Buzz Aldrin

	Buzz Aldrin
	astronaut NASA
	; Buzz Aldrin v roku 1969;
Stav	neaktívny
Narodenie	20. január 1930 (93 rokov); Glen Ridge, New Jersey, USA
Iné zamestnanie	stíhací pilot
Hodnosť	plukovník, USAF
Čas vo vesmíre	12 dní, 1 hodina, 52 minút
Čas výstupov do otvoreného vesmíru	7 hodín, 52 minút
Kozmonaut od	17. októbra 1963
Misie	Gemini 12, Apollo 11
Znaky misií
Kozmonaut do	1. júla 1971
	Kozmonautický portál; Biografický portál

Buzz Aldrin (pôvodným menom Edwin Eugene Aldrin, Jr.; * 20. január 1930, Glen Ridge) je bývalý americký astronaut, inžinier a stíhací pilot. Ako pilot lunárneho modulu misie Apollo 11 sa s veliteľom Neilom Armstrongom stali prvými ľuďmi, ktorí pristáli na Mesiaci.

Narodil sa v Glen Ridge v štáte New Jersey. Absolvoval United States Military Academy vo West Pointe v štáte New York, kde v roku 1951 získal titul bakalár vied (Bachelor of Science) v strojárstve. Bol pridelený k americkému vojenskému letectvu a počas kórejskej vojny slúžil ako stíhací pilot. Odlietal 66 bojových letov a zostrelil dve stíhačky MiG-15.

Po získaní doktorátu (Sc.D.) v astronautike na Massachusetts Institute of Technology bol Aldrin vybraný ako člen 3. skupiny astronautov NASA, čím sa stal prvým astronautom s doktorandským titulom. Vďaka jeho doktorandskej práci s názvom Navádzacie techniky pre pilotované orbitálne zblíženie v režime priamej viditeľnosti (Line-of-Sight Guidance Techniques for Manned Orbital Rendezvous) dostal od iných astronautov prezývku „Dr. Rendezvous“. Prvý vesmírny let absolvoval v roku 1966 v kozmickej lodi Gemini 12, pričom uskutočnil aj vyše päťhodinový výstup do otvoreného vesmíru (EVA). O tri roky neskôr, 21. júla 1969 o 03:15:16 UTC, Aldrin vstúpil na povrch Mesiaca deväť minút potom, čo sa Armstrong ako prvý dotkol povrchu. Pilot veliteľského modulu Michael Collins bol v tom čase na obežnej dráhe okolo Mesiaca. Aldrin sa stal prvým človekom, ktorý na Mesiaci uskutočnil náboženské obrady, keď v súkromí prijal eucharistiu.

Po odchode z NASA v roku 1971 sa stal veliteľom U.S. Air Force Test Pilot School. Od letectva odišiel v roku 1972 po 21 rokoch služby. V autobiografiách Return to Earth (1973) a Magnificent Desolation (2009) opisuje svoj boj s klinickou depresiou a alkoholizmom v rokoch po odchode z NASA. Pokračoval v obhajovaní prieskumu vesmíru, obzvlášť ľudskej misie na Mars a vyvinul aj špeciálnu trajektóriu pre kozmické lode (tzv. Aldrin cycler), ktorá umožňuje lodi cestovať k Marsu v kratšom čase a s použitím menšieho množstva pohonných hmôt. Aldrinovi bolo udelené množstvo ocenení, vrátane Prezidentskej medaily slobody v roku 1969, pričom je uvedený v niekoľkých sieňach slávy a má aj hviezdu na Hollywoodskom chodníku slávy.

Životopis

Kariéra v armáde

Vyštudoval na Montclair High School a potom navštevoval vojenskú akadémiu United States Military Academy vo West Point, ktorú v roku 1951 absolvoval ako tretí najlepší v triede. V kórejskej vojne lietal na strojoch F-86 Sabre a pripísal si dva zostrely lietadiel MiG-15. Potom, čo opustil Kóreu, pôsobil ako inštruktor na Nellisovej leteckej základni v Nevade. Pôsobil tiež na U.S. Air Force Academy a následne sa presunul do Nemecka, kde na základni Bitburg lietal na strojoch F-100 Super Sabre. Aldrin armádu opustil, aby mohol študovať na MIT (Massachusetts Institute of Technology), kde v roku 1963 získal doktorát z astronautiky. Po ukončení štúdií sa opäť vrátil k armáde a opustil ju v roku 1972 po 21 rokoch služby.

Pôsobenie v NASA

Aldrin stojí nohami v kabíne kozmickej lode Gemini 12 počas prvého výstupu do otvoreného vesmíru, 12. november 1966

V októbri 1963 bol Aldrin vybraný do tretej skupiny astronautov. Jeho seriózny a intelektuálny prístup bol pri plánovaní misií Gemini neoceniteľný, ale Aldrin nebol vybraný do žiadnej z posádok. Až po tragickej smrti hlavnej posádky Gemini 9 sa zo záložnej posádky stala hlavná a do novej záložnej posádky bol vybraný Aldrin. Do vesmíru sa po prvýkrát dostal ako člen posádky Gemini 12, poslednej misie projektu Gemini. V roku 1969 sa zúčastnil ako pilot lunárneho modulu misie Apollo 11 a vstúpil, po Neilovi Armstrongovi, ako druhý človek na povrch Mesiaca.

Lety do vesmíru

V kozmickej lodi Gemini 12 bol druhým pilotom. Odštartoval spolu s veliteľom lode Jamesom Lovellom z floridského kozmodrómu na Cape Canaveral v novembri 1966. Počas svojej misie sa spojili s raketovým stupňom Agena. Aldrin absolvoval tri výstupy do vesmíru (EVA) s celkovou dĺžkou trvania 5,5 hodiny. Pristáli s kabínou lode na vlnách Atlantického oceánu po lete trvajúcom 3 dni, 22 hodín, 34 minút a 31 sekúnd.

O tri roky neskôr štartovala trojčlenná posádka misie Apollo 11 opäť z Floridy. Tridsaťdeväťročný Aldrin mal funkciu pilota lunárneho modulu, partnermi mu boli Neil Armstrong a Michael Collins. Spoločne s Amstrongom pristál a vystúpil dňa 20. júla 1969 na povrch Mesiaca. Po 21 hodinách pobytu na Mesiaci obaja odleteli späť k lodi obiehajúcej okolo Mesiaca a odleteli k Zemi. Pristáli s kabínou lode v Tichom oceáne po lete trvajúcom 8 dní, 3 hodiny, 18 minút a 35 sekúnd.

Gemini 12 (11. november 1966 – 15. november 1966)
Apollo 11 (16. júl 1969 – 24. júl 1969)

Odchod do civilu

Potom sa už nezúčastnil žiadnej ďalšej vesmírnej misie a vrátil sa späť k letectvu, kde pôsobil na manažérskom poste. Jeho kariére však škodili jeho osobné problémy. Vo svojej autobiografii Return to Earth priznáva, že po odchode z NASA trpel depresiami a alkoholizmom. Armádu opustil v roku 1972 a začal pôsobiť v súkromnom sektore, napríklad robil reklamy automobilke Volkswagen.

V roku 2002 ho prezident George W. Bush vymenoval do Prezidentskej komisie pre budúcnosť letecko-kozmického priemyslu Spojených štátov (Presidential Commission on the Future of the United States Aerospace Industry).

V súčasnosti pôsobí v Národnej vesmírnej spoločnosti (National Space Society)^[1]. Je majiteľom spoločnosti Starcraft Enterprises.

Rodinné pomery

Začiatkom 80. rokov 20. storočia si oficiálne zmenil krstné meno na „Buzz“, ktoré bolo pôvodne jeho prezývkou z detských čias a ktoré vzniklo skrátením z nesprávnej výslovnosti „buzzer“ (foneticky „baze“) slova „brother“ (t. j. „brat“, výslovnosť „braze“), ako ho vyslovovala jeho sestra.

Od februára 1988 bol po tretíkrát ženatý a to s Lois Driggs rod. Cannonovou. Ich spoločná rodina mala šesť dospelých detí a jedného vnuka. Manželstvo vydržalo 23 rokov a skončilo rozvodom ako aj predchádzajúce manželstvá s Joan rod. Archerovou a Beverly rod. Van Zileovou.

Zaujímavosti

Aj keď sa Buzz Aldrin stal až „druhým človekom“, ktorý otlačil svoju nohu do povrchu Mesiaca, má na svojom konte iné prvenstvo. Stal sa historicky prvým človekom, ktorý kedy močil na inom telese vo vesmíre^[2].

Na Aldrinovu počesť bol v roku 1970 jeden z kráterov blízko miesta pristátia Apolla 11 (selenografické súradnice 1,4° s. š., 22,1° v. d., priemer 3 km) pomenovaný jeho menom. Jeho priezvisko nesie tiež planétka 6470 Aldrin, ktorú objavil v roku 1982 na observatóriu na Kleti Antonín Mrkos.

V roku 2000 bol zapísaný v Ohiu do National Aviation Hall of Fame (Národná letecká sieň slávy).

Jeho herecká kariéra je pomerne bohatá^[3]. Má hviezdu na Hollywoodskom chodníku slávy. Nadaboval sám seba pre epizódu seriálu Simpsonovci „Deep Space Homer“, kde spolu s Homerom Simpsonom a fiktívnym astronautom Racom Banyonom letí do vesmíru.

V roku 2011 si zahral vo filme Transformers 3 sám seba. V roku 2012 hral taktiež sám seba v seriáli Teória veľkého tresku (piata epizóda šiestej série 6 „The Holographic Excitation“). Ďalej hral sám seba v 20. epizóde 4. sezóny seriálu 30 Rock.

„	Žiaden sen nie je príliš vysoko pre tých, ktorí majú oči na oblohe!	“
– Buzz Aldrin

Galéria

Aldrin v kokpite stíhačky F-86E Sabre 51. stíhacieho-prepadového krídla po zostrele MiGu-15 počas kórejskej vojny, 1953
Aldrin v kokpite cvičného prúdového lietadla T-33A Shooting Star ako inštruktor na Bryanovej leteckej základni v Texase, 1954
Oficiálny portrét z roku 1964
Hlavná posádka letu Gemini XII – Edwin „Buzz“ Aldrin (vľavo) a Jim Lovell (vpravo)
Aldrin v kozmickej lodi Gemini 12 pred štartom, 11. november 1966
Aldrin počas svojho prvého výstupu do otvoreného vesmíru (EVA), 12. november 1966
Posádka Apolla 11 – Neil Armstrong (vľavo), Michael Collins (v strede) a Edwin „Buzz“ Aldrin (vpravo)
Aldrin trénuje spolu s Neilom Armstrongom výstup na mesačný povrch, apríl 1969
Aldrin v deň štartu Apolla 11, 16. júl 1969
Armstrong, Collins a Aldrin začínajú svoju cestu k štartovaciemu komplexu 39A, ráno 16. júla 1969
Aldrin v interiéri lunárneho modulu počas letu k Mesiacu
Aldrin zostupuje po rebríku lunárneho modulu na mesačný povrch, 20. júl 1969
Aldrin pri lunárnom module na povrchu Mesiaca
Aldrinova stopa v mesačnom prachu
Aldrin (vľavo), Collins (v strede) a Armstrong (vpravo) na oslavách v New Yorku, 13. august 1969
Aldrin s Prezidentskou medailou slobody v roku 2001
Aldrinov skafander z letu Apollo 11 v roku 2007
Aldrin pred letom v stíhačke F-16D predvádzacej letky U.S. Air Force Thunderbirds v roku 2017
Aldrin v roku 2019
Buzz Aldrin (úplne vľavo) a Michael Collins (druhý zľava) v Bielom dome pri príležitosti 50. výročia prvého pristátia ľudí na Mesiaci, 19. júl 2019

Referencie

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Buzz Aldrin

Externé odkazy

Oficiálna stránka (po anglicky)
Oficiálny životopis na stránkach NASA (po anglicky)
Buzz Aldrin na stránkach spacefacts.de (po anglicky)
Buzz Aldrin v Malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] ttp://www.nss.org/about/

[2] ttp://news.nationalgeographic.com/news/2009/07/090716-moon-landing-buzz-aldrin-pee.html

[3] ttp://www.csfd.cz/tvurce/51110-buzz-aldrin/

[1]

[2]

[3]