Bitka pri Mogyoróde - Biblioteka.sk

Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Bitka pri Mogyoróde
Bitka pri Mogyoróde
Súčasť bojov o trón medzi Arpádovcami

Miniatúra zobrazujúca vojakov vojvodu Gejzu vľavo vedení vojvodom Ladislavom (so svätožiaru okolo hlavy), kráľ Šalamún vedie svoje vojská vpravo (víťazná nitrianska koruhva s dvojkrížom na trojvrší dominuje nad zadunajskou, reprezentovanou arpádovskými brvnami), Obrázková kronika, 1358 – 1370, dnes Országos Széchényi Könyvtár, Budapešť
Dátum 14.marca 1074
Miesto Mogyoród, Uhorsko
Výsledok Víťazstvo Gejzu a Ladislava, Gejza získava trón
Protivníci
Nitrianske a biharské vojská Vojská kráľa Šalamúna
Velitelia
Gejza
Ladislav
Šalamún

Bitka pri Mogyoróde bolo vojenské stretnutie medzi uhorským kráľom Šalamúnom I. a jeho bratrancomi a rivalmi, nitrianskym kniežaťom Gejzom a biharským kniežaťom Ladislavom. Gejza a Ladislav v bitke dosiahli rozhodujúce víťazstvo, zosadili Šalamúna z trónu a Gejza sa stal uhorským kráľom Gejzom I. Bitka sa odohrala 14. marca 1074 pri dedine Mogyoród, v dnešnej peštianskej župe v Maďarsku.[1]:280 Išlo o vyvrcholenie dlhoročných sporov o uhorskú korunu, ktoré v zásade trvali už od smrti prvého uhorského kráľa Štefana I. v roku 1038. Jediný syn Štefana I. Imrich zahynul počas lovu v roku 1031 a tak prvý uhorský panovník umrel bez priameho mužského potomka

Predohra

Po smrti uhorského kráľa Bela I. v roku 1063 vtrhol do Uhorska nemecký kráľ Henrich IV. a zamedzil Belovmu synovi Gejzovi nástup na uhorský trón. Gejza so svojim mladším bratom Ladislavom museli utiecť do Poľska a Henrich na uhorský trón dosadil ich bratranca Šalamúna. V roku 1064 sa spolu Šalamún a Gejza na čas zmierili, od roku 1072 sa ale medzi nimi objavili rozpory. Po sérii ťažení namierených proti Byzantskej ríši, ktoré viedli vojvodovia Gejza a Ladislav, Šalamún zatrpkol a cítil sa nedocenený kvôli ich úspechu v poli. To vyvolalo početné kroky kráľa proti nim a viedlo až k boju.[1]:278 Bitke predchádzala bitka pri Kemeji 26. februára 1074, kde Gejza mal k dispozícii len biharské oddiely, ktorých časť ho navyše zradila a Šalamún I. Gejzu porazil.[1]:280 Gejza sa stiahol do Nitrianska, kde sa spojil s moravskými vojskami olomouckého kniežaťa Ota I. Pekného,[2]:32-33 odovzdal zvyšky biharských oddielov Ladislavovi a sám sa postavil na čelo nitrianskych vojsk.[1]:280

Bitka

Kráľ Šalamún postupoval od Biharska, nitrianske oddiely prichádzali cez Vacov a Cinkotu, aby sa obe vojská postavili proti sebe pri Mogyoróde.

Po týchto slovách sa presunuli s táborom na usadlosť zvanú Czinkota. Medzi obidvoma vojskami sa vypínal vrch Mogyoród. V piatok na úsvite sa chceli dať do boja, zabránila im v tom však hustá temrava hmly. V nasledujúcu noc držali uzdy svojich koní a čakali na východ slnka. V sobotu na úsvite kráľ zoradil svoje šíky a prešiel na koni cez vrchol Mogyoródu. Nosičom vojenskej batožiny prikázal stáť na svahu tohto vrchu, aby si nepriatelia – keď ich zbadajú – mysleli, že to nie sú nosiči batožiny, ale strážne oddiely. Vid totiž povedal: „Len čo uvidia naše vojsko, zutekajú.“

Ale skoro ráno zoradili svoje šíky aj vojvodovia. Ladislav sa chopil zbrane, klesol na kolená a prosil o milosť všemohúceho Boha; svätému Martinovi prisľúbil, že ak mu Pán dopraje víťazstvo, na tomto mieste postaví kostol k jeho cti. To sa aj stalo. Do stredu biharského šíku na ľavom krídle určili Ladislava, na pravom Ota a Gejzu zaradili do stredu nitrianskeho šíku. Okrem toho na oboch stranách stáli v štvorstupe tri šíky ako záloha. Keď kráľ zišiel z vrchu, zdalo sa, že Gejzovo vojsko, ktoré sa rozložilo trochu nižšie, nachádza sa vyššie než všetky Šalamúnove oddiely. Erney to zbadal a županovi Vidovi povedal: „Stal by sa zázrak, keby tieto šíky pred nami zutekali, veď v opačnom prípade by sa neboli postavili chrbtom k Dunaju. Nazdávam sa, že si zaumienili buď zvíťaziť, alebo zomrieť.“ Vojvoda Ladislav prechádzal na statnom tátošovi popri svojom vojsku, povzbudzoval ho a dodával mu odvahy. Keď znenazdajky kopijou zavadil o krovie, akýmsi podivuhodným spôsobom sa na nej ocitla snehobiela lasica. Česi na začiatku boja pri prvom útoku nešťastne zrazili (z koňa) župana Vida. Vojvoda Ladislav si vymenil zástavy s vojvodom Gejzom, a to preto, že Šalamún sa zrejme najskôr odhodlá napadnúť ten šík, kde vejú Gejzove zástavy, v domnení, že je to Gejzov šík, nad ktorým nedávno zvíťazil. Vojvoda Ladislav chcel uchrániť svojho brata Gejzu pred Šalamúnovým útokom, a preto chcel usmerniť prvé údery v bitke na seba. Keď teda kráľ dorazil k Ladislavovmu šíku a spoznal ho, pochytil ho strach a nariadil vlajkonosičom nasmerovať oddiely na šíky vojvodu Gejzu. Ladislav zbadal, že kráľ sa otočil, a prvý sa vrhol na kráľove šíky. Všetci jeho vojaci napadli kráľa odzadu. Prudko zaútočil aj vojvoda Gejza so svojimi oddielmi. Ladislavovi vojaci tak vohnali Šalamúnove oddiely do náručia krutej smrti. Tie sa napokon pod údermi mečov v údolí obrátili na ústup. Zboku im Gejzovi vojaci naďalej plnili kalich utrpenia a strašnej smrti. Nemci padali, Taliani utekali, ale keďže nemali veľký priestor na útek, aj oni padali pred Uhrami ako dobytok na jatkách. Takmer všetci Šalamúnovi vojaci boli usmrtení. On však ušiel, pri Szigetfő prekročil Dunaj a s Martinovým synom Oposom prišiel do Mošonu k matke a manželke. Bojovníci z vojsk vojvodov ho prenasledovali od rána až do večera. V tomto boji nepadli iba Nemci a Taliani, ale údajne aj väčšia časť vojenskej moci Uhorského kráľovstva.

Viedenská maľovaná kronika[3]:229
Miniatúra zobrazujúca župana Vida ako nahovára kráľa Šalamúna proti Gejzovi I., ktorý má v úmysle prijať byzantských vyslancov, Viedenská maľovaná kronika, 1358 – 1370, dnes Országos Széchényi Könyvtár, Budapešť

Dubnická kronika[4]:80 podáva podobný opis bitky, nespomína ale explicitne nitrianske a biharské pluky. Poľská Gallova kronika - Gestá principum Polonorum bitku nespomína, ale podľa nej sa boja o uhorský trón zúčastnilo priamo aj poľské knieža Boleslav:

(Poľské knieža) Boleslav tiež vyhnal vlastnými silami z Uhorska kráľa Šalamúna a na trón dosadil Ladislava, ktorý vynikal vysokou postavou tak, ako oplýval zbožnosťou. Ten Ladislav bol od detstva vychovávaný v Poľsku a čo sa týka zvykov a spôsobu života, stal sa z neho takmer Poliak.

Uhorsko vraj nikdy predtým takého kráľa nemalo, ani lány zeme už po ňom tak úrodné neboli.

[5]:53

Dohra

Šalamún sa aj napriek porážke so stratou trónu nezmieril a za pomoci Henricha IV.. sa snažil situáciu zvrátiť. To sa mu ale nepodarilo. Uznal až vládu Gejzovho nástupcu Ladislava I. roku 1077. Formálne abdikoval až roku 1081.

Referencie

  1. a b c d STEINHÜBEL, Ján. Nitrianske kniežatstvo : počiatky stredovekého Slovenska. 1. vyd. Budmerice : Rak, 2004. 594 s. ISBN 80-224-0812-3.
  2. PRAŽÁK, Richard. Dějiny Uher a Maďarska v datech. Praha : Libri, 2010. 536 s. ISBN 978-80-7277-391-6.
  3. Marek z Káltu. Viedenská maľovaná kronika : 1358 – 1370. Ed. Magdaléna Gocníková; preklad Július Sopko, Tünde Lengyelová. 1. vyd. Bratislava : Perfect, 2016. 287 s. ISBN 978-80-8046-770-8. S. 229.
  4. Kronika uhorských kráľov zvaná Dubnická : historické rozprávanie neznámeho autora o minulosti Uhorského kráľovstva od výbojov Hunov do Európy až po sobáš Mateja Korvína s Beatricou. Ed. Július Sopko. 1. vyd. Budmerice : Rak, 2004. 239 s. ISBN 80-85501-13-9.
  5. ANONYMUS, Gallus. Kroniky a činy polských knížat a vládců. 1. vyd. Praha : Argo, 2009. 162 s. ISBN 978-80-257-0206-2.
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Bitka pri Mogyoróde

Ónodský snem
Časárovo povstanie
Čechoslovakizmus
Černovská tragédia
Čertižniansko-haburská vzbura
Čertova pec
Česko-Slovensko
Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš
Českoslovanská jednota
Činy Hunov a Uhrov
Štefan Bočkai
Akcia K (kláštory)
Akcia P
Akcia R
Alternatívne teórie o polohe Veľkej Moravy
Amnestia Václava Havla z 1. januára 1990
Anonymova kronika
Apponyiho školské zákony
Arizácia
Arpádovci
Articuli Podmanickyani
Autonómne Slovensko
Avarský kaganát
Aviticitný zákon
Bachovský absolutizmus
Bernolákovci
Bitka pri Čadci
Bitka pri Bratislave
Bitka pri Lamači
Bitka pri Leviciach
Bitka pri Mogyoróde
Bitka pri Moháči (1526)
Bitka pri Plášťovciach
Bitka pri Rozhanovciach
Bitka pri Sečanoch
Bitka pri Starom Sączi
Bitka pri Wogastisburgu
Blatenské kniežatstvo
Blatnohrad
Boje medzi Staroslovákmi a štúrovcami
Boje o Žehry
Bratislavská kronika
Bratislavská zmluva
Bratislavské korunovácie
Bratislavské oppidum
Bratislavsko-brnianska operácia
Bratríci
Bratské krajiny
Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae: Slovenský diplomatár
Confessio Heptapolitana
Confessio Pentapolitana
Confessio Scepusiana
Dôverný protokol o hospodárskej a finančnej spolupráci
Dejiny Slovenska
Dejiny využitia elektrickej energie na Slovensku
Deklarácia Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky
Deputátnik
Dočasná ústava
Doba neslobody
Druhý mongolský vpád do Uhorska
Dvorník
Eneolit na Slovensku
Flóra (odbojová skupina)
Formovanie moderného slovenského národa
Gabriel Betlen
Gemersko-malohontská župa (Česko-Slovensko)
Habáni
Habsburská monarchia
Halštatská doba na Slovensku
Havlíčkov Slovan
Historické župy na Slovensku
Hlaholské listy z Hlohovca
Hlasisti
Hlavný kapitanát (Kráľovské Uhorsko)
Hodnoverné miesto
Homolov puč
Hontianska župa (Česko-Slovensko)
Horná zem
Horné Uhorsko
Hornouhorský hlavný kapitanát
Hornouhorský maďarský vzdelávací spolok
Hradiskové obdobie
Hradný jobagión
Ján Jiskra z Brandýsa
Jobagión
Karlovský mier
Karpathen Post
Karpatsko-duklianska operácia
Košická župa (Česko-Slovensko, 1922)
Košický vládny program
Kolonizácia južného Slovenska v rokoch 1921 – 1938
Komunistická strana Slovenska (1948)
Konštantín Filozof
Kontinuita slovenských dejín
Kráľovské Uhorsko
Kráľovský servient
Krajinské zastupiteľstvo
Krajinský úrad
Krajinský prezident
Kraj (Česko-Slovensko, 1948 – 1960)
Kraj (Česko-Slovensko, 1960 – 1992)
Laténska doba na Slovensku
Laugaricio
Linecký mier
Maďarón
Maďarizácia
Maďarské kráľovstvo
Maďarský revizionizmus
Malá dohoda
Marcové zákony
Martinská deklarácia
Masaker v Kľakovskej doline
Masaker v Kremničke
Matica slovenská
Mauzóleum Andreja Hlinku
Memorandum (Flóra)
Memorandum národa slovenského
Mestský zväz
Mezolit na Slovensku
Mikuláš Kostka
Mladá a neskorá bronzová doba na Slovensku
Mladý paleolit na Slovensku
Mongolský vpád do Európy
Mongolský vpád do Uhorska
Monomachova koruna
Moravské kniežatstvo
Municipálne mesto (Uhorsko)
Najstarší paleolit na Slovensku
Naprej
Natio Hungarica
Neolit na Slovensku
Neskorý paleolit na Slovensku
Nitrianske kniežatstvo
Nitriansky diadém
Nová škola slovenská
Noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život
Novozámocký ejálet
Obdobie sťahovania národov na Slovensku
Obliehanie Nových Zámkov (1663)
Október 1918
Októbrový diplom
Okupácia južného Slovenska
Ostrihomské arcibiskupstvo
Pamätník a pamätné miesto Slovenského národného povstania v Nemeckej
Panstvo Makovica
Partizánska republika
Pentapolitana
Peter Kostka
Philadelphská dohoda
Pittsburská dohoda
Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy
Povstanie Štefana Bočkaia
Povstanie Gabriela Betlena
Povstanie Imricha Tököliho
Povstanie Juraja Dóžu
Povstanie Juraja I. Rákociho
Prešovské jatky
Prepadnutie železničnej stanice Pribeník
Prepadnutie okresu Jesenské
Prepadnutie Slanca
Priateľ ľudu (1861 – 1867)
Privilegium pro Slavis
Proces s Jánom Šmigovským
Proces s Jozefom Tisom, Alexandrom Machom a Ferdinandom Ďurčanským
Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku
Proces s Vojtechom Tukom
Protihabsburské stavovské povstania
Provincia 11 spišských miest
Provincia 13 spišských miest
Provincia 16 spišských miest
Provincia 24 spišských miest
Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku
Prvá berná rula
Prvá viedenská arbitráž
Pyžamová revolúcia
Rímska doba na Slovensku
Rímsky nápis v Trenčíne
Rímsky vojenský tábor v Iži
Rakúsko-Uhorsko
Rastislav (Veľká Morava)
Ratio educationis (1777)
Resolutio Carolina
Richtár
Rongyos gárda
Saintgermainská zmluva (1919, veľká)
Samova ríša
Samo (panovník)
Satumarský mier
Sedliak (poddanstvo)
Slobodné kráľovské banské mesto
Slobodné kráľovské mesto
Slougenzinmarcha
Slovakizácia
Slovenská ľudová republika
Slovenská krajina (1938 – 1939)
Slovenská liga v Amerike
Slovenská národná rada (1848 – 1849)
Slovenská národná rada (1914)
Slovenská národná rada (1918 – 1919)
Slovenská národná rada (1943 – 1992)




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk