopoľská vrchovina na juhu a dve samostatné časti Kolačnianskej vrchoviny na severe. Severovýchodným smerom nadväzuje Oslianska kotlina (podcelok Hornonitrianskej kotliny), východným smerom leží Vysoký Vtáčnik (podcelok Vtáčnika). V západnej časti susedí Podunajská pahorkatina s časťami Tribečské podhorie a Stredonitrianska niva, zasahujúca malou časťou aj v severnej časti.^[1]

Územie patrí do povodia Nitry a najvýznamnejším vodným tokom je Drahožica. Odvodňuje celú strednú časť brázdy a v obci Veľké Uherce priberá Drndavu a Kolačniansky potok. V tejto časti leží Veľkouherecká a Kolačnianska priehrada. Centrálnou časťou cez Veľké Uherce vedie na Skýcov a do Zlatých Moraviec cesta II/511, na ktorú sa pripája III/1764 do Kolačna. Východný okraj obsluhuje III/1795, odbočujúca z cesty II/512 (Oslany – Žarnovica), západnú časť obsluhuje cesta II/593 (Partizánske – Bošany) a z nej vedúce miestne komunikácie.^[2]

Chránené územia

Táto časť Tribča leží v Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie, pričom vyňaté je územie sídiel s intenzívne poľnohospodársky využívaným okolím. Osobitne chráneným územím je len na západnom okraji ležiaci chránený areál Brodziansky park a juhovýchodne sa nachádzajúca prírodná rezervácia Dobrotínske skaly.^[2]

Turizmus

Oblasť Kolačnianskej brázdy patrí medzi turisticky pokojnejšie oblasti. Pohorie Tribeč je známou hubárskou oblasťou a vodné nádrže pri Kolačne a Veľkých Uherciach vyhľadávajú športoví rybári. Cieľom turistov sú najmä susedné lokality (napr. Klížske Hradište či Michalov vrch), no po žltom chodníku sa dá z Partizánskeho a Kolačna vystúpiť na Osečný vrch (551 m n. m.). Z Brodzian vedie modro značený chodník cez Veľký Klíž a lokalitu Vrchhora na Michalov vrch (541 m n. m.). Z Veľkých Uheriec vedie zelená trasa k prírodnej rezervácii Dobrotínske skaly.^[2] Z kultúrnych pamiatok zaujmú kaštiele vo Veľkých Uherciach a Brodzanoch, no v najmä v okrajových častiach a blízkom okolí sa nachádzajú aj archeologické náleziska.

Referencie

Pozri aj

• Rázdiel
• Tribeč
• Geomorfologické členenie Slovenska