Ekvádor - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Ekvádor
Ekvádorská republika
Vlajka Ekvádoru Znak Ekvádoru
Vlajka Znak
Národné motto:
"Pro Deo, Patria et Libertate"
Štátna hymna:
Salve, Oh Patria
Ecuador (orthographic projection).svg
Miestny názov  
 • dlhý República del Ecuador
 • krátky Ecuador
Hlavné mesto Quito
00°9′ j.š. 78°21′ z.d.
Najväčšie mesto Guayaquil
Úradné jazyky Španielčina
Demonym Ekvádorčan, Ekvádorčanka
Štátne zriadenie
Prezident
Viceprezident
Prezidentská republika
Guillermo Lasso
Alfredo Borrero
Vznik 16. február 1840
Susedia Kolumbia, Peru
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
283 561 km² (73.)  
? km² (5 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2016)
 • sčítanie (2010)

 • hustota (2016)
 
16 385 068 (65.)
14 483 499

58,95/km² (151.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2016
109,759 mld. $ (64.)
11 788 $ (?.)
Index ľudského rozvoja (2017) 0,752 (86.) – vysoký
Mena Americký dolár (USD)
Časové pásmo
 • Letný čas
Ekvádorský čas (UTC-5)
(UTC-5)
Medzinárodný kód EC
Internetová doména .ec
Smerové telefónne číslo +593

Súradnice: 1°J 78°Z / 1°J 78°Z / -1; -78

Ekvádor (staršie názvy pozri nižšie), dlhý názov Ekvádorská republika, je štát v Južnej Amerike. Ekvádor leží na severozápade Južnej Ameriky. Jeho západné pobrežie v dĺžke viac než 2200 kilometrov obmýva Tichý oceán. Ekvádor hraničí s Kolumbiou a s Peru. Jeho súčasťou je aj známe súostrovie Galapágy, nachádzajúce sa asi 1 000 km západne od pobrežia.

Názov

Slovenské podoby krátkeho tvaru názvu tohto štátu sú resp. boli:

  • Ekvádor: Toto je v súčasnosti normovaný a záväzný slovenský názov [1]. Prvýkrát bol štandardizovaný na úrovni geografickej štandardizácie (a aj sa na mapách začal používať) v roku 1974 [2][3][4] a na úrovni jazykových slovníkov v roku 1991[5] (i keď sa v jednom dvojjazyčnom slovníku SAV vyskytuje už v roku 1979 [6]). Vyskytoval sa ale v literatúre už krátko pred rokom 1974 [7] a ojedinele aj v dávnejšej minulosti[8].
  • Ecuádor: Tento tvar uvádzali jazykové slovníky (ako predpísaný tvar) od konca 60. rokov 20. storočia do 80. rokov 20. storočia a používal sa aj predtým v období po druhej svetovej vojne. Od roku 1974 bol v rozpore s vyššie uvedeným geografmi štandardizovaným názvom Ekvádor. [9][10][11][12][13][4]
  • Ecuador: Tento tvar sa používal od 19. storočia do 60. rokov 20. storočia. [14][15][12][4]
  • Ekuador: Tento tvar sa používal od 19. storočia zhruba do 40. rokov 20. storočia.[16][17][18]
  • Ekvador: Tento tvar sa ojedinele vyskytuje v 2. polovici 20. storočia. [19][20][21]

Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Ekvádora

Vyspelé domorodé kultúry prosperovali v Ekvádore dávno predtým, ako bola táto oblasť dobytá Inkami v 15. storočí. Sobášom sa oblasť Quita stala súčasťou Inkskej ríše. Atahualpa, jeden zo synov inkského vládcu, sa narodil v Quite. Ale nezdedil ríšsku korunu, pretože vládca mal ďalšieho syna Huascara, narodeného v Cuscu, hlavnom meste Inkskej ríše. Preto bola ríša rozdelená na dve: Atahualpa dostal sever s hlavným mestom Quito a Huascar zdedil juh s hlavným mestom Cusco. V roku 1531 dobyvatelia pod velením F. Pizarra prenikli do Inkskej ríše vďaka občianskej vojne v tejto ríši. Atahualpa sa chcel spojiť so Španielmi, poraziť Huascara a vládnuť nad zjednotenou Inkskou ríšou. Španieli sa usadili v pevnosti Cajamarca, zajali Atahualpu a a držali ho vo väzení kvôli výkupnému. Aby si zabezpečil prepustenie, dal Atahualpa naplniť sálu po okraj zlatom. Počas svojho väzenia dal Atahualpa zavraždiť svojho nevlastného brata Huascara v Cuzcu. Nato Španieli ovládli Inkskú ríšu. Napriek obkľúčeniu a početnej prevahe obliehateľov, Španieli popravili Atahualpu. Aby unikli z obkľúčenia v pevnosti, vypálili Španieli zo všetkých kanónov a prelomili línie rozzúrených Inkov. V nasledujúcich rokoch sa španielski kolonisti stali novou elitou sústreďujúcou svoje sily v Peru.

Domorodé obyvateľstvo bolo zdecimované v prvých desaťročiach španielskej vlády chorobami v čase, keď boli pôvodní obyvatelia nútení k práci nazývanej "encomienda" pre španielskych zemepánov. V roku 1563 sa Quito stalo sídlom kráľovskej "audiencie" (administratívnej oblasti) Španielska a súčasťou Španielskeho vicekráľovstva Peru so sídlom v Lime.

Po skoro 300 rokoch španielskej kolonizácie bolo Quito mestom s cca. 10 000 obyvateľmi a až v roku 1822 sa Ekvádor spojil s Republikou Veľká Kolumbia Simona Bolívara, a v roku 1830 sa stal hlavným mestom nezávislej republiky Ekvádor.

Celé 19. storočie bolo poznamenané nestabilitou s rýchlou výmenou vládcov. Konzervatívec Gabriel Garcia Moreno zjednotil krajinu v rokoch 1860 s podporou rímskokatolíckej cirkvi. Koncom roka 1800 dopyt po kakau previazal hospodárstvo na vývoz tejto komodity a viedol k migrácii z náhorných plošín do poľnohospodárskej oblasti na pobreží.

Pobrežná liberálna revolúcia v roku 1895 pod vedením Eloy Alfaro obmedzila moc duchovenstva a toto liberálne krídlo si udržalo moc až do vojenského prevratu v roku 1925. Roky 1930 a 1940 boli poznamenané populistickými politikmi, ako napríklad päťnásobným prezidentom menom José María Velasco Ibarra.

Národný park Cajas
Monument pripomínajúci konferenciu medzi Simónom Bolívarom a José de San Martínom

Nadvláda nad oblasťou Amazonu viedla k dlhotrvajúcim sporom medzi Ekvádorom a Peru. V roku 1941, v čase rýchlo narastajúceho napätia medzi dvoma krajinami, vypukla vojna. Peru tvrdilo, že ekvádorská armáda inváziou obsadila oblasť nárokovanú štátom Peru, kým Ekvádor tvrdil, že inváziu použilo Peru. V júli 1941 bola mobilizovaná armáda. Peru malo v zbrani 11 681 mužov a čelilo zle zásobovaným a slabo vyzbrojeným ekvádorským silám v počte 5 300 vojakov, z ktorých len o niečo viac ako 1 300 bolo umiestnených v južných provinciách. Boje prepukli 5. júla 1941, keď peruánske sily prekročili na viacerých miestach rieku Zarumilla, testujúc silu a umiestnenie ekvádorských pohraničných jednotiek. Nakoniec 23 júla 1941 Peruánci spustili hlavnú inváziu, prekročili rieku Zarumilla a postúpili do ekvádorskej provincie El Oro. V priebehu vojny Peru získalo kontrolu nad celým sporným územím, okupovalo ekvádorskú provinciu El Oro a niektoré časti provincie Loja, približne 6% krajiny, žiadajúc ekvádorskú vládu, aby sa vzdala svojich územných nárokov. Peruánske námorníctvo blokovalo prístav Guayaquil znemožňujúc tak zásobovanie ekvádorských jednotiek. Po niekoľkých týždňoch bojov a pod tlakom USA a mnohých latinsko-amerických krajín boli boje zastavené. Ekvádor a Peru dospeli k dohode formalizovanej v Protokole z Ria , podpísanej 29. januára 1942. Následkom víťazstva Peru získalo sporné územie. Nasledovali ešte dve vojny.

Recesia a ľudové nepokoje viedli k návratu politikov a zásahu domácej armády v 60. rokoch 20. storočia, zatiaľ čo zahraničné firmy ťažili zdroje ropy v ekvádorskej Amazonii. V roku 1972 bolo ukončené vybudovanie Andského ropovodu, ktorý dodával ropu z východu na pobrežie, čím sa z Ekvádora stal druhý najväčší ťažič ropy v Južnej Amerike. V tom istom roku junta zvrhla vládu a zostala pri moci až do roku 1979, keď bolo zavedených viacero demokratických ústavných opatrení. V roku 1982 vláda čelila hospodárskej kríze, charakterizovanej vysokou infláciou, deficitom rozpočtu, padajúcou menou, rastúcou dlhovou službou a nekonkurencieschopným priemyslom, čo viedlo k chronickej nestabilite vlády.

Veľa rokov zlého vedenia štátu, ktoré sa začali zneužívaním štátneho dlhu v 70. rokoch 20. storočia počas vojenského režimu, zanechalo krajinu v podstate v stave bezvládia. V polovici 90. rokov bola vláda Ekvádora charakterizovaná slabou výkonnou mocou, ktorá sa snažila zaliečať vládnucej triede, zastúpenej v zákonodarnom zbore a súdnictve. Poslední 3 demokraticky zvolení prezidenti nedokázali dovládnuť do konca svojho volebného obdobia.

Medzi najpodstatnejšie faktory demokratickej nestability patrí prejavovanie sa domorodého obyvateľstva v úlohe aktívneho účastníka. Obyvateľstvo bolo vedené zlyhaním vlády splniť sľuby týkajúce sa pozemkovej reformy, zníženia nezamestnanosti a historického vykorisťovania statkárskou elitou. Ich hnutie, spolu s pokračujúcim destabilizačným úsilím tak elity ako aj ľavicových hnutí viedlo k zhoršeniu postavenia výkonnej moci. Verejná správa a iné odvetvia vlády poskytujú prezidentovi iba veľmi málo politického kapitálu, s ktorým môže pracovať tak, ako sa to stalo v apríli 2005, keď ekvádorský kongres odvolal prezidenta menom Lucia Gutiérrez. Viceprezident Alfredo Palacio prebral jeho miesto a očakávalo sa, že zostane pri moci až do ďalších riadnych volieb.

Politika

Bližšie informácie v hlavnom článku: Politika Ekvádora

Politika v Ekvádore sa uplatňuje v rámci prezidentského systému zastupujúceho demokratickú republiku, kde prezident Ekvádora je hlavou štátu, existuje aj predseda vlády a pluralitný systém strán. Výkonnú moc predstavuje vláda. Legislatívna moc je zverená tak vláde, ako aj Národnému kongresu Ekvádoru. Súdnictvo je nezávislé od výkonnej moci a zákonodarného zboru.

Ekvádor často kladie dôraz na multilaterálny prístup k medzinárodným otázkam. Ekvádor je členom OSN (a väčšiny jej špecializovaných agentúr) a členom mnohých regionálnych zoskupení, vrátane Skupiny z Ria, Latinskoamerický ekonomický systém, Latinsko-americkej energetickej organizácie, Latinsko-amerického integračného združenia a Andského paktu.

Ekvádor udržuje úzke vzťahy s USA. V roku 2006 porušenie zmluvy zo strany Occidental, pobočky severoamerickej ropnej spoločnosti, spôsobilo napätie vo vzťahoch USA a Ekvádora. Ekvádorská vláda vyhlásila zmluvu s ropným obrom za neplatnú, čo bolo potom hlavným dôvodom prieťahov v rokovaniach o slobodnom obchode (Free Trade Agreement) medzi oboma krajinami. Zmluva Atpdea čoskoro vyprší, čo znamená, že obchod s USA značne poklesne, a núti Ekvádor, aby sa poobzeral po iných medzinárodných trhoch.

Geografia

Bližšie informácie v hlavnom článku: Geografia Ekvádora
Vidiecke prostredie, provincia Tungurahua

Ekvádor má tri hlavné zemepisné oblasti, plus jednu ostrovnú v Tichom oceáne.

  1. Costa („pobrežie“) pozostáva z nízkopoloženého pobrežného pásu ležiaceho na západe krajiny. Ide o pobrežie Pacifiku.
  2. Sierra („vrchy“) pozostávajú z vysokohorského vertikálneho pásu prebiehajúceho stredom krajiny. Topografia je výsledkom Andského horotvorného procesu.
  3. Oriente („východ“) pozostáva z oblasti amazonského dažďového pralesa vo východnej často krajiny, predstavujúcej čosi menej ako polovicu plochy celej krajiny, hoci tam žije menej ako 5 % obyvateľstva.
  4. Región insular („ostrovný región“) sú oblasť pozostávajúca zo súostrovia Galapágy, asi 1000 km západne od pevniny v Tichom oceáne.

Hlavným mestom Ekvádora je Quito; nachádza sa v provincii Pichincha v horskej časti krajiny. Najväčším mestom je Guayaquil, ležiace v provincii Guayas na pobreží. Cotopaxi, ležiace na juh od Quito, je susediaca provincia toho istého mena. Sopka Cotopaxi sa často mylne považuje za najvyššiu aktívnu sopku sveta, hoci viacero končiarov v severnom Čile a južnom Peru je vyšších a aktívnejších (prinajmenšom v súčasnosti).

Provincie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Ekvádora
Mapa Ekvádora

Ekvádor je rozdelený na 24 provincií, každá so svojím správnym strediskom. Správne strediská sú uvádzané v zátvorkách.

Hospodárstvo

Bližšie informácie v hlavnom článku: Hospodárstvo Ekvádora

Ekvádor má významné zdroje ropy a bohaté poľnohospodárske oblasti. Keďže krajina vyváža hlavne výrobky ako olej, banány, a krevety, fluktuácie cien na svetovom trhu môžu mať podstatný dopad na domáce hospodárstvo. Priemysel je v prevažnej miere zameraný na služby pre domáci trh. Zhoršujúca sa hospodárska výkonnosť v rokoch 1997-98 vyústila do vážnej hospodárskej a finančnej krízy v roku 1999. Kríze predchádzal celý rad vonkajších otrasov, vrátane klimatického fenoménu El Niño v roku 1997, prudký prepad cien ropy v rokoch 1997-98 a nestabilita medzinárodných trhov v rokoch 1997-98. Tieto faktory opisujú neudržateľnú zmes politiky ekvádorskej vlády, zmes veľkých fiškálnych deficitov a expanzívnej peňažnej politiky a následné 7,3% pokles HDP, medziročnú infláciu 52,2 % a 65% znehodnotenie meny v roku 1999, čo viedlo k bezprecedentnému kolapsu splácania zahraničných dlhov v uvedenom roku.

Dňa 9. januára 2000 administratíva prezidenta Jamila Mahuada oznámila svoj úmysel prijať americký dolár ako oficiálnu menu Ekvádora, aby sa vyrovnala s pokračujúcou hospodárskou krízou. Prijatie dolára, namiesto naviazania miestnej meny na dolár, znamená, že výhody razobného pripadnú hospodárstvu USA. Následné protesty viedli k odstráneniu Mahuada z úradu a vymenovaniu viceprezidenta Gustava Noboa za prezidenta.

Vláda prezidenta Noboa potvrdila záväzok zaviesť USD ako ústredný krok stratégie hospodárskej obnovy. Vláda takisto začala rokovania s Medzinárodným menovým fondom (MMF), vrcholiace dohodnutím 12-mesačného stand-by úveru. Dodatočné politické iniciatívy pozostávajú zo snáh o zníženie vládneho fiškálneho deficitu, zavedenie štrukturálnych reforiem na posilnenie bankového systému a získanie prístupu k trhu súkromného kapitálu. Posilnené vysokými cenami ropy zažilo ekvádorské hospodárstvo mierne ozdravenie v roku 2000, s nárastom HDP predstavujúcim 1,9%. Ale 70 % obyvateľstva žije pod hranicou chudoby, čo je viac ako dvojnásobok miery vykazovanej pred 5 rokmi. Inflácia v roku 2000 zostala vysoká - na 96,1% -, ale miera inflácie trvalo klesá. Mesačná inflácia vo februári 2001 dosahovala 2,9%.

Obyvateľstvo

Bližšie informácie v hlavnom článku: Obyvateľstvo Ekvádora

Obyvateľstvo Ekvádora je etnicky značne zmiešané. Najväčšiu etnickú skupinu predstavujú mestici, miešanci potomkov španielskych kolonistov a domorodých Američanov, ktorí dosahujú viac ako 65 % obyvateľstva. Domorodí Američania sú druhou najpočetnejšou skupinou a tvoria približne štvrtinu obyvateľstva - okolo 25 %. Bieli sú hlavne španielski kreoli, prvotne španielskeho pôvodu a tvoria 7 %. Malá černošská menšina — vrátane mulatov a zambov, hlavne v oblasti Esmeraldas — predstavuje zvyšok. Domorodých indiánov z kmeňa Shuar tam žije okolo 40 000.

Tropický lesný región východne od Vrchov zostáva stále riedko osídlený a predstavuje iba asi 3% obyvateľstva.

Napriek tomu, že ústava požaduje aby sa 30 % HDP venovalo na vzdelávanie, vláda oznámila cieľ iba 11 % rozpočtu. Odhaduje sa, že výdavky hrubého domáceho produktu (HDP) dosiahnu 4% v roku 2003. UNICEF uvádza gramotnosť 90 %, ale poznamenáva, že táto miera stagnuje už vyše 10 rokov. UNESCO udáva, že iba 87 % učiteľov základných škôl a 72 % stredoškolských učiteľov má príslušné vzdelanie. Systém verejného vzdelávania je bezplatný a školská dochádzka je povinná od veku 5 do veku 14 rokov. Ale ministerstvo školstva uvádza, že len 10 % päťročných má skutočne prístup k dennému vzdelávaniu, a že len 66 % mladistvých ukončí šiesty rok školy. Vo vidieckych oblastiach len 10% mladistvých navštevuje strednú školu. Štatistika ministerstva uvádza strednú školskú dochádzku 6,7 roka. Ekvádor má 61 univerzít, veľa z nich v súčasnosti poskytuje vyššie vzdelanie, ale iba 18 % fakúlt verejných univerzít má možnosť poskytovať vyššie vzdelanie. 300 vyšších inštitútov ponúka 2 až 3 ročné odborné alebo technické vzdelávanie. Zákon o reforme vysokého školstva poveril dohľadom nad týmito slabo regulovanými inštitútmi CONESUP.

Vierovyznanie

Približne 68% Ekvádorcov je rímskokatolíckeho vyznania. Veľká časť obyvateľstva vieru praktizuje a navštevuje omše pravidelne. Vo vidieckych oblastiach Ekvádora sú domorodá viera a kresťanstvo sú niekedy synkretické.

Ako v každej inej latinskoamerickej krajine, zaznamenal protestantizmus masívny rast, špeciálne v chudobných vidieckych oblastiach. Iné zoskupenia, ako napríklad Svedkovia Jehovovi a Mormoni, takisto zvyšujú počty členov.

Existuje malá moslimská menšina čítajúca niekoľko tisíc osôb. Židovská komunita má iba o niečo viac ako 1 000 členov, hlavne nemeckého a talianskeho pôvodu.

Kultúra

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kultúra Ekvádora

Prevládajúca kultúra v Ekvádore je definovaná ekvádorskou väčšinou mesticov a ich predkami, je zmesou európskej a juhoamerickej kultúry s určitými africkými prvkami zdedenými po zotročených predkoch. Ekvádorské domorodé komunity sú zväčša viac čo menej integrované do týchto mainstreamových kultúr, a to najmä vzdialenejšie domorodé komunity Amazonskej kotliny.

Šport

Najľudovejším športom v Ekvádore je tak ako vo väčšine juhoamerických krajín futbal. Niekoľko najznámejších tímov : Barcelona S.C. a F.C. Emelec z Guayaquilu, Liga Deportiva Universitaria de Quito a El Nacional (ekvádorské ozbrojené sily) z Quita, Olmedo z Riobamby a Deportivo Cuenca z Cuency.

Futbal je obzvlášť populárny pre masovú účasť. Prejavuje sa značný záujem o tenis v strednej a vyššej vrstve ekvádorskej spoločnosti a niekoľkí ekvádorskí profesionálni hráči dosiahli medzinárodného ohlasu, vrátane mien ako Francisco Segura či Andrés Gómez a v 90. rokoch Nicolás Lapentti. Basketbal má taktiež veľkú popularitu, pretože medzi ekvádorské špeciality patrí Ecuavolley, variácia volejbalu pre troch hráčov. Býčie zápasy sa praktizujú na profesionálnej úrovni iba v Quite, počas výročných slávností na pamiatku založenia mesta Španielmi, hoci nekrvavá forma tohto športu, nazývaná rodeos montubios, sa praktizuje v mnohých vidieckych oblastiach počas miestnych slávností.

Kuchyňa

Kuchyňa je v Ekvádore veľmi rôznorodá; mení sa s nadmorskou výškou spolu s podmienkami pre poľnohospodárstvo. Cuy (pečené morča domáce) je populárne v horských oblastiach. Existuje celá paleta čerstvého ovocia, najmä v nižších polohách. Morské plody sú populárne na pobreží, predovšetkým corvina a garnáty. Aj krevety sú veľmi populárne a čerstvé. Strava ponúkaná na uliciach v Ekvádore sú zemiaky s opekanou bravčovinou. Fanesca je jedlo známe v Ekvádore, je to šošovicová polievka so sušenou treskou, mliekom a početnými druhmi fazule, napr. zelenou fazuľou, lima fazuľou a chochos.

Slováci, ktorí tu pôsobili

  • Martin Križan (* 1912 – † 1990) –  rímskokatolícky kňaz, salezián, jazykovedec, misionár (misionárom v Ekvádore bol 37 rokov).
  • Ján Šutka (* 1930 – † 2014) –  rímskokatolícky kňaz, salezián, misionár (misionárom v Ekvádore bol 61 rokov).

Zdroje

  1. BOSÁK, J. Sila dobrého príklad. In: Kultúra slova 9, 1975 , S. 251
  2. Vreckový atlas sveta. Bratislava: Slovenská kartografia, 1975, S. 37
  3. a b c DVONČ, L. Maurítius — Maurícius. In: Kultúra slova, č. 1, 1984 S. 62-63
  4. KAČALA, Ján. Pravidlá slovenského pravopisu. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1991. 535 s. ISBN 80-224-0080-7. S. 176. (Poznámka: V predchádzajúcich vydaniach PSP sa názov tohto štátu vôbec (t.j. v žiadnej podobe) nevyskytuje, hoci názvy niektorých iných štátov sú v nich uvedené.)
  5. Veľký slovensko-ruský slovník I. A-K. Bratislava: Veda, 1979, S. 471
  6. Ekvádor. In: Pyramída (encyklopedický časopis) č. 28, rok 1973 (Poznámka: Ale v Pyramíde z roku 1971 sa v hesle Amerika ešte uvádza tvar Ecuádor)
  7. HOUDEK, Fedor. Vznik hraníc Slovenska.  : Nákl. "Prúdov", 1931. 412 s. S. 280.
  8. PECIAR et al. Slovník slovenského jazyka VI. S. 267
  9. ORAVEC, J., LACA, V. Príručka slovenského pravopisu pre školy. Bratislava: SPN, 1985, S. 220
  10. Amerika. In: Pyramída č. 4, S. 119, rok 1971
  11. a b DVONČ, J. Ecuador či Ecuádor. In: Kultúra slova č. 4, 1968 S. 262-263
  12. Džíbara. In: IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M., MANÍKOVÁ, Z. Slovník cudzích slov A/Z. Bratislava: Veda, S. 234
  13. Krajan (noviny), 21. septembra 1868, S. 4
  14. Ecuador. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok II E – M. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 380 s. S. 5.
  15. RADLINSKY, Ondrej. Školník. obsahujúci hviezdovedu, zemepis, silozpyt, zemeznalstvo, prírodopis ... a povinnosťach občanských pre katolícke elementárne školy.  : Mechitaristendr., 1871. 330 s. S. 81.
  16. KOŽEHUBA, J. Zemepips pre národnie školy. Turč. Sv. Martin, 1872, S. 46
  17. SIDOR, Karol. Šesť rokov pri Vatikáne.  : Obrana Press, 1947. 293 s.
  18. 32/1955 Zb. - vyhláška ministra zahraničných vecí z 28. apríla 1955 o Dohovore o zabránení a trestaní zločinu genocídia
  19. POLAKOVIČ, Štefan. Tvárou k budúcnosti.  : Zahraničná Matica slovenská, 1975. 246 s. S. 207.
  20. Naše snahy (časopis Stálej konferencie slovenských demokratickych exulantov).  : Konferencia, 1983. 112 s. S. 22.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ekvádor
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Ekvádor

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Ekvádor

Únor
Čúhei Nambu
Čeněk Habart
Černý lev 777
Červen
Česká republika
Česká státoprávní demokracie
Česká televize
Český zemský sněm
ČT sport
Španělsko
1. únor
1. březen
1. květen
1. prosinec
1. srpen
10. říjen
10. březen
10. květen
10. září
1086
11. únor
11. březen
11. květen
11. leden
11. listopad
11. prosinec
11. září
1153
1186
12. únor
12. březen
12. duben
12. květen
12. leden
12. prosinec
1213
1258
1283
13. únor
13. květen
13. září
1306
1327
1344
1346
1364
1391
14. únor
14. květen
14. srpen
14. září
1431
1495
15. únor
15. červen
15. duben
15. květen
15. září
1543
1544
1566
1567
15 př. n. l.
16. únor
16. duben
16. květen
16. listopad
16. srpen
16. září
1603
1606
1618
1635
1642
1643
1656
1663
1671
1679
1686
1693
17. únor
17. červen
17. březen
17. květen
17. září
1702
1706
1713
1719
1720
1736
1737
1741
1743
1745
1753
1755
1763
1764
1773
1775
1786
1790
1791
1793
1794
1796
1797
1798
1799
18. únor
18. červen
18. březen
18. květen
18. listopad
18. prosinec
1803
1805
1807
1809
1817
1818
1819
1820
1822
1824
1825
1826
1829
1830
1831
1834
1835
1837
1840
1841
1844
1846
1848
1849
1851
1852
1853
1854
1858
1859
1861
1862
1863
1866
1868
1869
1870
1871
1872
1873
1874
1875
1876
1877
1878
1879
1880
1881
1882
1883
1884
1885
1886
1887
1888
1892
1896
1897
1898
1899
19
19. únor
19. červen
19. červenec
19. říjen
19. květen
1900
1901
1902
1903
1904
1905
1906
1907
1908
1909
1912
1914
1918
1919
1920
1921
1922
1923
1924
1925
1928
1929
1930
1931
1932
1934
1935
1936
1937
1938
1940
1941
1942
1943
1944
1945
1946
1947
1948
1949
1950
1951
1953
1954
1955
1956
1957
1958
1959
1960
1961
1962
1963
1966
1967
1968
1969
1970
1971
1972
1973
1974
1978
1981
1982
1984
1985
1986
1987
1988
1990
1991
1993
1995
1996
1997
1999
2. únor
2. březen
2. duben
2. květen
2. leden
20. únor
20. květen
20. listopad
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2014
2015
2016
2017
2018
2019
2020
2021
2022
2023
2024
21. únor
21. březen
21. květen
21. prosinec
21. srpen
21. září
22. únor
22. květen
22. leden
22. září
23. únor
23. červen
23. červenec
23. květen
24. únor
24. prosinec
24. září
25. únor
25. červen
25. duben
25. květen
26. únor
26. červen
26. březen
26. květen
26. listopad
27. únor
27. říjen
27. květen
27. leden
27. prosinec
28. únor
28. květen
28. leden
28. prosinec
29. únor
29. květen
3. únor
3. květen
3. leden
3. prosinec
30. duben
30. květen
30. listopad
30. srpen
31. říjen
31. květen
4. únor
4. červenec
4. říjen
4. květen
5. únor
5. červen
5. duben
5. květen
5. leden
5. září
6. únor
6. říjen
6. březen
6. duben
6. květen
6. leden
6. prosinec
7. únor
7. říjen
7. květen
7. leden
7. prosinec
8. únor
8. říjen
8. květen
8. listopad
8. prosinec
8. září
843
9. únor
9. červenec
9. březen
9. květen
9. leden
9. srpen
9. září
Aberdeen
Adrian Frutiger
Alžběta Řecká a Dánská
Aleš Svoboda (výtvarník)
Aleksej Kondraťjevič Savrasov
Alexander Payne
Alexander von Nordmann
Alexandrupoli
Alexandr Kramer
Alfred Molina
Alois Jiránek
Alois Sivek
Amy Johnsonová
Andrzej Chorosiński
Anglie
Antily
Antonín Mores
Antonín Schindler
Antonín Stavjaňa
Archie Shepp
Armand-Jean du Plessis de Richelieu
Arnold Wesker
Astronom
Břetislav Hodek
Březen
Balduin Lucemburský
Baltimore
Bamako
Barbados
Barbara Zangerl
Bedřich Pacák
Bedřich Placák
Bedřich Vašek
Berlín
Bernard Šafařík
Betlémská kaple
Binali Yıldırım
Bismarck (1939)
Bitva v Dánském průlivu
Blažena Rylek Staňková
Bob Dylan
Boris Leonidovič Pasternak
Brno
Buganda
Chán
Charles Lamb
Charta 77
Cornelius Gurlitt
Cynthia Plaster Caster
Dagmar Dánská
Darwin (Austrálie)
Deep Blue
Dezider Hoffman
Direktorium (stavovské povstání)
Doprava v Brně
Druhá světová válka
Duben
Duchcov
Dumfries
Dynastie
Edinburgh
Edmund Halley
Eduardo De Filippo
Eduard Reich
Egejské moře
Ekvádor
Eric Cantona
Erik Weihenmayer
Eritrea
Etiopie
Eva Šolcová
Fabio Fognini
Ferdinand de Marsin
Ferdinand Pantůček
Ferdinand Pravoslav Náprstek
Filip Twardzik
Florida
Francesco Hayez
Francie
Francis Gary Powers
Francouzská akademie
František Augustin
František Dobromysl Trnka
František Husák
František Krejčí
František Lorenc
František Nepil
Franz Zeischka
Fridrich II. Habsburský
Gabriela Pantůčková
Gabriel Altmann
Gabriel Fahrenheit
Garri Kasparov
Gary Burghoff
Gelasius Dobner
General von Steuben
George Lakoff
George Tabori
George W. Bush
Georg Raphael Donner
Germanicus
Gian Gastone Medicejský
Gregoriánský kalendář
Guinea
Gwyn Jones (spisovatel)
Hülegü
Habsburkové
Harold Budd
Heinrich August Jäschke
Henri Michaux
Herbie Fields
HMS Hood (1918)
IBM
Ida Kelarová
Idi Amin
Igor Hrušovský
Imrich Erös
Irena Szewińská
Irsko
Isidore Ngei Ko Lat
Islámský zlatý věk
Itálie
Ivan Krajíček
Ivan Mráz
Ivan Osipovič Jarkovskij
Ivo Štuka
Július Maurer
Jakub Kindl
James Wallace Black
Jana
Jana z Arku
Jan Berlík
Jan Kořenský
Jan Kratochvíl (informatik)
Jan Kudrna (ragbista)
Jan Nepomuk Říhánek
Jan Nepomuk Eiselt
Jan Smuts
Jan Zach
Jaroslav Šabata
Jaroslav Šváb
Jaroslav Jurečka
Jaroslav Kovář starší
Jaroslav Očenášek
Jaroslav Palliardi
Jean Maria Nicolaus Bellot
Jean Paul Marat
Jiří Živný
Jiří Janeček
Jiří Lochman
Jiří Pešek
Jiří Sarganek
Jim Broadbent
Jindřich Halabala
Jindřich Spáčil
Jindřich Stuart, lord Darnley
Johanna Buska
Johann Rason
John Mayow
Josef Antonín Hůlka
Josef Bartoš (1902–1966)
Josef Ferdinand Toskánský
Josef Hudec
Josef Klapuch
Josef Král (malíř)
Josef Pleticha
Josef Procházka
Josef Věnceslav Soukup
Josef Vacek (právník)
Josef Veselý (1950)
Josef Wagner mladší
Josef Záruba-Pfeffermann
Josif Brodskij
Justin Gatlin
Kanada
Kapitol Spojených států amerických
Karel Čulík (politik)
Karel IV.
Karel Ludvík Rakousko-Uherský
Karibské moře
Karol Beyer
Katastrofa na dole Döllinger
Kategorie:Úmrtí 24. května
Kategorie:Narození 24. května
Katolická církev
Konrad Boehmer
Království Velké Británie
Kristina Bourbonská
Kristin Scott Thomas
Kuriakose Elias Chavara
Květen
Kvark-gluonové plazma
Ladislav Šmíd (1938)
Ladislav Hájek
Lajos Batthyány
Laura Dernová
Leden
Lenín Moreno
Leona Machálková
Levin August von Bennigsen
Ljukman Adams
Londýn
Lotyšsko
Louis Fürnberg
Lucemburkové
Ludvík IV. Bavorský
Ludvík XIII.
Ludvík z Battenbergu
Malawi
Malcolm IV.
Mali
Mangareva
Marie Bittnerová
Marie Hesenská (1874–1878)
Marie Stuartovna
Mario Vergara
Markéta Saská
Mark Spitz
Maryland
Matej Tóth
Max Bennett
Meda Valentová
Mezinárodní trestní tribunál pro bývalou Jugoslávii
Michael White (houslista)
Michail Alexandrovič Šolochov
Mikuláš Koperník
Mikuláš Schneider-Trnavský
Milada Šubrtová
Miroslav Doležal
Mojmír
Mongolové
Mongolsko
Myanmar
Namdemun
Napoleon Bonaparte
New York
Norimberk
Obléhání Bagdádu
Ohio
Operace Courier-5
Osvald Polívka
Otakar Kudrna
Ota Habsburský (1301–1339)
Přemysl Otakar I.
Paříž
Pařížská smlouva (1763)
Paolo di Pola
Papež
Patti LaBelle
Pavel Blaschke
Pavel Vašák
Pchjongčchang
Petr Altrichter
Petr Matěj Fischer
Petr Muk
Petr Tatíček (1960)
Poláci
Polynésie
Polyxena z Lobkovic
Portugalsko
Praha
Priscilla Presleyová
Růžena Děcká
Rada Evropy
Ratifikace
Renata Sabongui
Richard M. Daley
Richterova stupnice
Robert Garrett
Robert I. Skotský
Rolf-Dieter Heuer
Rouen
Rudolf Ivanovič Abel
Rusko
Ruslana
Sýrie
S-13
Sadao Bekku
Samoa
Samuel F. B. Morse
Sedmiletá válka
Severní Korea
Seznam osob popravených z politických důvodů v Československu 1948–1989
Simon Schwendener
Skotsko
Slobodan Milošević
Soubor:Alexander payne.jpg
Soubor:Boris Pasternak in youth.jpg
Soubor:Ida Kelarova.jpg
Soubor:Jean-Paul Marat portre.jpg
Soubor:Joan Baez Bob Dylan crop.jpg
Soubor:Justin Gatlin by Augustas Didzgalvis.jpg
Soubor:LauraDernDec09.jpg
Soubor:Leona Machálková Vyškov.JPG
Soubor:Mark Spitz.jpg
Soubor:Matej Toth 2016-01 Kristalove kridlo 2015 a.jpg
Soubor:Petr Muk 2009.JPG
Soubor:POlyxena.jpg
Soubor:Priscilla Presley (2003)Retouched.jpg
Soubor:Queen Victoria by Bassano.jpg
Soubor:Ruslana in Kiev.JPG
Soubor:Tereza Boučková - portrét.jpg
Soubor:Troicki 2009 US Open 01.jpg
Sovětský svaz
Spojené státy americké
Střelba na Robb Elementary School
Střelba v židovském muzeu v Bruselu
Staré Město (Praha)
Suzanne Lenglenová
Tansu Çillerová
Telegrafie
Temže
Tereza Boučková
Tereza Brdečková
Theodor Reimann
Tomáš Garrigue Masaryk
Turín
Turecko
Uganda
Umrlčí pas
Upálení na hranici
USA
Václav Čevona
Václav II.
Václav Malý
Václav Stach
Václav Urban Stuffler
Václav Vilém z Roupova
Válka v Kosovu
Vadim Petrov
Valentin Držkovic
Vanesa
Vesmír
Victor Hensen
Viktorie (britská královna)
Viktor III.
Viktor Troicki
Viktor Ujčík
Vilém Nikodém
Vincenc Maixner
Vladimír Šmicer
Vladimir Putin
Władysław Orlicz
Waddy Wachtel
Westminster Bridge
William Gilbert
William Whewell
Zdeněk Blažek (hudebník)
Zdeněk Bureš
Zdeněk Nejedlý
Zdeněk Pinc
Země
Zimní olympijské hry 2006
Zimní olympijské hry 2018




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk