Bradavica
vrch
Bradavica, Kupola a Východná Vysoká, za nimi Gerlach a Zadný Gerlach
Štát	Slovensko
Región	Prešovský
Okres	Poprad
Obec	Vysoké Tatry
Časť	Vysoké Tatry
Pohorie	Tatry
Podcelok	Východné Tatry
Povodie	Poprad
Nadmorská výška	2 476,0 m n. m.
Súradnice	49°10′17″S 20°09′21″V / 49,1713°S 20,1558°V / 49.1713; 20.1558
Orogenéza/vrásnenie	alpínske vrásnenie
Prvovýstup	K. Tetmajer, T. Żeleński, K. Bachleda, J. Bachleda
- dátum	14. august 1892
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Bradavica
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Bradavica^[1] (2 476,0 m n. m.^[2][3]; poľ. Staroleśny Szczyt, Staroleśna, Staroleśniański Szczyt, nem. Warze, maď. Bibircs) je uzlový vrch v Tatrách na Slovensku. Vypína sa v závere Slavkovskej doliny, nad Tatranskou Poliankou, približne 14 km severozápadne od Popradu.^[4] Východným smerom stojí Zbojnícka chata. Je to jedenásty najvyšší vrch vo Vysokých Tatrách.

Vysvetľuje sa tvarom štítu. Poliaci majú pre Bradavicu odlišný názov Staroleśny Szczyt, ktorý je odvodený s poľského pomenovania Veľkej Studenej doliny. Názov vznikol okolo roku 1880.^[5]

Nachádza sa na juhovýchode strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.^[6] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.^[1] Najbližšími sídlami sú juhovýchodne situovaný Starý Smokovec, Tatranské Zruby a Tatranská Polianka, južne leží Nová Polianka a Vyšné Hágy, juhozápadne Štrbské Pleso, severne Tatranská Javorina a východne Tatranská Lomnica.^[7][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a stretávajú sa tu hranice národných prírodných rezervácií Velická dolina, Slavkovská dolina a Studené doliny.^[4]

Bradavica je uzlový vrch v rázsoche, vybiehajúcej z Východnej Vysokej (2 429 m n. m.) v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier juhovýchodným smerom na Slavkovský štít (2 452 m n. m.). V masíve z nej odbočuje vetva Veľkej Granátovej veže (2 318 m n. m.). Má štyri vrcholy, oddelené Sedlom Bradavíc. V slovenčine nie sú označené a najvyšší je severovýchodný.^[8] Bradavica sa klenie nad tromi dolinami - Velickou na juhozápade, Slavkovskou na juhovýchode a Veľkou Studenou na severe. Velickou dolinou voda odteká Velickým potokom cez Velické pleso, Slavkovskú odvodňuje Slavkovský potok a zo severných svahov odteká Studeným potokom do rieky Poprad.^[7]

Západným smerom sa nachádza Kotlový štít (2 601 m n. m.), Gerlachovský štít (2 654 m n. m.), Končistá (2 538 m n. m.), Lavínový štít (2 606 m n. m.), Litvorový štít (2 413 m n. m.) a Velický štít (2 319 m n. m.), severným Východná Vysoká (2 429 m n. m.), Svišťový štít (2 383 m n. m.), Malý Javorový štít (2 380 m n. m.), Javorový štít (2 418 m n. m.) a Široká veža (2 462 m n. m.), východným Prostredný hrot (2 441 m n. m.), Slavkovská kopa (2 346 m n. m.) a Slavkovský štít (2 452 m n. m.) a južným Senná kopa (1 848 m n. m.), Velické Granáty (2 420 m n. m.) a Kvetnicová veža (2 433 m n. m.).^[2] Na vrchol nevedie značená turistická trasa.^[4]

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol^[7] umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach sú viditeľné okolité doliny a vrcholy Vysokých Tatier, no tiež Podtatranská kotlina, východná časť Nízkych Tatier, Kozie chrbty, Spišsko-gemerský kras, Volovské vrchy, Slanské vrchy, Branisko a Levočské vrchy.^[9]

Vrch sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto prístup naň je možný len s horským vodcom. Velickou dolinou okolo Sliezskeho domu i Veľkou Studenou dolinou popri Zbojníckej chate, vedú značené turistické chodníky.^[4] Na vrchol Bradavice vedie viacero výstupových trás od Sliezskeho domu:

• popod Rohatú vežu,
• cez Zvodnú lávku,
• hrebeňom z Východnej Vysokej a cez Zvodnú lávku

Prevýšenie je 800 m. Stredná náročnosť popod Rohatú vežu. Trvanie 6 až 8 hodín.^[10]

Prvovýstup vykonali 14. augusta 1892 Kazimierz Przerwa-Tetmajer, Tadeusz Boy-Żeleński, Klimek Bachleda a Jan Bachleda Tajber, ktorí na vrchol vystupovali z Poľského hrebeňa. Najprv prekonali Východnú Vysokú, Kupolu a Westerovho štítu zostúpili na Zvodnú lávku pod vrcholmi Bradavice. Potom pokračovali lávkou a roklinou nad Veľkou Studenou dolinou do Sedla Bradavíc a z neho ne severovýchodný a východný vrchol. Prvý zimný výstup urobili 15. februára 1906 Ernst Dubke a Alfred Martin s vodcami Jánom Franzom a Jánom Breuerom.^[5]

• F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, Olympia Praha 1974.
• A. Puškáš, Vysoké Tatry – monografia, 5. diel, 1972.

• Vysoké Tatry
• Studené doliny
• Slavkovská dolina (národná prírodná rezervácia)
• Velická dolina (národná prírodná rezervácia)
• Tatranský národný park
• Zoznam vrcholov vo Vysokých Tatrách

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bradavica (vrch vo Vysokých Tatrách)

• Poloha na turistickej mape