Belo III. (Uhorsko)

	Belo III.
	Kráľ Uhorska a Chorvátska
	; Rekonštrukcia tváre Bela III.
Panovanie
Dynastia	Arpádovci
Panovanie	1172 – 1196
Korunovácia	Stoličný Belehrad: 13. január 1173
Predchodca	Štefan III.
Nástupca	Imrich
Biografické údaje
Narodenie	1148; Ostrihom, Uhorské kráľovstvo
Úmrtie	23. apríl 1196; Stoličný Belehrad, Uhorské kráľovstvo
Pochovanie	Katedrálna bazilika svätého Štefana, Stoličný Belehrad
Rodina
Manželka	Agnesa z Antiochie; Margaréta Francúzska
Potomstvo	Imrich; Margaréta; Ondrej II.; Šalamún; Štefan; Konštancia Uhorská
Otec	Gejza II.
Matka	Eufrozína Kyjevská
Odkazy
	Belo III.; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Biografický portál

Belo III. (maď. III. Béla; * 1148, Ostrihom – † 23. apríl 1196, Stoličný Belehrad) z dynastie Arpádovcov bol v rokoch 1172 – 1196 uhorský a chorvátsky kráľ, v rokoch 1161 – 1163 chorvátsko-dalmátsky údelný vojvoda. Zaslúžil sa o svätorečenie Ladislava I., za dnešnú podobou svätoštefanskej koruny a za čias jeho vlády vznikol aj prvý uhorský štátny erb, ktorý pozostával zo strieborného dvojkríža na červenom štíte bez ďalších heraldických figúr.

Detstvo

Belo III. sa narodil pravdepodobne v roku 1148 ako druhý syn vtedajšieho uhorského kráľa Gejzu II. a jeho manželky Eufrozíny, dcéry kyjevskoruského veľkokniežaťa Mstislava I. O detstve Bela III. sa pramene príliš nezmieňujú.^[1]

Po Gejzovi II. nastúpil na trón najstarší syn, Belov brat Štefan III. Podľa zmluvy, ktorú v roku 1164 uzatvoril s byzantským cisárom Manuelom I. Komnenom, poslali mladého Bela na byzantský dvor na výchovu. Manuel, ktorý dovtedy nemal vlastného dediča, ho chcel oženiť so svojou dcérou Máriou. Belo dostal grécke meno Alexius a ako plánovanému dedičovi trónu mu cisár udelil nový dvorný titul despota. V roku 1165 boli Alexius (Belo) a Mária vyhlásení za oficiálnych dedičov.

Keď sa však Manuelovej druhej manželke Márii z Antiochie v roku 1169 narodil syn Alexios, zasnúbenie Bela a Márie bolo zrušené, bol mu odňatý prestížny titul despotes a získal titul kaisar. Cisár však zariadil jeho svadbu s nevlastnou sestrou svojej druhej manželky, Agnesou z Antiochie, takže sa Belo stal Manuelovým švagrom.

Uhorský kráľ

Dňa 4. marca 1172 zomrel Belov brat Štefan. Pravdepodobne bol otrávený a Belo dostal ponuku uhorskej koruny. Za uhorského kráľa bol Belo III. korunovaný kaločským arcibiskupom v Stoličnom Belehrade 13. januára 1173.^[1] Vďaka väzbám k Byzantskej ríši nezískal príliš veľkú podporu. Väčšina šľachty, vrátane Belovej matky, by radšej na tróne chceli Belovho brata Gejzu. Belo nechal matku aj brata uväzniť. Brata prepustil v roku 1189, keď rímsko-nemecký cisár Fridrich I. vstúpil do Uhorska. Prepustený Gejza sa pripojil ku križiackej výprave pod cisárovým velením.

„	Potom panoval jeho brat Belo, ktorý prenasledoval zlodejov a zbojníkov a ako prvý zaviedol poriadok do podávania žiadostí...	“
– Dubnická kronika^[2]

V roku 1181 Belo nariadil, aby všetky náležitosti, ktorými sa zaoberal, boli doručované písomne. Tým položil základy uhorskej byrokracie.

Počas Belovho panovania nadobudli na intenzite výboje Uhrov do ruskej Haliče. V roku 1188 Belo úplne obsadil Halič, pričom vyhnal kniežaťa Vladimíra Jaroslaviča a vymenoval svojho syna Ondreja za kráľa dobytého územia. Krátko nato Vladimír získal s poľskou a nemeckou podporou svoje kniežatstvo späť. Belo viackrát zasahoval s bavorskou podporou aj proti českému kniežaťu Václavovi II.

Belo III. zomrel 23. apríla 1196 v Stoličnom Belehrade, kde bol pochovaný vedľa svojej manželky Agnesy v katedrálnej bazilike, ktorú neskôr zničili Turci. V roku 1848 sa pri archeologickom prieskume zvyškov baziliky našli kráľove pozostatky spolu s pozostatkami jeho manželky Agnesy a následne boli premiestnené do Matejovho kostola na Budínskom hrade. Počas výskumu pozostatkov Bela III. a jeho manželky sa zistilo, že Belo bol na svoju dobu nezvyčajne vysoký, meral 192 cm, čo potvrdilo aj svedectvo jeho súčasníka kanonika Richarda, ktorý sa s ním stretol pri ceste do Svätej zeme v roku 1189. Možno konštatovať, že po matke a prababke z dynastie Rurikovcov mal severské rysy.^[3]

Rodina

cca od 1170, manželka Agnesa z Antiochie, dcéra Raynalda de Châtillon a Konštancie z Antiochie
- syn Imrich, neskorší uhorský kráľ
- dcéra Margaréta, neskôr druhá manželka byzantského cisára Izáka II. Angela pod menom Mária
- syn Ondrej, neskorší uhorský kráľ
- dcéra Konštancia, neskôr druhá manželka Přemysla Otakara I. a matka českého kráľa Václava I.
cca od 1185/1186 manželka Margaréta, dcéra francúzskeho kráľa Ľudovíta VII. a Konštancie Kastílskej

Galéria

Kráľovská pečať Bela III.
Hrobka kráľa Bela III. a jeho manželky Agnesy v Matejovom kostole na Budínskom hrade
Pozostatky Bela III. (vľavo) a jeho manželky Agnesy (vpravo), ktoré sa našli v roku 1848 pri archeologickom prieskume zvyškov baziliky v Stoličnom Belehrade
Klenoty nájdené v hrobe Bela III. a Agnesy
Busta Bela III. v národnom historickom parku, Ópusztaszer, Maďarsko
Rekonštrukcia tváre Agnesy z Antiochie

Referencie

↑ ^a ^b ŠEFCOVÁ, Eva. Belo III. – panovník európskeho formátu. dennikn.sk (Bratislava: N Press). Dostupné online . ISSN 1339-844X.
↑ SOPKO, Július. Kronika uhorských kráľov zvaná Dubnická : historické rozprávanie neznámeho autora o minulosti Uhorského kráľovstva od výbojov Hunov do Európy až po sobáš Mateja Korvína s Beatricou. 1. vyd. Budmerice : Rak, 2004. 239 s. ISBN 80-85501-13-9.
↑ KÁSLER, Miklós. DNA profiling of Hungarian King Béla III and other skeletal remains originating from the Royal Basilica of Székesfehérvár . researchgate.net, 2018-02-10, . Dostupné online.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Belo III.

Vladárske tituly
Belo III. Arpádovci
Predchodca Štefan III.	kráľ 1172 – 1196	Nástupca Imrich

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[dennikn-belo-iii-panovnik-europskeho-formatu-1] ŠEFCOVÁ, Eva. Belo III. – panovník európskeho formátu. dennikn.sk (Bratislava: N Press). Dostupné online . ISSN 1339-844X.

[2] SOPKO, Július. Kronika uhorských kráľov zvaná Dubnická : historické rozprávanie neznámeho autora o minulosti Uhorského kráľovstva od výbojov Hunov do Európy až po sobáš Mateja Korvína s Beatricou. 1. vyd. Budmerice : Rak, 2004. 239 s. ISBN 80-85501-13-9.

[3] KÁSLER, Miklós. DNA profiling of Hungarian King Béla III and other skeletal remains originating from the Royal Basilica of Székesfehérvár . researchgate.net, 2018-02-10, . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]