Bojnický zámok

	Bojnický zámok
	Zámok
	Bojnický zámok
Štát	Slovensko
Región	Trenčiansky kraj
Okres	Prievidza
Súradnice	48°46′48″S 18°34′39″V / 48,78000°S 18,57750°V
Vznik	12. storočie
Pre verejnosť	verejnosti prístupný
Najľahší výstup	mesto Bojnice
	Národná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002
- názov	Bojnický hrad
- dátum vyhlásenia	1970
ÚZPF
- číslo	805
- dátum zápisu	31. 10. 1963
	Poloha Bojnického zámku na Slovensku
	Poloha Bojnického zámku v Trenčianskom kraji
	Wikimedia Commons: Bojnice Castle
	Webová stránka: http://www.bojnicecastle.sk/
	Freemap.sk: mapa
	Mapový portál GKU: katastrálna mapa
	Geografický portál

Súradnice: 48°46′48″S 18°34′39″V / 48,78000°S 18,57750°V

Bojnický zámok^[3] (iné názvy: Bojnický hrad^[4]^[3], Bojnice^[3]) je romantický zámok s čiastočne ponechaným pôvodne gotickým a renesančným základom hradu. Nachádza sa v Trenčianskom kraji a leží na západnom okraji mesta Bojnice. Zámok je viditeľný z väčšej časti horného Ponitria. Je postavený na travertínovej skale a tvorí ho vnútorný a vonkajší hrad s tromi nádvoriami. V roku 1970 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.

Dejiny

12. – 13. storočie

Archívne doložené správy o hrade, respektíve o hradisku nachádzajúcom sa na tomto mieste, siahajú až do začiatku 12. storočia. Prvá písomná zmienka o hrade sa nachádza v listine zoborského opátstva z roku 1113.^[5]^[6]

Pôvodné hradisko bolo drevené. Až v priebehu 13. storočia, kedy hrad patril rodu Poznanovcov (niektoré zdroje uvádzajú meno rodu ako Hont-Poznanovci^[7]),neskôr bol prestavaný na kamenný hrad. Prvými feudálnymi majiteľmi, ktorých mená sa dochovali v historických prameňoch, boli práve synovia veľmoža Kazimíra z rodu Poznanovcov. Na konci 13. storočia hrad získal Matúš Čák Trenčiansky, ktorý bol jeho majiteľom až do roku 1321.^[5]

14. – 15. storočie

Po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho sa hrad stal kráľovským majetkom, a tak niekoľkokrát zmenil majiteľov. V priebehu 14. a 15. storočia patril hrad rodom Gilethovcom, Ladislavovi z Opole, Leustachovcom, pánom z Jelšavy a Noffryovcom.^[5] Práve Noffryovci sa pričinili o rozšírenie hradu a vybudovali aj opevnenie.

Po vymretí ich rodu prešiel hrad do vlastníctva Jána Korvína, ktorý bol nemanželským synom Mateja Korvína. Podľa povestí kráľ Matej často navštevoval Bojnice. Úradné listiny diktoval a podpisoval pod lipou nachádzajúcou sa pred vstupom do hradu. Dokumenty končil vždy vetou: „Sub nostris dilectis tillis bojniciensibus“, teda „Pod našimi milými lipami bojnickými.“^[5]^[6]^[8]

16. storočie

Po smrti Jána Korvína hrad získali Zápoľskovci, ktorí boli jeho majiteľmi od konca 15. storočia až do roku 1526. Po nich získali v roku 1527 hrad Turzovci.^[5] František Turzo hrad značne rozšíril a nechal spevniť opevnenie. Zmenil aj charakter stavby - dovtedy gotický hrad nechal prestavať na renesančný zámok.

Zlatá sála

17. – 19. storočie – Obdobie Pálfiovcov

Bojnický zámok

Keď rod Turzovcov vymrel, zámok sa stal kráľovským majetkom. V roku 1644 ho kráľ daroval rodine Pálfiovcov, ktorí ho v druhej polovici 17. storočia prestavali do barokového štýlu. Túto prestavbu rešpektovali pre vysokú umeleckú hodnotu aj pri neskorších stavebných úpravách. Pri tejto prestavbe zámku vznikla v roku 1662 baroková kaplnka s jedinečnou štukovou klenbou, ktorá bola doplnená o figurálnu fresku s náboženskými motívmi. Vybudovali sa aj nové obytné budovy, ktoré sa situovali do niekdajšieho predhradia. V rokoch 1889 až 1910 uskutočnil posledný feudálny majiteľ Ján František Pálfi poslednú rozsiahlu prestavbu zámku, ktorá bola v neogotickom štýle.^[6] Práve vďaka tejto prestavbe zámok nadobudol svoje charakteristické črty a súčasný vzhľad. Ján František Pálfi sa osobne, až do svojej smrti v roku 1908, zúčastňoval prestavby zámku.^[9] Za vzor mu poslúžili najmä monumentálne stredoveké európske architektúry z Talianska a Francúzska.^[9]

20. storočie

V roku 1939 zámok a k nemu patriace pozemky kúpila firma Baťa. Na základe Benešových dekrétov po vojne pripadol jej majetok štátu ^[10].

O päť rokov neskôr, dňa 9. mája 1950 zámok vyhorel. Na náklady štátu sa odstránili následky požiaru a previedla sa celková obnova zámku. Súčasne sa rozhodlo, že tu bude zriadené múzeum, ktoré je súčasťou Slovenského národného múzea. Zámok bol v roku 1970 vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. 42 rokov po smrti Jána Františka Pálfyho sa teda splnilo jeho prianie, aby sa zo zámku stalo múzeum prístupné verejnosti.^[6]

Súčasnosť

Lipa kráľa Mateja

Bojnický zámok má v súčasnosti romantický charakter, čo vidieť aj na fasáde obytnej veže, ktorá je veľmi členená. Takisto aj otvory v hradbách, portály, steny, atiky a rôzne kované detaily sú typické pre romantickú architektúru.

V súčasnosti je zámok súčasťou Slovenského národného múzea. V roku 1970 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku a je prístupný verejnosti ^[5]. V päťdesiatych rokoch bola objavená pod zámkom jaskyňa.

Okolie zámku

K Bojnickému zámku patrí aj priľahlý zámocký park, v ktorom rastie veľa rôznych exemplárov stromov a vzácna, približne sedemstoročná, lipa pred vchodom do zámku. Táto lipa je pravdepodobne najväčší strom na Slovensku. Súčasťou zámockého parku je aj zoologická záhrada, v ktorej sa nachádzajú vzácne exempláre cudzokrajných živočíchov. Park pokračuje ďalej lesoparkom v Strážovských vrchoch.

Galéria

Pohľad na zámok
Pohľad na zámok z parku
Pohľad na zámok (z diaľky)
Pohrebný voz
Zámocká studňa

Referencie

↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok . Bratislava: Pamiatkový úrad SR, . Dostupné online.
↑ Register nehnuteľných NKP . Bratislava: Pamiatkový úrad SR, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c Názvy hradov a zámkov . Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, . Dostupné online.
↑
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f http://www.hrady.sk/bojnice.php
↑ ^a ^b ^c ^d http://www.tsk.sk/sk/cestovny-ruch/sedem-divov-tsk/2-bojnicky-zamok
↑ http://www.zamky.sk/hrady-a-zamky/bojnicky-hrad
↑ http://www.bojnicecastle.sk/charakter-sk.html
↑ ^a ^b http://www.slovakia.eu.sk/hrady-a-zamky/hrady/bojnicky-zamok-2.html
↑ História zámku . bojnicecastle.sk, . Dostupné online.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bojnický zámok

Zdroj

Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[pusr_NKP_pred_2002-1] Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok . Bratislava: Pamiatkový úrad SR, . Dostupné online.

[pusr-2] Register nehnuteľných NKP . Bratislava: Pamiatkový úrad SR, . Dostupné online.

[X-3] Názvy hradov a zámkov . Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, . Dostupné online.

[4] ↑

[hrady-5] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f http://www.hrady.sk/bojnice.php

[tsk-6] ttp://www.tsk.sk/sk/cestovny-ruch/sedem-divov-tsk/2-bojnicky-zamok

[zamky-7] ttp://www.zamky.sk/hrady-a-zamky/bojnicky-hrad

[8] ttp://www.bojnicecastle.sk/charakter-sk.html

[slovakia-9] ttp://www.slovakia.eu.sk/hrady-a-zamky/hrady/bojnicky-zamok-2.html

[10] História zámku . bojnicecastle.sk, . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

z d u Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok na Slovensku*
Západné Slovensko	Ruiny hradu, Beckov Bratislavský hrad s areálom Pamätník Slavín s areálom, Bratislava Devín, Slovanské hradisko Academia Istropolitana, Bratislava Evanjelické lýceum, Konventná ul., Bratislava Dóm sv. Martina, Bratislava Villa rustica, Dúbravka, Bratislava-Dúbravka Mohyla gen. M. R. Štefánika, Bradlo Červený Kameň, hrad s areálom Veľkomoravský dvorec Ducové Holíčsky hrad, Holíč Rímsky vojenský tábor Leányvár, Iža Protiturecká pevnosť, Komárno Fortifikačný systém mesta, Komárno Kostol sv. Juraja, Kostoľany pod Tríbečom Súbor pamiatok k osobnosti Ľudovíta Štúra, Modra Pamätný dom - SNR z r. 1848, Myjava Hrad a nálezisko staroslovan. osídlenia, Nitra Rotunda sv. Juraja, Skalica Hradisko Molpír, Smolenice Kláštorný komplex pavlínov, Šaštín Kaštieľ, Topoľčianky Trenčiansky hrad Univerzitné budovy, Trnava Rodný dom Ľudovíta Štúra, Uhrovec
Stredné Slovensko	Pamätné miesto SNP, Baláže – Kalište Mestský hrad s areálom, Banská Bystrica Pamätné budovy SNP, Banská Bystrica Mestský hrad v Banskej Štiavnici, Banská Štiavnica Banícka a lesnícka akadémia, Banská Štiavnica Hradisko Havránok, Bobrovník Hrad Bojnice Kaštieľ s areálom, Bytča Kláštor Benediktínskeho opátstva, Hronský Beňadik Mestský hrad s areálom, Kremnica Pamätný dom Čierny orol, Liptovský Mikuláš Budova Matice slovenskej, Martin Národný cintorín, Martin Prvá budova SNM, Martin Lesná úvraťová železnica - Výchylovka, Nová Bystrica Oravský hrad Pamiatky černovskej masakry, Ružomberok – Černová Súbor pamiatok k osobnosti Andreja Hlinku, Ružomberok Strečniansky hrad Kaštieľ s areálom, Svätý Anton Zvolenský hrad
Východné Slovensko	Farský kostol sv. Egýdia, Bardejov Mestská radnica, Bardejov Kaštieľ s areálom, Betliar Červený kláštor, kláštor kartuziánov Pamätník roľníckej vzbury 1831, Haniska Kláštor Premonštrátskeho konventu, Jasov Budova Evanjelického lýcea, Kežmarok Drevený artikulárny kostol, Kežmarok Budova vyhlásenia Košického vlád. programu, Košice Dóm sv. Alžbety, Košice Krásna Hôrka, hrad Farský kostol sv. Jakuba, Levoča Solivar s areálom, Prešov Evanjelické kolégium, Prešov Spišský hrad Kaštieľ v Strážkach, mestskej časti Spišskej Belej Evanjelický kostol, Štítnik Dukelské bojisko a areály cintorínov, Vyšný Komárnik Farský kostol sv. Ducha, Žehra
Celé Slovensko	Východoslovenské drevené kostoly Prvé slovenské patronátne gymnáziá Stredoveké nástenné maľby
Hnuteľné NKP	Dielo Majstra Pavla z Levoče Historický fond Diecéznej knižnice, Nitra Dielo Jána Szilassyho
* názvy národných kultúrnych pamiatok ako sú na uvedené na zozname Pamiatkového úradu Slovenskej republiky

z d u Slovenské národné múzeum
Prírodovedné múzeum v Bratislave (budova SNM)
Historické múzeum v Bratislave (Bratislavský hrad)
Hudobné múzeum v Bratislave (Brämerova kúria)	Kaštieľ v Dolnej Krupej
Archeologické múzeum v Bratislave (Kamperova kúria)
Múzeá v Martine	Etnografické múzeum v Martine Múzeum Andreja Kmeťa v Martine Múzeum Karola Plicku v Blatnici (Prónayovská kúria) Múzeum Martina Benku v Martine (Dom Martina Benku) Múzeum slovenskej dediny v Martine Múzeum kultúry Čechov na Slovensku v Martine (dom manželov Horákovcov) Múzeum kultúry Rómov na Slovensku v Martine
Múzeum bábkarských kultúr a hračiek, hrad Modrý Kameň (hrad Modrý Kameň)
Múzeum Betliar v Betliari (Kaštieľ v Betliari)	hrad Krásna Hôrka v Krásnohorskom Podhradí Mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí
Múzeum Bojnice v Bojniciach (Bojnický zámok)
Múzeum Červený Kameň v Častej (hrad Červený Kameň)	Kaštieľ v Budmericiach
Spišské múzeum v Levoči (Evanjelické lýceum v Levoči )	Dom Majstra Pavla v Levoči Historická radnica v Levoči Výtvarná kultúra na Spiši (Evanjelické lýceum v Levoči ) Starý minoritský kláštor (Starý minoritský kostol a kláštor) Spišský hrad v Žehre
Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre	Múzeum slovenskej keramickej plastiky v Modre
Múzeum Slovenských národných rád v Myjave	Pamätný dom Slovenskej národnej rady v Myjave (Dom pani Koléniovej) Múzeum M. R. Štefánika v Košariskách (Rodný dom Milana Rastislava Štefánika)
Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku v Bratislave
Múzeum kultúry karpatských Nemcov v Bratislave (Suňalova kúria)	Dom Karpatskonemeckého spolku v Nitrianskom Pravne Dom Karpatskonemeckého spolku v Handlovej
Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku v Bratislave (Brämerova kúria)	Dom Kálmána Mikszátha v Sklabinej Kaštieľ Imreho Madácha v Dolnej Strehovej
Múzeum židovskej kultúry v Bratislave (Žigraiova kúria)	Múzeum holokaustu v Seredi (pracovný a koncentračný tábor v Seredi) Synagóga v Prešove
Múzeum rusínskej kultúry v Prešove
Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku	Galéria Dezidera Millyho (Kaštieľ vo Svidníku) Národopisná expozícia v prírode vo Svidníku