Široká veža
vrch
Pohľad z Veľkej Studenej doliny.
Štát	Slovensko
Región	Prešovský
Okres	Poprad
Obce	Vysoké Tatry, Tatranská Javorina
Časť	Vysoké Tatry
Pohorie	Tatry
Podcelok	Východné Tatry
Povodia	Poprad, Dunajec
Nadmorská výška	2 461,5 m n. m.
Súradnice	49°11′24″S 20°10′59″V / 49,19°S 20,183°V / 49.19; 20.183
Orogenéza/vrásnenie	Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	len s horským vodcom
Prvovýstup	Ján Hunsdorfer st. Jozef Déry
- dátum	22. júla 1896
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Široká veža
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Široká veža^[1] (2 461,5 m n. m.^[2]; poľ. Mały Lodowy Szczyt, nem. Roter Turm, Breiter Turm, maď. Vöröstorony, Vöröspataky torony, Szélestorony) je vrch vo Vysokých Tatrách na Slovensku. Leží v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier nad Starým Smokovcom, približne 15 km severne od Popradu.^[3] Východným smerom stojí Téryho chata.^[2]

Názov

Juraj Buchholtz ml. ju v roku 1717, v legende k jeho tatranskej panoráme, spomína ako Pessulanus der riegelberg, čo v latinskej a nemeckej podobe znamená zázvorový vrch. Spišskí nemeckí horskí vodcovia nazývali Širokú vežu Roter Flossturn, Roter Flussturm. Floss-Fluss znamená roklinu, žľab, konkrétne markantnú severozápadnú roklinu Širokej veže, čiže význam názvu je veža červeného žľabu. Doslovný preklad prevzala maďarská nomenklatúra – Vöröspataky torony, čo znamená vežu červeného potoka. Červené škvrny na Širokej veži dali neskôr podnet k zjednodušeniu skoršieho pomenovania a zo štítu sa stala Červená veža, Roter Turm, Vöröstorony. Dnešné meno Širokej veže, odvodené od jej podoby, pochádza z prvej polovice 19. storočia. Odlišný poľský názov Mały Lodowy Szczyt stavia Širokú vežu na úroveň bočného vrcholu Ľadového štítu.^[4]

Poloha

Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.^[5] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina.^[1] Najbližšími sídlami sú južne situovaný Starý Smokovec a Tatranská Polianka, juhovýchodne sa nachádza Tatranská Lomnica, severne Tatranská Javorina a severovýchodne Ždiar.^[2] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a jeho vrcholom prechádza hranica národnej prírodnej rezervácie Javorová dolina a NPR Studené doliny.^[3]

Opis

Široká veža je rozložitý, kupolovitý štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Ľadovým (2 627 m n. m.) a Javorovým štítom (2 418 m n. m.), presnejšie medzi Bielou lávkou (Ostrým štítom) a Sedielkom. Juhovýchodným smerom z neho vybieha rázsocha mohutného Prostredného hrebeňa, ktorý oddeľuje Malú a Veľkú Studenú dolinu. Medzi Širokou vežou a Priečnou vežou je Priečne sedlo. Severné steny Širokej veže spadajú do Javorovej doliny, presnejšie do Zadnej Javorovej doliny, južná stena do Veľkej Studenej doliny.^[4]

Severne sa nachádzajú Svišťovky (2 070 m n. m.), Malá (2 184 m n. m.) a Veľká Ľadová veža (2 387 m n. m.), Malý Ľadový štít (2 603 m n. m.), Ľadový štít (2 627 m n. m.), Snehový štít (2 465 m n. m.) a Kolový štít (2 418 m n. m.), východne Baranie rohy (2 526 m n. m.), Kežmarský štít (2 556 m n. m.), Pyšný štít (2 621 m n. m.), Lomnický štít (2 633 m n. m.) a Veľká Lomnická veža (2 211 m n. m.), južne Malý Kostol (2 188 m n. m.), Prostredný hrot (2 441 m n. m.), Slavkovský štít (2 452 m n. m.) a Slavkovská kopa (2 346 m n. m.) a západne Bradavica (2 476 m n. m.), Svišťový štít (2 383 m n. m.), Javorový štít (2 418 m n. m.), Žabí vrch (2 203 m n. m.) a Široká (2 210 m n. m.).^[2]

Severozápadne sa nachádza Zadná Javorová dolina, ktorou voda z hrebeňa odteká Javorinkou do Dunajca, východne leží Malá Studená dolina, ktorou vodu odvádza Malý Studený potok do rieky Poprad. Južne sa nachádza Veľká Studená dolina, ktorou odteká voda Veľkým Studeným potokom. V tejto doline stojí Zbojnícka chata, v Kotline Piatich spišských plies v Malej Studenej doline zasa Téryho chata.^[3]

Výhľady

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol^[6] umožňuje kruhový rozhľad. Vďaka nadmorskej výške ponúka výhľad na mnohé vrcholy Vysokých Tatier a okolité doliny, pri vhodných podmienkach aj mnohé pohoria a vrchy stredného a východného Slovenska a južného Poľska.^[7]

Turistika

Široká veža je dostupná len s horským vodcom. Prví na jej vrchole stáli Jozef Déry a horský vodca Ján Hunsdorfer 22. júla 1896. Horolezcov najviac láka južná stena, spadajúca do Veľkej Studenej doliny. Južnou stenou prví na vrchol vystúpili v roku 1912 Poliaci Władysław Kulczyński ml. a Mieczysław Świerz s priateľmi. Významné cesty vytýčili v roku 1932 Stanisław Motyka a Ján Sawicki. V zime prví na vrchole boli Lajos Rokfalusy, Tibold Kregczy a Zoltán Votisky 15. mája 1911.^[8]

Prístup

Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto vrchol nie je voľne prístupný. Blízkym Sedielkom prechádza zeleno značená turistická trasa z Tatranskej Javoriny cez Javorovú dolinu k Téryho a Zamkovského chate. Južným úbočím vedie žlto značená trasa od Zbojníckej chaty cez Priečne sedlo na rázc. Pod Sedielkom.^[3]

Referencie

Pozri aj

• Téryho chata
• Sedielko
• Vysoké Tatry
• Javorová dolina (národná prírodná rezervácia)
• Studené doliny
• Tatranský národný park
• Zoznam vrcholov vo Vysokých Tatrách

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Široká veža

Externé odkazy

• Poloha na turistickej mape
• Horský sprievodca