Chlorid horečnatý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	MgCl2 MgCl2 • 6 H2O
Vzhľad	biele kryštáliky alebo prášok
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť	95,2 u (bezvodý) 203,3 u (hexahydrát)
Molárna hmotnosť	95,211 g/mol (bezvodý) 203,303 g/mol (hexahydrát)
Teplota topenia	708 °C (bezvodý) 117,2 °C (hexahydrát)
Teplota varu	1 412 °C
Hustota	2,325 g/cm³ (25 °C) 2,316 g/cm³ (30 °C) 1,569 g/cm³ (17 °C, hexahydrát) 1,276 g/cm³ (20 °C, 30% roztok)
Rozpustnosť	vo vode: Bezvodý 52,9 g/100 ml (0 °C) 53,8 g/100 ml (10 °C) 54,8 g/100 ml (20 °C) 55,5 g/100 ml (25 °C) 56 g/100 ml (30 °C) 58 g/100 ml (40 °C) 61,3 g/100 ml (60 °C) 65,8 g/100 ml (80 °C) 73 g/100 ml (100 °C) Hexahydrát 282,43 g/100 ml (0 °C) 304,35 g/100 ml (20 °C) 403,72 g/100 ml (60 °C) 578,29 g/100 ml (80 °C) 895,56 g/100 ml (100 °C) v polárnych rozpúšťadlách: Metanol 15,5 g/100 ml (0 °C) 16 g/100 ml (20 °C) 17,8 g/100 ml (40 °C) 20,4 g/100 ml (60 °C) 16 g/100 ml (20 °C, hexahydrát) Etanol 3,6 g/100 ml (0 °C) 5,6 g/100 ml (20 °C) 10 g/100 ml (40 °C) 15,9 g/100 ml (60 °C) 5,6 g/100 ml (20 °C, hexahydrát) Pyridín 1,28 g/100 ml (0 °C) 1,06 g/100 ml (20 °C)
Termochemické vlastnosti
Entropia topenia	417 J/g
Entropia varu	1 440 J/g
Entropia rozpúšťania	-1 595 J/g
Štandardná zlučovacia entalpia	−641,8 kJ/mol (bezvodý) −2 499,6 kJ/mol (hexahydrát)
Štandardná entropia	89,9 J K−1mol−1 (bezvodý) 366 J K−1 mol−1 (hexahydrát)
Štandardná Gibbsová energia	−592,5 kJ/mol (bezvodý) −2 115,6 kJ/mol (hexahydrát)
Merná tepelná kapacita	0,747 J K−1 g−1 (bezvodý) 1,549 J K−1 g−1 (hexahydrát)
Bezpečnosť Globálny harmonizovaný systém klasifikácie a označovania chemikálií Hrozby Vety H žiadne vety H Vety EUH žiadne vety EUH Vety P žiadne vety P Európska klasifikácia látok Hrozby Škodlivá látka (Xn) Vety R R36/37/38 Vety S S22, S24/25, S26, S37/39
Ďalšie informácie
Číslo CAS	7786-30-3 (bezvodý) 7791-18-6 (hexahydrát)
EINECS číslo	232-094-6
Číslo RTECS	OM2975000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Chemický portál

Chlorid horečnatý (MgCl₂) je biela, hygroskopická látka, ktorá tvorí niekoľko hydrátov so všeobecným vzorcom MgCl₂•x(H₂O). Táto zlúčenina je typický iónový halogenid, ktorý sa veľmi dobre rozpúšťa vo vode. Chlorid horečnatý sa získava z morskej vody. Bezvodý chlorid horečnatý sa používa na výrobu kovového horčíka. V potravinárstve sa označuje E číslom E511.

Chlorid horečnatý sa vyskytuje v morskej vode.

• Vodný roztok sa používa na plnenie nemrznúcich zmesí. Napríklad sa používa na plnenie pneumatík, ako záťaže traktorov.
• Elektrolýzou taveniny chloridu horečnatého sa vyrába kovový horčík.

V niektorých krajinách (napríklad v Česku a Slovinsku) sa v nepatrnom rozsahu používa ako posypová soľ (resp. prímes) na zimný posyp. Je však vhodný iba pre likvidačný posyp, nie pre preventívne posyp.

Používa sa na zachovanie pôvodných farieb a aj ako ochucujúca a spevňujúca látka. S jej využitím sa môžeme stretnúť pri výrobe sójového syra tofu, či v čerstvých plátkoch mäsa, ktoré zmäkčuje. Dá sa použiť aj ako náhrada kuchynskej soli.

Na Slovensku, v celej Európskej únii a Spojených štátoch je povolené pridávať látku do potravín.

Chlorid horečnatý je možné vyrobiť napríklad neutralizáciou hydroxidu horečnatého kyselinou chlorovodíkovou:

Mg(OH)₂ + 2 HCl → MgCl₂ + 2 H₂O

ďalšou možnosťou prípravy je spaľovanie kovového horčíka v elementárnym chlóru:

Mg + Cl₂ → MgCl₂

Chlorid horečnatý sa v potravinárstve považuje za bezpečnú látku a ako zdroj horčíka v ľudskom tele.

• Bromid horečnatý
• Fluorid horečnatý
• Jodid horečnatý
• Chlorid bárnatý
• Chlorid berýlnatý
• Chlorid rádnatý
• Chlorid strontnatý
• Chlorid vápenatý

1. ↑ ^{a b c d e f g h i j k} E511 - Chlorid horečnatý . zdravopedia.sk, . Dostupné online.
2. ↑ Karel Melcher: Posypové materiály pre zimnú údržbu komunikácií v ČR a v krajinách EÚ Archivované 2020-04-08 na Wayback Machine, Ekolist.cz, 3. 12. 2001

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chlorid horečnatý

• Dr. Heinrich Remy, Anorganická chémia 1. diel, 1. vydania 1961
• GREENWOOD, Norman Neill; EARNSHAW, Alan. Chemie prvků. 1. vyd. Zväzok 1. Praha : Informatorium, 1993. 2 zv. ISBN 80-85427-38-9. (po česky)
• VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid hořečnatý na českej Wikipédii.