Brestová
vrch
Brestová
Štát	Slovensko
Región	Žilinský
Okresy	Liptovský Mikuláš, Tvrdošín
Obce	Bobrovec, Zuberec
Časť	Roháče
Pohorie	Tatry
Podcelok	Západné Tatry
Povodia	Váh, Orava
Nadmorská výška	1 902,7 m n. m.
Súradnice	49°13′30″S 19°40′47″V / 49,225°S 19,6796°V / 49.225; 19.6796
Geologické zloženie	žula, rula
Orogenéza/vrásnenie	alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	po modrej značke zo Zverovky
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Brestová
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Brestová (1 902,7 m n. m.; poľ. Brestowa) je vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier na Slovensku. Leží v závere Bobroveckej doliny, juhovýchodne od Zuberca a približne 19 km severne od Liptovského Mikuláša.

V niektorých zdrojoch je táto kóta uvádzaná ako Malá Brestová a vrchol Brestovej je na vyššej, východne situovanej kóte s výškou 1 934 m n. m.

Nachádza sa v západnej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Západné Tatry a v ich časti Roháče. Leží v Žilinskom kraji, na hranici okresov Liptovský Mikuláš a Tvrdošín a zasahuje na katastrálne územie obcí Bobrovec a Zuberec. Tatranský hrebeň v tejto časti tvorí prirodzenú hranicu medzi Oravou a Liptovom. Najbližším sídlom je severozápadne situovaný Zuberec, západe ležia Huty, južne Jalovec, Žiar a Konská a severovýchodne Oravice. Masív leží v Tatranskom národnom parku.

Brestová sa nachádza v západnej časti hlavného hrebeňa Západných Tatier, medzi Zubercom (1 806 m n. m.) na západe a Salatínom (2 048 m n. m.) na juhovýchode. Je súčasťou mohutného masívu, vymedzeného sedlom Pálenica na západe a Parichvost na juhovýchode. Paradoxne, hoci je Brestová najvyšším vrcholom v tomto masíve, najvyššia kóta s výškou 1 934 m n. m. je juhovýchodne a nie je (nateraz) pomenovaná. Je uzlovým vrchom, keďže severným smerom tu vybieha rázsocha na Štít (1 310 m n. m.). Juhozápadné svahy padajú do kotla Kotliny v hornej časti Bobroveckej doliny, ktorú odvodňuje Poliansky potok do Jalovčanky v povodí Váhu. Seberozápadne je záver Doliny Voliarisko a severovýchodne Dlhá jama, z ktorých vodu odvádzajú prítoky Studeného potoka v povodí rieky Orava. Hrebeňom vedie značený turistický chodník.

Západne sa nachádza Veľký Klin (1 553 m n. m.), plytkým sedlom oddelený Zuberec (1 806 m n. m.), Pálenica (1 753 m n. m.), Kozinec (1 462 m n. m.), Biela skala (1 316 m n. m.) a Sivý vrch (1 805 m n. m.), južne Ostrá (1 764 m n. m.), Malá kopa (1 637 m n. m.), Jalovecká hora (1 697 m n. m.), Lysec (1 830 m n. m.), Ráztoka (1 948 m n. m.), Jalovecká kopa (1 938 m n. m.), sedlom Parichvost oddelený Salatín (2 048 m n. m.), Pachoľa (2 167 m n. m.) a Baníkov (2 178 m n. m.), východne Spálená (2 083 m n. m.), Predná Spálená (1 789 m n. m.), Zadný Salatín (1 768 m n. m.), Rákoň (1 879 m n. m.), Predná Zábrať (1 577 m n. m.) a Lúčna (1 653 m n. m.) a severne Predný Salatín (1 624 m n. m.), Osobitá (1 687 m n. m.), Okolík (1 328 m n. m.), Skorušina (1 314 m n. m.), Mikulovka (1 193 m n. m.) a Štít (1 310 m n. m.).

Skalnatý vrchol umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú okolité vrcholy Západných Tatier, blízke doliny a časť Vysokých Tatier, pri vhodných podmienkach aj Skorušinské vrchy, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Malá Fatra, Chočské vrchy, Veľká Fatra a pohoria v priľahlej časti južného Poľska.

• po červeno značenej turistickej hrebeňovke:
  • od západu z Hút cez Sivý vrch a sedlo Pálenica
  • od východu z Volovca cez Baníkov (2 178 m n. m.) a Salatín (2 048 m n. m.)
• po žltej značke cez sedlo Pálenica:
  • od juhu z obce Jalovec cez rázc. Pod Lyscom
  • od severu zo Zuberca cez Ostrý grúň (1 216 m n. m.)
• po modrej značke zo Zverovky

• Západné Tatry
• Roháče
• Tatranský národný park
• Zoznam vrcholov v Západných Tatrách

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Brestová (vrch v Západných Tatrách)

• Poloha na turistickej mape